Prahu čistí od „šmejdov” a sledujú ho milióny aj v zahraničí. Janek Rubeš z Kluci z Prahy: Necítim sa vždy bezpečne

„Český turista, ktorý príde z Brna či Ostravy, alebo slovenský turista z Bratislavy, chce vidieť rovnaké veci ako turista z New Yorku,” hovorí v rozhovore o odhaľovaní pražských podvodníkov jeden z najznámejších českých youtuberov a novinárov.  

Niekoľko rokov odhaľuje turistické pasce a podvody v centre metropoly a jeho zistenia neraz viedli k zmene.

Videotvorca Janek RUBEŠ, tvár projektov Honest Guide a Kluci z Prahy, hovorí v rozhovore pre Aktuaity.sk o tom, prečo pri svojej práci trvá na prísnych novinárskych štandardoch, aký vplyv majú jeho videá na rozhodovanie pražského magistrátu a prečo z princípu odmieta naskakovať na trend krátkych videí.

Projekt Honest Guide začínal s ambíciou ukázať zahraničným turistom Prahu bez príkras a varovať ich pred lokálnymi podvodmi. Dnes má anglická verzia kanála na platforme YouTube takmer dva milióny odberateľov, pričom domácemu publiku sa autorská dvojica prihovára cez mimoriadne úspešný sesterský projekt Kluci z Prahy.

Čo sa ďalej dočítate:

• Ako vníma hranicu medzi klasickou novinárčinou a tvorbou na YouTube a prečo je preňho kľúčové mať každý podvod zaznamenaný na kamere;
• prečo sú túžby turistu z New Yorku takmer identické s prianiami návštevníka z Bratislavy či Ostravy;
• či sa po rokoch natáčania šmejdov bojí na ulici o svoju bezpečnosť;
• prečo tvrdohlavo ignoruje platformy ako TikTok.

Vaša kariéra sa začala v klasických médiách. Pred desiatimi rokmi ste však rozbehli anglický projekt Honest Guide (v preklade Úprimný sprievodca) s vaším kolegom Honzom Mikulkom. Ako si spomínate na prechod od tradičného novinára na tvorcu na platforme YouTube?

Nikdy som to nebral tak, že by sme sa zrazu zásadne zmenili. Vždy sme robili to isté – točíme videá, nič iné veľmi ani nevieme. Neberiem to však tak, že sme boli novinári a teraz sme youtuberi. Beriem to tak, že sme dvaja chlapci, ktorí prinášajú príbehy. Tieto príbehy sú vždy overené, pokiaľ teda nie je úplne zjavné, že si robíme žarty, čo je občas pre niektorých divákov ťažšie pochopiť. Novinárske štandardy dôsledne dodržiavame, či už publikujeme na platforme YouTube, alebo píšeme na Instagram.

4 fotky v galérii

Janek Rubeš s kolegom pripravujú video

Zdroj: Facebook/ Kluci z Prahy

Dnes máte na zahraničnom kanáli takmer dva milióny odberateľov, čo ma pri príprave na tento rozhovor úprimne prekvapilo. Čím si vysvetľujete, že divákov z celého sveta zaujímajú investigatívne témy a lokálne podvody práve z Prahy?

Keď to veľmi zjednoduším, myslím si, že máme dva typy divákov. Jedných naozaj zaujíma Praha, ktorí vyhľadávajú praktické videá typu, ako si kúpiť lístok na električku. A potom sú tu ľudia, ktorých zaujíma akýkoľvek dobrý príbeh.

Ostatne, aj vy si zrejme radi pozriete zaujímavý príbeh o reštaurácii v Káhire, hoci tam vôbec neplánujete vycestovať. Ale video o tom, ako si kúpiť lístok na električku v Káhire, by ste si pozreli len vtedy, ak by ste tam reálne išli.

Ak má teda nejaké video desať miliónov pozretí, pravdepodobne nejde len o ľudí, ktorí plánujú navštíviť Prahu. Sú to ľudia, ktorých jednoducho zaujíma, ako sa niekde podvádza. Na druhej strane, praktické video o tom, ako sa dostať z letiska do centra Prahy, si zapnú tí, ktorí to naozaj potrebujú vedieť a s najväčšou pravdepodobnosťou do Prahy cestujú.

Mimochodom, je veľmi zaujímavé sledovať štatistiky sledovanosti týchto praktických videí o Prahe. Ich sledovanosť rastie kontinuálne a stabilne, pretože každý deň si ich pozrie určitá skupina ľudí, ktorá sa práve chystá do Prahy.

Ale sú to aj celosvetové problémy. Napríklad bankomaty ATM, ktoré nie sú len v Česku, ale aj na Slovensku, v Chorvátsku či v iných dovolenkových destináciách. Takže to nie je len lokálna záležitosť Prahy.

Niekedy je problém skutočne špecifický pre Prahu, napríklad keď opisujeme stánok, ktorý neplatí nájom. Ale často sú to veci, ktoré sa dajú bez problémov preniesť aj do iných miest. Napríklad to, keď reštaurácia nemá v jedálnom lístku uvedené ceny. To je síce banálny problém, ale vyskytuje sa často.

Bankomaty ste spomenuli úplne presne. Divák zo Slovenska alebo Poľska tomuto problému rozumie a pozná ho zo svojej vlastnej krajiny.

Po rokoch budovania tohto globálneho publika na Honest Guide ste sa rozhodli založiť český kanál Kluci z Prahy. Čo bolo hlavným impulzom začať tvoriť pre domáce publikum?

Pravdupovediac, nikdy som nepozeral do štatistík, koľko Slovákov sleduje kanál Kluci z Prahy, ale predpokladám, že to bude pomerne veľká časť.

Hlavným impulzom bolo, že sme odišli z webu Seznam, kde sme dovtedy čiastočne vytvárali český obsah. Povedali sme si, že to skúsime sami. Myslím si, že mňa aj Honzíka prekvapilo, ako veľmi sa podobajú túžby domáceho a zahraničného turistu.

To znamená, že český turista, ktorý príde z Brna či Ostravy, alebo slovenský turista z Bratislavy, chce vidieť v podstate rovnaké veci ako turista z New Yorku. Naše videá sa preto takmer vôbec nelíšia, sú prakticky identické. V anglickom videu opisujeme, ako sa niekam dostať a kde sa lacno najesť, a to isté ponúkame aj v tom českom. Oboch nás veľmi príjemne potešilo, aký rýchly úspech mal náš český kanál.

A navyše je už celkom starý, má už niekoľko rokov. Je to dieťa, ktoré chodí do školy.

Máte iný prístup k témam, keď sa prihovárate Čechom a Slovákom, v porovnaní s turistom napríklad z New Yorku alebo z Tokia?

Čechovi ani Slovákovi netreba vysvetľovať, čo je to knedľa alebo že omáčka slúži na to, aby sa v nej tá knedľa namočila. Turistovi z Japonska však musím vysvetliť, že knedľa sa neje suchá a že sa neje s vyprážaným syrom.

V niektorých témach musím ísť viac do detailov. Našťastie mám svojho režiséra a video gurua Honzíka, ktorý spoza kamery vždy zakričí: „Počkaj, teraz hovoríš v anglickej verzii, musíme to dovysvetliť.”

Honza má tiež radšej, keď točíme obe verzie naraz, najprv hovorím po česky, potom po anglicky. Preferuje, keď začínam anglickou verziou, pretože som vtedy opisnejší. On sám hovorí, že aj pre Čecha či Slováka je lepšie, keď sme vo videách detailnejší.

Vo videách, najmä pri konfrontáciách s podvodníkmi alebo úradníkmi či rôznymi organizáciami, často operujete tým, že ste novinár. Cítite sa ním stále na sto percent, alebo ste sa postupom času preklopili skôr do pozície influencera či občianskeho aktivistu?

Pravdupovediac, neviem. Musel by som najprv vidieť vašu definíciu toho, čo si predstavujete pod slovami novinár, influencer a aktivista. Ak je novinár niekto, kto si overuje informácie, tak to už dnes, myslím, celkom neplatí, pretože za novinára sa u nás môže vyhlásiť prakticky ktokoľvek.

Sme ľudia, ktorí prinášajú a opisujú príbehy. Nechcem sa nikam škatuľkovať, no pre mňa je zásadné, aby informácia, ktorú podávam, bola vždy overená. V žiadnom prípade nechcem znižovať prácu iných novinárov, ale pre mňa je kľúčové vidieť tú informáciu priamo na mieste, mať ju natočenú a nahranú. Čo je vlastne tiež novinárska práca.

Ale nemôžete poprieť, že to vo videách používate. Keď ste na nejakom úrade, tak hovoríte, že ste novinár Janek Rubeš.

Je to pre mňa jednoduchšie predstaviť sa takto. Keď poviete staršiemu, šesťdesiatročnému politikovi, že ste youtuber alebo že točíte videá na YouTube, pravdepodobne by to ani nepochopil.

Prahu čistíte od „šmejdov” a podvodníkov už celú dekádu. Je v meste ešte stále čo dokumentovať? Neopakuje sa vám to? Máte tam „ruličkárov”, teda zahraničných podvodníkov, ktorí vymieňajú staré neplatné peniaze (neplatné bankovky z Bieloruska, pozn. red.). Nedávno ste priniesli príbeh s pivom, ktoré rozlievali z plastovej fľaše do pohárov a potom podávali, ako keby bolo čapované.