Ohromujúce plány banskobystrickej školy: Pribudne jej moderný ovčín, penzión aj výskumný kampus
obchodnyregister
2026.04.21.
Najvyhľadávanejšia poľnohospodárska stredná škola na Slovensku je v Banskej Bystrici a momentálne prechádza obrovskou zmenou. Chystá vybudovanie rodinnej farmy priamo vo svojom areáli.
Donedávna ju všetci poznali ako Strednú odbornú školu Pod Bánošom, no po novom nesie čestný názov, ktorý symbolizuje jej novú kapitolu. Na hlavnej budove už „svieti“ čerstvo inštalovaný nápis „Stredná odborná škola Milana Hodžu“. Je za tým prepojenie tradície, moderného vzdelávania a inovácií v agropotravinárstve.
Transformáciu tejto školy predstavil, spolu s jej vedením, Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý je jej zriaďovateľom. „S víziou Milana Hodžu súvisí aj tá naša. Sú ňou dva konkrétne projekty, ktorý v najbližších rokoch budeme realizovať,“ povedal župan Ondrej Lunter.
„Prvý projekt zahŕňa vybudovanie modelovej rodinnej farmy v horskom prostredí s realizáciou produkcie priamo na stôl – tu, v areáli školy. Ide o investíciu vo výške 4,2 milióna eur, ktorá prinesie moderné zázemie pre praktickú výučbu,“ hovorí Lunter. Odhaduje, že stihnúť by to mali do dvoch rokov.
Čítajte aj Šoféri v obľúbenom letovisku zúria. Na voľno tam už nezaparkujú, bránia im v tom obrovské balvany „Vzniknú tu nové objekty vrátane cvičného penziónu pre agroturistiku. Tiež ovčín, hydináreň, dielne na spracovanie včelích produktov či voliéry pre chov exotického vtáctva. Žiaci sa budú o zvieratá starať a zároveň spracovávať produkty z nich,“ priblížil. V rámci projektu vynovia tiež pekárske, cukrárske, mäsiarske dielne, školskú jedáleň, kuchyňu a chemické laboratórium.
Pilotné linky
Lunter objasnil, že peniaze na to budú čerpať z Európskej únie. „Ak všetko pôjde dobre, do konca mesiaca by mal byť projekt podpísaný a môžeme sa pustiť do verejného obstarávania a všetkých prác, ktoré s tým súvisia,“ poznamenal. Vzápätí spomenul druhý projekt, ktorým je vzdelávací a inovačný kampus udržateľného potravinárstva.
„Banskobystrický kraj je tradične poľnohospodársky a potravinársky. Doteraz nám ale chýbalo miesto a priestor, kde by sa stretávali študenti, tiež vzdelávacie a vývojové inštitúcie spolu s firmami z reálnej praxe,“ pripomenul župan. Práve v novovzniknutom kampuse sa podľa neho stretnú všetky spomínané subjekty.
„Jeho súčasťou budú analytické a biologické laboratóriá, senzorické testovanie, pilotné výrobné linky či experimentálna kuchyňa,“ vymenoval. Náklady sa vyšplhajú na 9 miliónov eur. Momentálne je to vo fáze prípravy projektovej dokumentácie, pričom kraj sa opäť bude uchádzať o eurofondy.
„Aby ste si to vedeli predstaviť – potravinové centrum je miesto, kde budú testovacie laboratóriá a skúšobné linky. Firmy si tam budú môcť priniesť svoje inovátorské projekty, vyvinúť si ich a vyskúšať v spolupráci so študentmi,“ vysvetlil. Vznikne tak priestor, kde firmy dokážu fungovať a mať konkurencieschopné produkty nielen na slovenskom trhu. Súčasťou tohto priameho procesu sa logicky stanú aj samotní žiaci.
Rozšírenie kapacít
Kampus je koncipovaný ako otvorená platforma pre celý potravinársky sektor. Lunter podčiarkol, že ho majú schválený v krajskom zastupiteľstve, tiež v rámci Rady partnerstva. „Obidva projekty spolu vytvárajú prepojený ekosystém, ktorý má ambíciu zmeniť odborné vzdelávanie a podporiť rozvoj vidieka, podnikania aj inovácií,“ zopakoval.
Foto: BBSK
Tieto kroky podporuje tiež rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Jeho šéf Samuel Migaľ (nom. Smer) zdôraznil, že európske fondy majú skutočný význam vtedy, keď sa pretavia do konkrétnych a zmysluplných projektov.
„Banskobystrický samosprávny kraj ukazuje, že ich vie využívať efektívne. Za ministerstvo môžem prisľúbiť, že budeme naďalej nápomocní, aby sa takéto projekty darilo úspešne realizovať a posúvať tak región aj celé Slovensko dopredu,“ povedal Migaľ.
S plným nasadením do toho ide aj samotná škola. „Naším cieľom je, aby sa študenti neučili len teóriu, ale získavali reálne skúsenosti priamo v prostredí, ktoré ich pripraví na prax a podnikanie,“ zhodnotila jej riaditeľka Beáta Orješková. Konštatovala, že projekt reaguje na potrebu rozšíriť priestorové aj technické kapacity školy. Vychádza z požiadaviek trhu práce, zároveň buduje vzťah mladých ľudí k vidieku a lokálnej produkcii.
Foto: BBSK
Župan je presvedčený, že škola bude napredovať v duchu svojho nového pomenovania. Milan Hodža totiž nebol len prvým slovenským predsedom vlády, ale predovšetkým vizionárom agrárnej politiky. „Veril, že moderné Slovensko môže vyrásť len na základoch vzdelaného, hrdého a sebavedomého roľníka či remeselníka. A že vidiek nemá byť synonymom driny, ale miestom inovácií a prosperity. Práve preto je prepojenie tejto školy s jeho menom také prirodzené,“ doplnil.