Vládne škrty ich nezastavia. Diváci cestujú aj cez pol republiky za umením, ktoré provokuje k premýšľaniu

Na Slanický ostrov sa plavia loďou za divadlom, ktoré inde nezažijú. Riaditeľ festivalu pritom otvorene hovorí o nedôvere v ministerstvo a kľúčovej role FPU.  

Oravu si bežne spájame s folklórom, drsnou prírodou či turistikou, no dá sa z nej urobiť aj dejisko náročného umenia a hlbokých diskusií. Organizátor divadelného festivalu na Slanickom ostrove umenia a kulturológ Peter BALCERČÍK hovorí nielen o romantike a logistickom šialenstve spojenom so stavaním scény uprostred vody.

Pri príležitosti blížiaceho sa siedmeho ročníka tohto unikátneho podujatia sme sa rozprávali o tom, prečo sú diváci ochotní cestovať za umením naprieč celou republikou, o vplyve kultúry na kritické myslenie, no nevyhli sme sa ani mimoriadne ostrým slovám na adresu aktuálneho vedenia rezortu kultúry.

Čo sa ďalej dozviete:

• Ako tvrdo hodnotí výrok ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej o tom, že ani Beethoven nečerpal štátne fondy;
• prečo je prenášanie kulís a techniky na ostrov produkčná nočná mora;
• čo je hlavnou témou tohto ročníka, a ako súvisí s dnešnou polarizovanou.

Prečo organizujete divadelný festival práve na Slanickom ostrove? Orava sa totiž spája skôr s folklórom, a vy tam zrazu prinášate divadlo, náročné témy a hlboké diskusie.

Celý príbeh festivalu sa začal v našom občianskom združení. Študoval som kulturológiu – riadenie kultúry a turizmu. Od malička ma to ťahalo ku kultúre. Vždy, keď bolo na Orave nejaké hosťovanie divadla, veľmi rád som naň išiel.

Neskôr sme ako partia ľudí začali organizovať príležitostné hosťovania divadelných predstavení. Postupne sme si však uvedomili, že nechceme robiť len jednorazové aktivity, ale skúsime vytvoriť ucelený festival. Sformoval sa tím ľudí so skúsenosťami s tvorbou podujatí a pred siedmimi rokmi sme zorganizovali prvý ročník divadelného festivalu. Prešli sme teda od príležitostných aktivít k ucelenému, multižánrovému, no prioritne divadelnému festivalu.

Prečo oblasť Oravy?

Všetci v tíme ju máme v krvi. Hoci ja sám už dlhé roky žijem v Bratislave, táto časť oravského bytia vo mne stále pretrváva. A prečo Slanický ostrov umenia? Je to fantastické miesto. Dokonca som o ňom písal diplomovú prácu, v ktorej som navrhoval podobný koncept podujatia. Stále som to nosil v hlave a vnímal som to ako priestor, ktorý je príliš krásny na to, aby sa využíval len takým spôsobom ako dovtedy.

Zmenilo sa za tých sedem rokov niečo? Zostávate verní pôvodnému konceptu, podľa ktorého si vás ľudia pamätajú?

Snažíme sa neustále prichádzať s novinkami. Chceme prinášať novšie formy, pozývať aktuálne predstavenia a nové divadelné súbory. Naša ponuka sa každý rok rozrastá. Rozhodne nechceme zostať pri rovnakom koncepte, s akým sme začínali. S programom sa hráme, aby bol pre návštevníkov, účinkujúcich aj pre samotný organizačný tím zakaždým niečím nový a zaujímavý.

5 fotiek v galérii

Peter Balcerčík

Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Orava je kút Slovenska, ktorý leží pomerne ďaleko – či už z východu, západu alebo juhu. Je to naozaj odľahlé miesto. Čím chcete presvedčiť diváka, aby meral cestu cez polovicu republiky za divadlom na ostrove uprostred Oravskej priehrady?

Sú to tri hlavné veci: program, atmosféra a priestor. Myslím si, že v koncepte divadla na ostrove, na ktorý sa diváci plavia loďou, nemáme na Slovensku konkurenciu.

Atmosféra u nás môže znieť ako klišé, ale je skutočne špeciálna. Keď si robíme prieskumy a analýzy, odkiaľ k nám diváci prichádzajú, môžem smelo povedať, že až päťdesiat percent návštevníkov je mimo nášho regiónu. Chodia k nám ľudia z Prievidze, Košíc či Bratislavy. Prichádzajú naozaj odvšadiaľ, čo dokazuje, že im festival ponúka niečo výnimočné, pre čo sú ochotní cestovať napríklad tri hodiny z Bratislavy.

Spomínali ste, že si robíte prieskumy. Kto je vaším typickým návštevníkom?

Neviem, či to môžem povedať takto otvorene, ale je to takzvaný “slniečkar”.

Je to človek, ktorý sa aktívne zaujíma o kultúru a verejné dianie, angažuje sa a nie je mu ľahostajné, čo sa okolo neho deje. Je otvorený a vnímavý. Najčastejšie sú to ľudia vo veku okolo 30 až 40 rokov z celého Slovenska. Spája ich to, že im záleží na našej krajine, zaujímajú sa o ňu a chcú pre ňu niečo robiť.

Dostala pozvánku na váš festival aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová?

To sa zatiaľ nestalo. Špeciálnu pozvánku sme jej neposielali.

Každý, kto nevníma kultúru len ako povrchnú prehliadku a zábavu, je u nás vítaný. Naša filozofia je taká, že divadlo a kultúra odjakživa reflektovali spoločenské dianie a to je ich hlavné posolstvo. Nie je to len o veselých predstaveniach, na ktorých sa zabavíme a ideme domov. Ak akýkoľvek návštevník vníma kultúru ako priestor na premýšľanie a ako niečo nevyhnutné pre život, budeme sa jeho návšteve úprimne tešiť.

Slanický ostrov je obklopený vodou Oravskej priehrady. Znie to veľmi romanticky, ale aká je realita? Nie je to logistická nočná mora prenášať všetku divadelnú techniku, kulisy a samotných hercov na ostrov?

Vo finále je to vždy romantické, krásne a plné zážitkov, ale prípravná fáza má od romantiky naozaj ďaleko. Je to nádherný priestor, no nebol vybudovaný na to, aby sa v ňom hralo divadlo. Ak postavenie scény v bežnom divadle trvá približne dve hodiny, u nás to zaberie celý deň. Musíme prejsť množstvom schodov, všetko trikrát nakladať, prekladať, prenášať a následne stavať techniku a kulisy v netypickom prostredí.

Produkčné a technické záležitosti sú nesmierne náročné. Takmer pri každom predstavení, ktoré uvádzame, sú potrebné úpravy od scénografa alebo priamo režisérske zásahy. Na konci dňa je to však obrovský zážitok pre divákov aj pre samotných hercov. Tí sú ochotní pristúpiť na kompromisy, hoci to nie je jednoduché a vyžaduje si to samostatné skúšky priamo na mieste. Keď sa to podarí, výsledok stojí za to.