Hor sa do Himalájí a posledné zbohom Marte Součkovej. Čomu sa čudujú šerpovia

S chuťou som si čítala knihu Maroša Krajňaka Situácia dezolácia (Face) a dobre som sa bavila. Po prečítaní som si ju ešte ohmatala, pokukala a keďže je zvláštna, bola som zvedavá na jej pozadie.  

Vedela som, že edíciu, v ktorej kniha vyšla, Art Matters, vedie Marta Součková, tak som jej hneď napísala. Bolo to nedávno, v horúčavách, a tak som sa potešila, keď mi zaneprázdnená vedkyňa hneď odpísala. Rada sa vyjadrí, len do konca týždňa robí niečo pre zahraničie, a potom napíše nám.

Po týždni mi naozaj poslala text s prosbou, že ak by som niečo vynechala, mám ju upozorniť „aby sa tie slová nestratili“. Prisľúbila som jej to a ešte som trocha uvažovala nad tou formuláciou, že sa slová môžu stratiť. Aké milé, obávať sa o pár slov v čase, keď sa slovami tak plytvá! Veriť, že budú niekomu chýbať, že sú dôležité. Hoci Martu Součkovú som poznala už dávno, od jej začiatkov, bola som ňou zrazu taká zaujatá, že som si začala o nej čítať na internete a obdivovala som, čo všetko stíha. Aká je z nej literárno-vedná kapacita.

Bola som rada, že čítala aj moje prózy, a chystala som sa, že ešte niečo väčšie o nej napíšem. Však mala načítanú skoro celú slovenskú literatúru! Poznala tvorbu starších, venovala sa novej próze. S veľkým nasadením. Dobre, že je ešte taká mladá, pracovitá a dôkladná, myslela som si. Má 63 rokov, ešte toho veľa urobí. Pozná kontinuitu a potenciál našej literatúry. Pozerala som si na fotografiách jej dôveryhodnú tvár, pekné vlasy, krehké plecia. Určite sa jej ešte ozvem.

Keď nám kolegyňa v ten deň (12. 8) oznámila, že zomrela Marta Součková, ani som si hneď neuvedomila plný obsah tej správy. Ani na um mi neprišlo, že to môže byť TÁTO Součková a keď sa ukázalo, že ide o literárnu kritičku, vyrazilo mi dych. Však si píšeme. Nemôže byť mŕtva!

Zvláštne je, že kniha Situácia dezolácia sa tiež končí smrťou a ešte som uvažovala, či ju tam autor nasilu nevložil, či sú jej okolnosti presvedčivé. A zrazu sa to isté deje v reálnom živote. Šok z nečakanej smrti. Musím o tom úmrtí stále s niekým hovoriť a pri tom si ujasňujem, prečo ma to tak vzalo, však sme neboli dôverné kamarátky. Som dojatá tým, ako mala Marta Součková načítanú slovenskú literatúru, ktorá je trocha ako od macochy. S Martou Součkovou pochovávame kus našej kultúry, texty mojich kolegýň, autoriek, aj túto prózu Maroša Krajňaka.

Šerpovia sa čudujú

Vráťme sa teda ku knihe Maroša Krajňaka Situácia dezolácia, ktorú Marta Součková redigovala a o ktorej sme si písali. Téma ako hrom: partia našincov si vyrazí do Himalájí. Nie sú to typickí mladí batôžkari, ani asketickí stúpenci jogy, ktorí túžia rozjímať, ale traja východniari veku od tridsať do päťdesiat. Žabo je rozhľadenejší rojko, Kucur mlčanlivý tajnostkár. Hača je najstarší a bez škrupulí.

Práve on udáva tón podľa hesla Svet patrí nám! Je rozhodnutý s Himálajami sa nepárať, hlavné je užiť si, narobiť fotky a pokračovať v atraktívnej kariére dobrodužného cestovateľa. Už má nový projekt – vyniesť na Mount Everest veľký nerezový kríž a vojsť do histórie. Potrebuje len nájsť sponzora, čo si hneď aj začne vybavovať vtipnou korešpondenciou s primátorom.

Partia vznikla spontánne, Hačovi a Kucurovi chýbal tretí, oslovili Žaba. Ten sa úrovni skupinky vymyká, ale nestačí zabrániť, aby vzbudzovali pozornosť všade, kam prídu. Sú hluční, rozpínaví, grgajú, opíjajú sa, sexujú, nedodržiavajú normy. Pokorní šerpovia sa len čudujú. Skrátka – uprostred exotického sveta sa prejaví, odkiaľ ideme, kde sme a kam kráčame. Prízemná stránka našej odysey je vyjadrená veľmi vtipným spôsobom. Čitateľ sa smeje aj plače.

Zaznie aj rozkošná veta z oblasti Tatier: Choďte het, my tu máme turistoch dosť. Krajňak píše veľmi živo, s mnohými citáciami pranierovanej (i citlivo pochopenej) reality. Reč je ale aj o svete a situácii v ňom. Pri vodke sa hovorí o Putinovi, o banderovcoch, o sklade munície v českých Vrběticiach. Každý vie niečo, ale dokopy nevedia nič. Súvislosti chýbajú, no názor má každý hneď.

Jazyk knihy je odvážny, vynaliezavý, hemží sa vulgarizmami, ale originalita a obrazotvorné použitie ich mení na neviniatka. Očisťujú (sa) smiechom, ktorý vyvolávajú. Maroš Krajňak výborne vystihol súčasných ľudí a zároveň má jeho text aj zvláštnu cestopisnú hodnotu. Oblasť veľhôr, ktorá má fyzické aj duchovné nároky, zrazu vidíme ľahko dostupnú, čara zbavenú, ale s novou podmanivou hodnotou obyčajného každodenného života domácich aj turistov. Ako keby sme sami spali v táboroch, liezli hore, spoznávali turistické základne a mestá Nepálu (napr. Lukla, Khátmandú), nastupovali do lietadiel na tunajších letiskách, odnášali nás zranených vrtuľníky. Zoznamujeme sa s šerpami, s rázovitými turistami, s domácim obyvateľstvom, s jedlom, pitím, teplom, zimou. Je to križovatka kultúr, vôní, pachov, naturelov, záujmov, jeden z pupkov sveta.

Krajňak to opísal prirodzene, živo, s literárnou originalitou, s výdatnou a nečakanou pointou. Je to celkom iné čítanie na túto tému než sme zvyknutí. Krajňak so cťou zdolal netradičnými cestami svoj Everest. A teraz mi už zostáva len pridať, čo mi o autorovi a edícii Art Matters pár dní pred smrťou napísala Marta Součková. Je to celé:

Na umení záleží

“Projekt Art Matters je knižná edícia vydavateľstva FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, v ktorej vychádzajú prozaické diela, prevažne v preklade. Vychádza z obľúbenej anglickej frázy, ktorá má dva možné preklady, súvisiace s jej programovým vymedzením. Prvým je „na umení záleží“, druhým, že ide o „veci, záležitosti umenia“. Až do roku 2025 v edícii vychádzali predovšetkým preklady zaujímavých, i keď komerčne menej známych diel, napríklad romány francúzskej prozaičky Claude Pujade-Renaud či euro-chorvátskej prozaičky Dubravky Ugrešič. Keďže sa aj niektorí slovenskí prozaici dostali do pozície „alternatívnych“ autorov, rozšírili sme túto edíciu aj o domácu tvorbu.

Janko Gavura, ktorý vedie FACE, mi dal svoju dôveru nielen pri výbere slovenských prozaikov, ale tiež editovaní ich diel. V minulom roku vyšli dve knihy: Situácia dezolácia od už renomovaného autora Maroša Krajňaka a Enfant terrible si kupuje jednosmerný lístok od debutanta Kristiána Lazarčíka. S ich textami už dlhodobejšie a rada pracujem, pretože mi vyhovuje ich nonkomformná poetika a jedinečnosť. Obaja autori predstavujú hlasy, ktoré mi v súčasnej slovenskej próze chýbajú: Krajňak reflexívno-kritický, smerujúci k ontologickým otázkam, problému cyklického, večne sa opakujúceho zla v dejinách; Lazarčík zase prezentuje toxické vzťahy a závislosť od nich takým spôsobom, aký v slovenskej literatúre nepoznám. Napriek tematickej skepse mi však ich prózy prinášali radosť z čítania, z dobre napísaného textu. Je pre mňa istým zadosťučinením, že obe knihy sú vo finále Anasoft litera, no ešte viac sa poteším, ak FACE ponúknu aj svoje ďalšie prózy.”

Témy:
Marta Součková
Situácia dezolácia
Maroš Krajňak
Art Matters
slovenská literatúra
kniha

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.