Ukrajinci na cvičeniach NATO deklasovali vozidlá, ktoré Slovensko nakupuje

Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár v podcaste vysvetľuje, prečo budúcnosť armád nie je v nákupe techniky, ale v schopnosti vyrábať ju priebežne.  

Za posledné dva roky vznikli na bojisku nad Ukrajinou celé kategórie nových zbraní: drony ťahajúce za sebou optické vlákno, lacné interceptory, ktoré zostreľujú iné drony, aj systémy, ktoré si cieľ vyhľadajú samy. Zbraň za dvetisíc eur pritom stojí proti obrannej strele za milióny a generačná obmena techniky sa v niektorých kategóriách skrátila na šesť mesiacov. O tom, čo to znamená pre armády, ktoré techniku nakupujú v desaťročných cykloch, aj pre Slovensko, sme sa rozprávali s bezpečnostným analytikom Vladimírom Bednárom.

Vo videu a v rozhovore sa dozviete:

• Prečo Rusko získalo náskok v dronoch navádzaných optickým vláknom, čo mu ho krátkodobo vzalo a akú rolu v tom hrá Čína;
• v čom sú tieto drony ťažko zraniteľné a kde naopak zlyhávajú;
• ako fungujú kontajnerové továrne, v ktorých si jednotky vyrábajú drony priamo na bojisku;
• prečo podľa Bednára porovnanie „dron za dvadsaťtisíc proti strele za štyri milióny” nedáva celý obraz;
• koľko rakiet pre systém Patriot môžu mať podľa jeho odhadu Spojené štáty v skladoch
• ako vyzerá ukrajinská úderná dronová rota a prečo je pre slovenský prápor ťažko predstaviteľná;
• čo v tejto oblasti robí a nerobí slovenské ministerstvo obrany a čo znamená „strategická zdržanlivosť”;
• prečo podľa Bednára tanky, delostrelectvo ani pechota nezanikajú.

Dron za desiatky tisíc eur proti strele za takmer štyri milióny dolárov. Za posledné dva roky sa objavili celé nové kategórie bojových strojov: drony ťahajúce za sebou optické vlákno, lacné drony, ktoré zostreľujú iné drony, aj veže, ktoré si vedia samy vybrať cieľ a zaútočiť. Začnime pri optodronoch. Fungujú bez rádiového signálu, testujú sa už 60- aj 120-kilometrové verzie. Je to technológia, ktorú dnes na bojisku využíva najmä ruská strana?

Ruská federácia v tejto technológii istý čas získala náskok. Následne ale produkciu optických vlákien v Rusku výrazne zasiahli sankcie, čo sa prejavilo napríklad aj problémami s bežným internetom pre ruských občanov. Rusko to muselo riešiť a krátkodobo prevahu v tejto technológii získala ukrajinská strana.

Teraz sa zdá, že ruská strana nedostatok optických vlákien vyriešila, pravdepodobne ich nákupom z tretích krajín, primárne z Číny, a svoju dominanciu v tejto oblasti získala späť. Je to teda dosť premenlivé, ale v zásade to, čo ste povedali, platí.

Základom takéhoto dronu je klasická konštrukcia FPV dronu zložená z komponentov v hodnote rádovo niekoľko sto eur. K tomu pridáte montáž povedzme do dvesto eur a aktívnu bojovú časť, ktorej hodnota sa podľa cieľa pohybuje do 1500 dolárov, hoci v drvivej väčšine prípadov je to výrazne menej, aj pod sto dolárov. Keď k tomu pridáte cievku optického vlákna, dostanete zbraň v hodnote niekde okolo dvetisíc eur. Aktuálne ceny samotného vlákna neevidujem, tá cena sa v poslednom čase pre rast spotreby dosť dramaticky hýbala.

Ak je zdrojom hlavných komponentov pre Rusko Čína, drží kľúčik od ruskej dronovej prevahy v tomto segmente práve ona?

Už nie. Ukrajinská strana si bola tejto závislosti vedomá, pretože v prvých rokoch vojny bola na komponentoch z Číny rovnako závislá ako Ruská federácia. A snažila sa to zmeniť, pričom to nevidíme len pri dronoch.

Ukrajina je dnes sebestačná napríklad v delostrelectve. Sebestačná sa snaží byť do budúcnosti aj v protilietadlových riadených strelách, kde beží rozsiahly projekt Freya. Vyvinula si vlastné strely s plochou dráhou letu, ktoré mali nahradiť britské strely Storm Shadow, respektíve francúzsky SCALP, čo je tá istá strela pod iným názvom.

Vo väčšine komponentov pre drony je dnes Ukrajina úplne nezávislá, na rozdiel od Ruskej federácie.

Ukrajina vlani podľa vlastných údajov priviedla na bojisko 413 nových systémov. Je to ukážka toho, ako bude vyzerať vojna v budúcnosti, že nové systémy sa budú musieť zavádzať v horizonte týždňov, a nie rokov, ako sme boli zvyknutí?

Nedávno som recenzoval článok pre jeden akademický časopis, ktorý sa zaoberal presne tým, že pri moderných vojenských technológiách už nie je rozhodujúci nákup platformy. Keď hovorím o platformách, myslím nákupy tankov, bojových vozidiel pechoty a podobne.

Na dnešnom bojisku, a nielen na Ukrajine, je totiž dôležité zabezpečiť logistiku a objem náhrady strát, ktorý je obrovský. Potrebujete vybudovať prostredie, ktoré vám techniku dodá vtedy, keď ju potrebujete. Ozbrojené sily, ktoré budú klasickým spôsobom nakupovať húfnice, mínomety, bojové vozidlá pechoty a tanky, tak ako to robíme my, budú nekvalitné a neschopné prežiť na modernom bojisku.

Ženie sa to až do extrému. Dnes sa testujú kontajnerové továrne na výrobu dronov, ale aj na výrobu ručných granátov či mín. Inak povedané, tá vojenská jednotka si zbrane vyrába priamo na bojisku. Produkcia pozostáva z 3D tlače a z montážnej linky, kde sa komponenty kompletujú do samotného dronu.

To má nielen tú výhodu, že jednotka nemusí mať zbrane na sklade a vyrába ich, až keď ich potrebuje. Vyrába si ich zároveň v najmodernejšej podobe, takže jej nezastarávajú. Technologická obmena sa v mnohých prípadoch skrátila na generačnú výmenu každých šesť mesiacov. Veľmi zjednodušene: dron, ktorý by naše ozbrojené sily nakúpili teraz, je o šesť mesiacov zastaraný a nepoužiteľný.

Toto je podľa mňa dôležitý moment. Je to niečo, čo poznačí ozbrojené sily v budúcnosti možno ešte viac ako samotný príchod dronov.

Vráťme sa k optodronom. Sú dnes na kontaktnom bojisku, v tej šedej zóne, najvyužívanejším bojovým prostriedkom?

To úplne nie. V skutočnosti sú najviac využívané FPV drony. Počet dronov navádzaných optickým káblom je relatívne malý.

Ich výhodou je, že sa ťažko rušia. Podľa skúsenosti ukrajinskej strany napríklad polovica dronov k cieľu ani nedoletí práve pre rušenie a tento problém mali optodrony eliminovať.

Zároveň majú svoje problémy. Prerušenie kábla znamená, že dron spadne rovnako, ako keby bol zarušený. Nemôže preto lietať napríklad v ruinách domov, kde sa kábel môže zachytiť a pretrhnúť, ani v lese. V skutočnosti sú dronové skupiny vybavené viacerými typmi dronov a používajú ich podľa okolností: podľa toho, aký je cieľ, kde leží a v akom teréne.

Ako sa dá proti dronom brániť? Pri klasických FPV dronoch je jednou z možností rušenie, ukrajinská strana skúšala aj naťahovanie žiletkového drôtu cez bojisko. Existuje dnes spôsob, ktorý by fungoval povedzme na 80 až 90 percent?

Nie je to také jednoduché, pretože každé protiopatrenie má zase opatrenie, ktoré ho dokáže eliminovať. Často sa hovorí, že drony navádzané po optickom vlákne nie je možné rušiť. Tak to vôbec nie je.