Veľkej časti Slovákov pribudne k výplate poriadna suma. O koľko viac si zarobíte?

Minimálna mzda sa budúci rok posunie ešte bližšie k tisíc eurám. Od začiatku januára 2027 vyskočí z aktuálnych 915 na 972 eur, čo je 57 eur viac ako dnes. A s ňou pôjdu hore aj príplatky za prácu v noci, sobotu či nedeľu.  

Už o niekoľko mesiacov si tak výrazne finančne prilepší nielen približne 180-tisíc ľudí, ktorí zarábajú najnižšie výplaty podľa rôznych stupňov náročnosti práce, ale aj všetci tí, ktorí pracujú v neštandardných časoch.

O výške minimálky už druhý rok po sebe nerozhodla dohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi, ale zákonný automat – 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Tá bola v roku 2025 na úrovni 1 620 eur, z čoho vychádza spomínaná nová suma.

Zamestnávatelia pritom s nastavením tohto automatu dlhodobo nesúhlasia. „Minimálna mzda má zásadný dosah na zvyšovanie príplatkov, ktoré máme rádovo vyššie ako napríklad v susednej Českej republike, čo nám zhoršuje konkurencieschopnosť,” uviedol už skôr prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka.

Podľa neho by mal automat namiesto priemernej mzdy zohľadňovať produktivitu práce a príplatky by od nej mali byť úplne odpojené. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz doplnil medzinárodné porovnanie – slovenská minimálna mzda dnes predstavuje 56 percent priemernej mzdy, česká len 43 percent.

Opačný pohľad má prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová, ktorá naopak oceňuje, že automat garantuje predvídateľnú výšku mzdy. Upozorňuje tiež na to, že podľa medzinárodných prepočtov by dôstojná minimálna mzda na Slovensku mala byť dokonca vyššie – na úrovni okolo 1 344 eur.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) pritom odmieta požiadavku firmy odpojiť od minimálnej mzdy aj príplatky (na minimálku sú naviazané od júna 2023). „Ak raz ľudia majú pracovať v neštandardných pracovných časoch, teda v noci alebo počas víkendov, tak majú mať nárok na tieto príplatky. Nikdy nebudeme súhlasiť s ich odpojením alebo zmrazením,” odkázal šéf rezortu práce.

Rast príplatkov citeľne pocítia najmä odvetvia, kde sa pracuje mimo bežného pracovného času. Napríklad podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) sa u nich viac ako 82 percent produkcie chleba a pečiva vyrába práve v príplatkovom čase. „Pri hrubej mzde 1000 eur môže práca v noci a cez víkendy v našom sektore bez problému zvýšiť hrubú mzdu aj o 100 percent, na takmer 2000 eur,” spresnil predseda SZPCC Milan Lapšanský s tým, že jednotlivé príplatky sa sčítavajú a spolu môžu dosiahnuť až 240 percent k hodinovej mzde.

Lapšanský zároveň upozornil, že vyššie mzdové náklady sa premietnu aj do cien – v prípade pekárov teda do cien chleba a pečiva pre obchodníkov. Podobný scenár môže nastať aj v ďalších odvetviach, kde sa vo veľkej miere pracuje v noci či cez víkendy. Ľudia si tak síce v januári polepšia na výplatnej páske, no v niektorých prípadoch si za tento nárast napokon priplatia aj ako spotrebitelia.

Pravda sa preto pozrela na základné otázky v súvislosti so zmenou výšky minimálnej mzdy – o koľko v posledných rokoch rástla, koľko peňazí si v jednotlivých režimoch práce od januára reálne zarobíte, či na to ako, sa výška odmeny bude líšiť podľa stupňa náročnosti vykonávanej práce.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
minimálna mzda
plat
zárobky

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.