Irán chce výrazne obmedziť kontakty so zahraničím. OSN varuje pred trestami až 30 rokov

Nový zákon by mohol kriminalizovať kontakt s médiami, univerzitami či organizáciami mimo Iránu. Vyšetrovatelia OSN žiadajú Teherán, aby návrh stiahol.  

Tím vyšetrovatelov Organizácie Spojených národov vyzval Irán, aby okamžite stiahol návrh zákona, ktorý by výrazne kriminalizoval komunikáciu iránskych občanov so zahraničím. Ako informuje agentúra AFP, nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pri OSN upozornila, že pripravovaná právna norma by mohla viesť k dlhoročným trestom odňatia slobody za kontakty s osobami či inštitúciami mimo krajiny.

Podľa komisie ide o nebezpečnú eskaláciu snáh o obmedzovanie základných práv a o ešte väčšiu izoláciu obyvateľov Iránu od zvyšku sveta. Vyšetrovatelia konštatovali, že legislatívny návrh, o ktorom momentálne rokuje iránsky parlament, môže zásadne zasiahnuť do slobody prejavu, akademických slobôd aj činnosti občianskej spoločnosti.

Prísne obmedzenia kontaktov

Konečné znenie zákona zatiaľ nebolo prijaté, no v dostupnom návrhu sa uvádza, že akákoľvek činnosť alebo komunikácia fyzických či právnických osôb – iránskych aj zahraničných – bude zakázaná, ak bude vnímaná ako ohrozenie nezávislosti, národnej jednoty, islamských noriem alebo národnej suverenity Iránu. Predkladatelia text označujú za cieľ legislatívy ochranu „nezávislosti, suverenity, národnej jednoty a kultúrnej identity“ krajiny.

Misia OSN upozornila, že na základe takto nastavených pravidiel by mohla byť prakticky každá predpokladaná interakcia so zahraničím posudzovaná ako závažný bezpečnostný delikt. Týkať by sa to mohlo kontaktu s vybranými štátmi, zahraničnými médiami, akademickými inštitúciami, obhajcami ľudských práv či organizáciami občianskej spoločnosti.

Hrozba dlhoročných trestov

Z návrhu zatiaľ nie je zrejmé, aké konkrétne tresty by za jednotlivé skutky hrozili. Vyšetrovatelia však upozornili, že novinári, aktivisti, akademici a ďalšie profesie môžu čeliť až 30-ročným väzenským trestom, ak budú v kontakte so zahraničnými subjektmi bez súhlasu úradov.

Komisia zároveň poukázala na to, že široko a nejasne formulované ustanovenia by zaviedli povinnosť nahlasovať a registrovať všetky aktivity s „cudzími agentmi alebo zahraničnými štátnymi príslušníkmi“. Bez predchádzajúceho povolenia by tak nebolo možné napríklad vydať knihu či článok, viesť noviny, zdieľať údaje alebo nadviazať akademickú spoluprácu so zahraničím.

Povolenky na bežné aktivity

Podmienka schvaľovania sa podľa textu návrhu nemá obmedzovať len na mediálne či akademické prostredie. Týkať by sa mala aj hospodárskych, obchodných a finančných transakcií – vrátane prevodov peňazí či poskytovania tovarov a služieb do alebo zo zahraničia.

Vedúca misie OSN Sara Hossainová v tejto súvislosti vo vyhlásení uviedla, že vyšetrovatelia sú šokovaní tým, do akej miery chce iránska vláda vystaviť obyvateľov plošnej kriminalizácii za akýkoľvek kontakt s vonkajším svetom. Podľa nej by prijatie zákona znamenalo extrémne sprísnenie už existujúcich obmedzení.

Oficiálne zdôvodnenie Teheránu

Predseda zahraničného výboru iránskeho parlamentu však pre tamojšiu tlačovú agentúru Mehr argumentoval, že cieľom návrhu je chrániť iránskych občanov pred zahraničnými vplyvmi. Tvrdil, že legislatíva má byť nástrojom ochrany, nie represií, pričom podrobnosti o pripravovaných trestoch ani o ďalšom postupe prijímania zákona nešpecifikoval.