Jeseň bude iná, než sme zvyknutí. Experti hovoria, čo nás čaká najbližšie mesiace

Rekordne teplé leto s intenzívnymi vlnami horúčav má už na budúci týždeň vystriedať astronomická jeseň. Hoci niektoré stromy zožltli a zhnedli, letné počasie odchádza z niektorých častí Slovenska len pomaly. Bude jeseň rovnako extrémna ako predchádzajúce mesiace a ako to vidia klimatológovia?  

Najskôr namerali 41,4 stupňa Celzia v Kamenici nad Hronom, potom sa ortuť teplomera zastavila na hodnote 42,2 stupňa Celzia v Dolných Plachtinciach. Leto 2026 bolo opäť rekordne teplé a zďaleka to neboli jediné štyridsiatky, ktoré Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) zaznamenal. Teplota vzduchu dosiahla 40 stupňov Celzia na 15 staniciach. Aký scenár nás čaká na jeseň?

Český klimatológ Lukáš Dolák vysvetlil, že priemerná jesenná teplota vzduchu rastie rovnako tak na Slovensku, ako aj v Česku. V porovnaní s ostatnými ročnými obdobiami sa však jeseň otepľuje najpomalšie. Expert, ktorý pôsobí v Geografickom ústave Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity a tiež v Ústave výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky (CzechGlobe), pritom poukázal na konkrétne dáta.

V Česku sa podľa jeho slov v období 1991 až 2020 jeseň oteplila v porovnaní s priemerom z rokov 1801 až 2020 „iba“ o jeden stupeň Celzia. Údaje z letných sezón hovoria o náraste o 1,7 stupňa Celzia. „Stredná Európa ako celok sa otepľuje asi dvakrát rýchlejšie, ako je globálny priemer. Priemerná ročná teplota vzduchu sa na Slovensku a v Česku od roku 1961 zvýšila o 2,0 až 2,3 stupňa Celzia,“ ilustroval Dolák.

Letné počasie na jeseň

Počas uplynulých dvoch mesiacov, ktoré sprevádzali viaceré vlny horúčav, odborníci varovali, že v budúcnosti sa počas leta treba pripraviť na dlhšie a intenzívnejšie prejavy počasia. Obdobne to bude aj na jeseň.

„Podľa súčasných meraní aj podľa klimatických modelov môžeme v nadchádzajúcich rokoch očakávať na jeseň častejšie teplé a slnečné počasie,“ priblížil český klimatológ.

Vyššie teploty budú priamo ovplyvňovať aj flóru. Bude dochádzať k predlžovaniu vegetačnej sezóny a rastu rizika škôd na rastlinách následkom výskytu napríklad jarných mrazov. S postupným otepľovaním sa totiž očakáva pokračujúce predlžovanie letnej sezóny na úkor jari. Platí to aj v prípade jesene, ktorá sa bude takisto skracovať. „Aj preto môžeme očakávať častejšie typicky letné počasie ešte na začiatku jesene,“ doplnil.

Turbulentné mesiace?

Klimatológ Jozef Pecho ešte v auguste upozornil, že je pred nami turbulentná jeseň plná extrémov. Príčinou sú moria okolo Európy, ktoré boli cez leto „nabité teplom“. Príkladom je Stredozemné more. Viac ako tri týždne, konkrétne od 1. do 22. augusta, dosahovalo priemernú teplotu 28,3 stupňa Celzia, čo je takmer o dva stupne viac, ako je bežné pre toto obdobie. Takmer tri štvrtiny zasiahla podľa Pecha po 35 rokoch „morská vlna horúčav“.

„Za týmito číslami sa skrýva obrovské množstvo energie. Len v hornej 20-metrovej vrstve Stredozemného mora je momentálne navyše približne 400 exajoulov tepla. Pre predstavu: je to približne toľko energie, koľko spotrebuje celá Európska únia za desať rokov,“ uviedol Pecho na sociálnej sieti.

Spomínané množstvo energie bude more podľa neho strácať postupne počas nasledujúcej jesene a zimy. Za problém označil, že už aj malá časť tejto tepelnej zásoby môže zohrať úlohu pri zintenzívnení extrémneho počasia. Zohrieva sa totiž nielen jeho okolie, ale zvyšuje sa aj výpar a do atmosféry sa dostane viac pary. Vlhkosť sa môže vrátiť späť v podobe mimoriadne intenzívnych zrážok.

„Pri jednej extrémnej prívalovej epizóde sa pritom môže spotrebovať približne len jedno percento tejto nadbytočnej energie. A práve to je na tom znepokojujúce. Na katastrofálne zrážky vôbec netreba „vyčerpať“ tepelnú energiu celého mora. Stačí nepatrná časť energie, ktorú v sebe dnes uchováva,“ vysvetlil klimatológ.

Kam zmizla voda

Teplejšie počasie so sebou prinesie aj ďalšiu hrozbu – sucho, a to nielen počas danej jesene, ale aj v najbližšom roku. Nedostatok vody v jednom roku sa totiž podľa Doláka môže v prípade teplejšej zimy a nedostatku snehových zrážok preniesť do nasledujúcej sezóny. K takejto situácii došlo podľa neho napríklad aj na prelome rokov 2022 a 2023. Ak sa teda takýto scenár v budúcnosti naplní, nepôjde o celkom novú skúsenosť. Klimatológovia sledujú tento trend už posledných 16 rokov.

Slovensko zažíva v posledných mesiacoch citeľné problémy s vodou, či už vo forme sucha na poliach farmárov, v lesoch, ale aj vo vodných tokoch. Extrémne pôdne sucho sa podľa SHMÚ v lete 2026 vyskytlo takmer na 80 percentách územia, pričom výrazné až extrémne sucho spolu zasahovalo takmer celé Slovensko. „Zároveň relatívne nasýtenie pod kritickou hranicou 10 % sa vyskytlo približne na troch štvrtinách územia,“ informoval hovorca ústavu Ivan Garčár.

Na historické minimá klesla hladina rieky Dunaj a postavila tým do pozoru nielen hydrológov a lodnú dopravu, ale aj pyrotechnikov, keďže dno odhalilo aj nevybuchnutú vojnovú muníciu. „Najkritickejšia situácia bola v auguste 2026 v povodí Bodrogu, Ipľa a na prítokoch Váhu v oblasti Trenčína, Oravy a Kysuce,“ poukázal SHMÚ.

Vo viacerých kútoch Slovenska vyschli potoky a studne a obce vyzývali obyvateľov, aby upustili od napúšťania bazénov či polievania záhrad. SHMÚ priblížil, že na miestach, kde má umiestnené svoje vodomerné stanice, zaznamenal viaceré vyschnuté toky. Konkrétne v povodí Váhu (Tovársky potok a Mošteník), Dunaja (Vydrica), Hornádu (Slavkovský potok), Hrona (Jabloňovka), Ipľa (Budínsky potok a Veľký potok), riek Slaná (Gortva) aj Bodva (Bodva a Chlmec).

„Voda ako taká v rámci svojho kolobehu nezmizla, „iba“ zmenila svoje skupenstvo a výskyt,“ podotkol Dolák. Ako vysvetlil, jej významná časť – z povrchov jazier a tokov a z vrchnej vrstvy pôdy – sa vyparila do atmosféry. Ďalšiu časť spotrebovali priamo rastliny na svoj rast. Menšia časť vody sa zase „stratila“ odtokom v potokoch a riekach. Keďže zažívame zrážkovo podpriemerný rok, voda v nich zatiaľ nebola dostatočne doplnená.

Foto:
Pavel Neubauer
TASR
Vysychajúce koryto horského potoka Vydrica v bratislavskom lesoparku v Malých Karpatoch počas augusta.

Prečo listy zhnedli už v lete

Kým niektoré rastliny skončili s nízkym vzrastom, mnohé stromy už počas leta prišli o listy. Práve sucho a vysoké letné teploty mali podľa Doláka na svedomí hlavnú úlohu v predčasnom žltnutí, hnednutí a následnom opadávaní listov.

„Ide v podstate o formu obrany stromov pred ďalšími škodami, ktoré by mohli následkom sucha utrpieť, napríklad usychaním vetiev alebo celých korún stromov. Dobrovoľne si preto skracujú vegetačné obdobie za účelom prežitia v ďalších rokoch,“ vysvetlil český klimatológ. Najviditeľnejšie je to na brezách, bukoch a lipách.

Táto „obranná stratégia“ však so sebou nesie riziko. Do nasledujúcej sezóny stromy totiž môžu vstúpiť oslabené, keďže nemohli naplno využiť potenciál fotosyntézy, a tak majú aj menšie prírastky drevnej hmoty. „Okrem horšieho zdravia a kondície stromov sa tento stav prejavuje napríklad aj na nižších finančných ziskoch pri ťažbe hospodárskych lesov,“ dodal Dolák.

Kam kríza ešte neprišla?

Dolák podotkol, že súčasná zmena klímy je celosvetová, a preto prakticky na Zemi neexistuje miesto, ktoré by nezasiahla.

„Zároveň môžeme povedať, že v najideálnejších klimatických podmienkach žijeme my tu v strednej Európe – väčšinu roku netrpíme arktickými mrazmi ani spaľujúcimi horúčavami, nemáme tu teplotné rozdiely medzi dňom a nocou 30 stupňov Celzia, ako to býva na púšťach,“ vyzdvihol.

Výhodou je aj relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá je v porovnaní s trópmi pomerne nízka, a nemusíme riešiť následky hurikánov. „Čo nás trápi a trápiť bude, budú predovšetkým vlny horúčav a epizódy sucha striedané rokmi s povodňami. To sú však extrémy, na ktoré by sme mali byť schopní sa v našich podmienkach vopred pripraviť a zároveň prispôsobiť,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
jeseň
počasie

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.