Ukrajinskí vojaci dezertujú už aj v Nemecku, kam ich poslali na výcvik. Aké sú ich šance na azyl?

Mali sa pripraviť na vojnu, namiesto toho ušli. V Nemecku pribúda prípadov, keď dezertujú Ukrajinci, ktorí tam mali absolvovať vojenský výcvik. Odhaduje sa, že tak zbehli už stovky ukrajinských vojakov. A to napriek tomu, že ich šance na získanie legálneho pobytu v Nemecku sú slabé. Nemajú také práva ako utečenci ani veľkú nádej, že im udelia azyl. Aj tak je to však podľa nich lepšie ako bojovať vo vojne.  

“Jednoducho nechcem zomrieť a ani zabíjať. Na fronte ani nikde inde,” zveril sa nemeckému týždenníku Zeit jeden z dezertérov.

“Obranný boj proti Rusku je správny,” uviedol ďalší zbeh Volodymyr Šulgin. Výčitky svedomia z toho, že ušiel, kým iní musia bojovať, vraj nemá.

“Každý by mal mať možnosť, aby sa sám rozhodol, či chce ísť do vojny,” dodal 39-ročný otec rodiny, ktorý doma v Dnipre vyučoval hru na klavíri.

Odkedy sa vo februári 2022 začala rozsiahla ruská invázia, prešlo vojenským výcvikom v Nemecku vyše 29-tisíc Ukrajincov. V krajine dnes funguje takmer 60 stredísk, kde ich cvičia nielen inštruktori z Nemecka, ale aj z ďalších 12 štátov Európskej únie.

Učia ich strieľať, viesť tank, ošetrovať rany či obsluhovať zbraňové systémy. Nemajú však dovolené vzdialiť sa z kasárne a na poriadok dohliadajú ukrajinskí dôstojníci.

Na výcvik spočiatku prichádzali Ukrajinci, ktorí sa do armády prihlásili dobrovoľne a chceli sa učiť, ako poraziť nepriateľa.

Vojna však trvá už štyri a pol roka a počiatočné nadšenie vyprchalo. Kyjev má čoraz väčší problém s náborom brancov, a tak mnohých mužov verbujú proti ich vôli – často násilím.

Nelichotivú povesť si získali hliadky, ktoré ich zastavujú na ulici, a keď nemajú v poriadku papiere, hneď ich odvedú.

Podľa ukrajinského ministerstva obrany sa pred plnením vojenskej služby skrývajú asi dva milióny mužov. Kde bývajú alebo pracujú, úrady nevedia.

Zhruba 1,3 milióna bojaschopných Ukrajincov dostalo zase výnimku, lebo sú dôležití pre hospodárstvo. Od vojenských povinností sú oslobodení aj otcovia rodín s troma či viac deťmi, mladí do 25 rokov, študenti, doktorandi, známi športovci či umelci.

Strach zo zverbovania

Od začiatku ruskej agresie dezertovalo z ukrajinskej armády najmenej 60-tisíc vojakov a 250-tisíc ďalších stíhajú za to, že sa na dlhší čas bez dovolenia vzdialili od svojej jednotky. Mnohí sa zo strachu pred odvedením snažia ujsť do zahraničia alebo za úplatok získať výnimku.

Reportéri časopisu Zeit sa zhovárali s desiatimi Ukrajincami, ktorí tohto roku ušli z dvoch výcvikových stredísk v Nemecku.

V ich vlasti ich teraz považujú za zradcov a za dezerciu im hrozí až 12 rokov väzenia, hoci v praxi tresty nebývajú vysoké, ak obvinený súhlasí s opätovným nasadením na fronte. Ukrajinské súdy sú v takom prípade neraz ochotné prižmúriť oči.

Z rozprávania dezertérov cítiť strach. Šulgin napríklad priznal, že sa tak bál, aby ho vonku náhodou nechytila vojenská hliadka, že prestal pracovať.

Celé dni trávil doma a staral sa o deti, kým jeho žena chodila do roboty. Nakoniec ho však predsa len dostali. V januári bol vonku s manželkou, keď ich pristavili vojaci, preverili jeho dokumenty, a keď zistili, že sa vyhýba vojenskej službe, hneď ho naložili do auta.

Navliekli ho do uniformy a už o desať dní sa ocitol vo výcvikovom stredisku Altengrabow v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, asi 50 kilometrov od Magdeburgu.

Ako prezradil, najprv nemal v úmysle dezertovať. Jedlo aj ubytovanie bolo dobré, nemeckí inštruktori prívetiví. Potom však ochorel a hoci mal vysokú horúčku, ukrajinskí dôstojníci mu nedovolili navštíviť lekára. Dokonca ho udreli a vyhrážali sa mu.

Nemecký lekár ho napokon poslal do nemocnice v Berlíne, kde sa liečil dva týždne. Šulgin potom odtiaľ ušiel a prihlásil sa nemeckým úradom.

Ozval sa i manželke, ktorá za ním prišla aj s dvoma deťmi. No zatiaľ čo ju pokladajú za vojnovú utečenku, dostala dočasnú ochranu a z toho vyplývajúce výhody, ukrajinský zbeh nemá na nič z toho nárok.

Malé šance na legálny pobyt

Podľa zákona majú právo na pobyt len osoby, ktoré sa v dôsledku ruskej invázie vysídlili z Ukrajiny. Na ukrajinských vojakov, čo dezertovali na nemeckom území, sa to nevzťahuje. Z pohľadu úradov ich totiž do Nemecka nevyhnala vojna, ale ich tam poslala ukrajinská vláda.

Spolkové ministerstvo vnútra tvrdí, že ukrajinskí dezertéri nesmú ani požiadať o povolenie pobytu na základe zákona. A v Sasku-Anhaltsku dostali úrady v apríli dokonca jasný pokyn, aby podobné žiadosti ukrajinských zbehov zamietli.

Tým potom zostáva už iba jediná možnosť, ako legálne zostať v Nemecku – podať žiadosť o azyl. Šance na úspech sú mizivé. Na to, aby im udelili azyl, by museli preukázať, že by boli po návrate na Ukrajinu v ohrození života alebo by ich tam politicky prenasledovali.

Nemecké úrady nie sú naklonené tomu, aby podporovali Ukrajincov pri ich dezercií. Azylový proces však môže trvať i rok či dlhšie a zbehovia dúfajú, že sa za ten čas môže situácia zmeniť.

Počet ukrajinských vojakov, ktorí v Nemecku ušli z armády, nie je známy. Len v Sasku-Anhaltsku ide podľa tamojšieho ministerstva vnútra asi o 80 prípadov, v celej krajine sú ich zrejme stovky.

Šulgin medzitým požiadal o azyl a teraz žije v ubytovni pre utečencov. Jeho rodina, s ktorou sa často vída, býva v blízkom meste. “Ukrajine zo srdca želám víťazstvo, no pre mňa bol útek jediným správnym riešením,” zdôraznil pre týždenník Zeit.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Ukrajina
Nemecko
vojna na Ukrajine
ukrajinská armáda
vojaci
dezercia
dezertér
utečenci
azyl
azylová politika

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.