Kéry povedal, komu podľa neho vyhovuje vojna na Ukrajine. Marcinková okamžite reagovala

Slovensko by podľa poslankyne SaS Vladimíry Marcinkovej nemalo zostať bokom pri rozhodovaní o obnove Ukrajiny. Predseda zahraničného výboru parlamentu Marián Kéry zo Smeru nemá problém s účasťou krajiny v medzinárodnej komisii, odmieta však predstavu, že by sa obnova financovala zo zmrazených ruských aktív.  

V diskusii ta3 Téma dňa sa politici sporili aj o mierové rokovania, postoj vlády k Rusku či rastúcu podporu strán ako AfD a Republika.

Marián Kéry zo Smeru by na rozdiel od SNS nemal problém s tým, aby bolo Slovensko súčasťou medzinárodnej komisie pre obnovu Ukrajiny. Zdôraznil však, že ide o jeho osobný postoj, nie stanovisko strany.

„Mne nevadí účasť v takejto medzinárodnej komisii. Dôležité bude, na čom sa takáto komisia chce uzniesť,“ povedal. Ak by však mala byť obnova Ukrajiny financovaná zo zmrazených ruských aktív, bol by proti. Takýto postup považuje za rozporný s medzinárodným právom.

Kéry zároveň rozlišuje medzi rozhodnutím, či má Slovensko v komisii sedieť, a tým, aké stanoviská v nej budú slovenskí zástupcovia presadzovať. „S tým nemám absolútny problém,“ uviedol k samotnej účasti Slovenska. Výhrady by mal až v prípade, keby sa komisia priklonila k použitiu zmrazených ruských aktív na obnovu krajiny.

Poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková zastáva opačný názor na otázku náhrady škôd. Podľa nej musí platiť princíp, že ak niekto spôsobí škodu, musí za ňu niesť zodpovednosť.

„Ak by sa to stalo na Slovensku, že by na Slovensko zaútočilo Rusko a slovenskí občania, slovenské firmy by prišli k škode na svojich príbytkoch alebo na svojom majetku, bolo by úplne prirodzené, že by sme tú škodu chceli nejakým spôsobom riešiť,“ povedala. Podľa nej je práve medzinárodná komisia miestom, kde sa má otázka kompenzácií riešiť.

Marcinková: Slovensko tam má sedieť

Kéry upozornil aj na to, že podľa jeho informácií budú v komisii sedieť politici, ktorí by podľa neho nemali rozhodovať o vine. „Na to sú predsa súdy, aby povedali o tom, či je niekto vinný alebo nie je vinný,“ vyhlásil. Podľa neho sa podobné tribunály či komisie v minulosti dávali do pohybu až po skončení konfliktov, pričom vojna na Ukrajine je podľa jeho názoru od konca stále ďaleko.

Marcinková namietala, že kompenzácie za škody a tribunál sú dve rozdielne veci. Škody podľa nej vznikajú už počas vojny a ich riešenie nemožno odkladať až na jej skončenie.

Odmietla tiež argumentáciu predsedu SNS Andreja Danka, ktorý účasť Slovenska v komisii spochybňuje. Jeho postoje podľa nej ovplyvňuje politická súťaž pred voľbami.

„On sa chce vymedzovať voči vláde čo najviac. Ja tomu rozumiem, toto je politická súťaž, ale nemôžeme brať argumenty Andreja Danka významne vážne, lebo naozaj tam žiaden argument proti nie je,“ povedala. Pripomenula, že návrh podporila aj vláda, ktorá podľa nej pristupuje k Ukrajine často rezervovane.

Marcinková tvrdí, že samotná účasť v komisii neznamená automatický súhlas so všetkými jej budúcimi rozhodnutiami.

„Prečo by sme nemohli byť súčasťou komisie, ktorej môžeme vyjadriť nesúhlas, ak príde návrh, s ktorým nie sme komfortní?“ pýtala sa. „Slovensko tam má sedieť. Sme členskou krajinou EÚ. Jednoznačne nemáme byť bokom.“

Za dôležitú považuje aj ekonomickú stránku budúcej obnovy susednej krajiny. Podľa nej sa na nej môžu podieľať slovenské firmy vrátane stavebných spoločností. „Je to naša príležitosť. A Slovensko z toho môže významne ťažiť,“ uviedla.

Kéry napokon povedal, že by bol rád, keby účasť Slovenska podporila aj SNS. Podľa neho krajina napokon členom komisie bude.

Pri mierových rokovaniach sú obaja skeptickí

Politici sa zhodli v jednej veci – od ďalších rokovaní medzi Moskvou, Kyjevom a Washingtonom zatiaľ neočakávajú zásadný prelom.

Marcinková priznala, že je „veľmi skeptická“, hoci by si želala opak. „Všetci si želáme koniec tejto zbytočnej a krvavej vojny,“ povedala. Podľa nej však americkí vyjednávači niekedy nereflektujú realitu európskeho kontinentu ani motivácie ruského prezidenta Vladimira Putina.

Za nevyhnutný považuje dlhodobý mier, nie iba dočasné prerušenie bojov, ktoré by Rusku poskytlo priestor pripraviť sa na ďalší konflikt. „Naozaj by to mal byť dlhodobý mier, ktorý nám zaručí bezpečnosť v regióne,“ vyhlásila.

Skeptický je aj Kéry. Návštevy amerických vyjednávačov v Moskve a Kyjeve podľa neho nepriniesli takmer nič nové. Za dôležitejší považuje telefonický rozhovor amerického a ruského prezidenta.

Kontroverziu vyvolalo jeho tvrdenie, že pokračovanie konfliktu v tejto chvíli „vyhovuje obom stranám“ – Rusku aj Ukrajine. Rusko podľa neho verí, že môže pokračovať v plnení svojich cieľov, zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má počas pokračujúcej vojny zabezpečenú podporu Európskej únie, dodávky zbraní, munície a financií.

Marcinková toto tvrdenie odmietla. „Podľa mňa je veľmi kontroverzné tvrdiť, že Ukrajine tento konflikt vyhovuje,“ reagovala. Pripustila problémy Ukrajiny vrátane korupčných škandálov, upozornila však na utrpenie obyvateľstva a utečencov, ktorí museli krajinu opustiť.

Spomenula aj deti zasiahnuté traumou vojny. „To je generácia, ktorá si nesie veľkú traumu vojny a ja som presvedčená, že akýkoľvek takýto konflikt nemôže súdnym ľuďom vyhovovať,“ povedala.

Kéry si za svojimi slovami stál a tvrdil, že Zelenskyj a jeho okolie na konflikte profitujú. Poukázal tiež na mobilizáciu ukrajinských mužov.

Marcinková mu odpovedala otázkou, prečo rovnakú citlivosť neprejavuje pri témach unesených ukrajinských detí či násilia páchaného na ukrajinských ženách. Zdôraznila, že Ukrajinci sú mobilizovaní preto, že ich krajina je vo vojne.

„Odvádzajú ich preto, lebo sú vo vojne. Pretože Rusko na nich zaútočilo a ďalej vedie tú vojnu,“ povedala. „Ukrajina nezaútočila na Rusko. Rusko útočí na Ukrajinu. A to, že sa bráni, je úplne prirodzené. Bránili by sme sa aj my.“

Kéry: Radšej zlý mier ako dobrá vojna

Rozdielny pohľad mali obaja aj na prípadné kompromisy, ktoré by mierová dohoda priniesla.

Marcinková trvá na tom, že s výsledkom musí súhlasiť samotná Ukrajina a že dohoda musí priniesť dlhodobý mier. Obáva sa scenára, v ktorom by Rusko využilo prestávku v bojoch na nové vyzbrojenie a ekonomickú prípravu a po čase by vojna pokračovala.

„Ja sa veľmi obávam, že ten konflikt bude trvať dlho. Nerada to vyslovujem, lebo je to posledné, čo si pre Európu želám. Ale zatiaľ sa to tak zdá,“ povedala.

Kéry svoj postoj zhrnul slovami: „Radšej zlý mier ako dobrá vojna.“

Debata sa následne presunula k slovenskej zahraničnej politike. Kéry obhajoval kontakty premiéra Roberta Fica s predstaviteľmi Ruska, Ukrajiny, Spojených štátov či Číny. Slovensko podľa neho nemôže samo ukončiť vojnu, Fico však podľa poslanca ukázal „akčnosť, schopnosť a nebojácnosť“, keď išiel do Moskvy a stretol sa s Putinom.

Marcinková toto hodnotenie odmietla. Ficov prístup k Putinovi označila za „vazalstvo“ a jeho správanie nevníma ako odvahu. Kontakty európskych lídrov s ruským prezidentom by si podľa nej vedela predstaviť v rámci mierových rokovaní, na ktorých by sa zúčastňovala aj Európa.

Spor o AfD a Republiku

V závere diskusie sa politici venovali rastúcej podpore strán mimo tradičného politického prúdu.

Kéry označil výsledok AfD v nemeckých regionálnych voľbách za „vystavenie účtu“ vládnym stranám. Podľa neho rezignovali na riešenie nelegálnej migrácie, presadzovali Green Deal a nedostatočne reagovali na vysoké ceny energií či hospodárske dôsledky sankcií.

Pripustil, že v AfD môžu byť politici s neonacistickými či neofašistickými názormi, odmietol však takéto označenie prenášať na všetkých jej voličov. Podľa neho ide o širší trend viditeľný aj v ďalších krajinách Európskej únie.

Marcinková označila úspech AfD za formu protestného hlasovania sklamaných voličov. Podobný jav vidí aj na Slovensku pri Republike.

„AfD a sú aj na Slovensku strany, podľa mňa Republika a iné, neponúkajú riešenia. Ponúkajú politiku strachu, politiku neznášanlivosti,“ povedala. Pripustila, že rast takýchto strán je zároveň odpoveďou na to, že politici pri moci nedokážu reagovať na požiadavky občanov.

Ako príklad pripomenula pôsobenie Mariana Kotlebu v Banskobystrickom kraji. Podľa Marcinkovej jeho politické sľuby nepriniesli výsledky a voliči postupne zistili, že nešlo o riešenie ich problémov.

Kéry na záver položil otázku, či časť zodpovednosti za rast Republiky nenesie aj opozícia, ktorá podľa neho vládnu koalíciu intenzívne kritizuje. Volič Smeru, Hlasu či SNS podľa neho po sklamaní skôr zamieri k Republike než k Progresívnemu Slovensku alebo SaS.

Marcinková odmietla, že by stavala svoju politiku na konfrontácii. Tvrdí, že sa snaží predovšetkým otvárať konkrétne témy a ponúkať riešenia. „Ja sa naozaj nesnažím robiť konfrontačnú politiku,“ povedala. „Chápem, že nejaké vytváranie konfliktu sa tu stále od nás vyžaduje. Ale ja na tento tón nepristúpim.“

Témy:
vojna na Ukrajine
Marián Kéry
Vladimíra Marcinková

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.