Zomrel Eugen Botoš. Jeho dcéra, primáška Barbora Botošová spomína: Ťažké chvíle našu rodinu ešte zomkli

V nedeľu prišla smutná správa: vo veku 72 rokov zomrel huslista, dirigent a skladateľ Eugen Botoš starší (nar. 12. 2. 1954).  

Jeho otec hrával na husliach, čo sa preňho stalo inšpiráciou. Po štúdiu huslí v rodnom Lučenci pokračoval na brnianskom konzervatóriu. Neskôr študoval kompozíciu na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Od roku 1972 bol členom SĽUK-u, s ktorým vystupoval na Slovensku aj v zahraničí. O osemnásť rokov neskôr založil vlastné teleso Violin Orchestra Bratislava, s ktorým precestoval prakticky celý svet a spolupracoval s mnohými významnými hudobníkmi.

Aj jeho deti pokračujú v jeho stopách – syn Eugen je hudobný producent a venuje sa jazz-funku, dcéra Barbora je huslistka, primáška, aranžérka a hudobná lektorka pôsobiaca vo world music a fusion sfére. Poprosili sme ju o spomienku na otca, ktorého v novembri 2024 ocenili ako Osobnosť Karlovej Vsi.

“Náš otec bol skvelý muzikant. Naschvál hovorím muzikant, pretože nebol len huslistom, ale aj aranžérom a dirigentom. Dokázal si len tak sadnúť, vziať notový papier a ceruzku a písať. Raz som napríklad hrala veľmi náročnú skladbu od Pabla de Sarasateho – Cigánske melódie – ako sólistka s orchestrom. Orchester bol však len sláčikový a noty, ktoré mali k dispozícii, boli určené pre symfonický orchester, čiže na miestach, kde hrali napríklad iba flauty, zostalo úplne ticho. Pamätám si, ako som takmer s plačom odišla zo skúšky a zavolala otcovi, čo sa stalo. Mala som vtedy asi 18 rokov. On sa ma len opýtal: „Aké obsadenie orchestra tam je?“ Po telefonáte si sadol a napísal celú úpravu pre sláčikový orchester. Večer mi zavolal, že si ráno môžem prísť po partitúru a party pre jednotlivé nástroje.

Foto:
archív Barbory Botošovej
Eugen Botoš starší s Violin Orchestra Bratislava

Bola som v úžase. Vtedy som ešte úplne nechápala, čo všetko to znamená. Dnes, keď už aj sama píšem aranžmány, viem, že to bola neuveriteľná ukážka znalostí, skúseností a profesionality. A podotýkam, nepoužil žiadne hudobné programy – všetko bolo napísané jeho rukou.

Pamätám si aj inú situáciu. Môj brat Eugen Botoš mladší písal skladbu pre speváka zo skupiny Earth, Wind & Fire. Mal už takmer celú skladbu hotovú, no stále tomu niečo chýbalo. Otec okamžite vedel, čo to je. Poradil bratovi a povedal mu: „Chýbajú tam sláky.“ Potom ich sám rozpísal a všetci traja sme ich spoločne nahrali – prvé, druhé a tretie husle aj violu.

Od svojich devätnástich rokov som hrávala v otcovej kapele. Bolo nás tuším desať členov a vždy ma fascinovalo, aká úcta jeden k druhému v kapele panovala. Sledovala som otca ako lídra. Bola to pre mňa obrovská škola, pretože som už vtedy vedela, že jedného dňa chcem mať aj ja vlastnú kapelu.

Otec dával do svojich umeleckých výkonov úplne všetko. Už po prvej skladbe sa z neho lial pot, no on sa pritom usmieval širokým úsmevom na ľudí a rozdával im radosť. Hudba bola jeho životom a bolo to cítiť v každom jeho vystúpení.

Foto:
archív Barbory Botošovej
Muzikant Eugen Botoš starší s deťmi Eugenom a Barborou

Posledné mesiace neboli ľahké. Otec sa snažil bojovať a my s ním – najmä môj brat, ktorý starostlivosti o otca venoval všetok svoj čas, energiu a nekonečnú lásku. Tieto ťažké chvíle našu rodinu ešte viac zomkli. Uvedomila som si, aké veľké bohatstvo mám vo svojej rodine a koľko lásky v nej je. V posledných chvíľach jeho života sme často pozerali fotografie či videá z detstva alebo z ciest, na ktorých bol. Otec koncertoval vo viac ako štyridsiatich krajinách sveta vrátane Ameriky. Spomínali sme, pozerali, vypytovala som sa a on sa na chvíľu opäť ocital v tých časoch a spomienkach.

Strašne som si priala, aby vyzdravel. Aby tu ešte bol s nami. No verím, že už ho nič nebolí a že na nás bude dávať pozor odniekiaľ tam zhora. A hoci nám bude nesmierne chýbať, to, čo nám dal, v nás zostane navždy – jeho hudba, jeho energia, jeho rady do života a predovšetkým láska k nám.”

Témy:
Eugen Botoš
Violin Orchestra Bratislava
SĽUK
Eugen Boroš starší
Barbora Botošová
hudba

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.