Žirafa v školskej taške, ranný kruh namiesto zvonenia a násobilka cez LEGO. Ako vyzerá vyučovanie na školách po novom

Keď sa povie školská reforma, väčšina rodičov si možno predstaví nové učebnice, iné osnovy a ďalšie zmeny, na ktoré si budú msieť zvyknať. V malej škole vo Valaskej Belej však už vedia, čo znamená učiť podľa nových pravidiel. S reformou začali ešte predtým, než sa stala povinnou pre všetky základné školy.  

Video

Čo čaká deti, školy aj rodičov? Drucker o zákaze sociálnych sietí, reforme aj budúcoročnom rozpočte

Prvé deti, ktoré sa tam začali učiť podľa nového kurikula, sú dnes tretiaci. Za dva roky tak učitelia stihli zistiť, čo na reforme funguje, čo im priniesla do každodenného vyučovania a kde, naopak, narazili na problémy. A zmeny si nevšimli len oni. Inak vyzerá deň v škole aj pre deti a ich rodičov.

Ako vyzerá hodina slovenčiny?

Školský deň sa vo Valaskej Belej nezačína zvonením. Približne desať minút pred prvou hodinou si deti s pani učiteľkou sadnú namiesto lavíc na koberec. Na ranný kruh si zvykli natoľko, že si po príchode do triedy automaticky posadajú do kruhu. Rozprávajú sa o tom, čo zažili, ako sa cítia, čo sa medzi nimi deje alebo len zdieľajú svoje názory. Niekedy sa z rannej aktivity stane aj začiatok vyučovania – ak sa rozbehne zaujímavá téma, desať minút jednoducho nestačí.

Potom sa už začína vyučovanie. Na slovenčine sa prváci učia abecedu spôsobom, ktorý by rodičia mohli poznať aj zo svojich školských čias – najskôr písmeno, potom slabiku a napokon slovo. Pomáhajú si pri tom básničkami, obrázkami aj krátkymi textami.

Tie pritom nemusia byť vždy zamerané iba na písmeno, ktoré sa práve učia. Učiteľka ich môže využiť aj na to, aby deti zároveň pripravila na tému, ktorá ich čaká na ďalšej hodine. Ak sa napríklad na prírodovede budú učiť o ročných obdobiach, môžu pracovať s textom alebo obrázkami, ktoré sa tejto témy týkajú. Pritom dopĺňajú chýbajúce písmená, čítajú a hľadajú v texte nové informácie.

Kým ešte písmená nepoznajú, kritické myslenie rozvíjajú obrázkovými úlohami. Deti napríklad dostanú obrázok s predmetmi, ktoré by mohli patriť do školskej tašky. „Medzi nimi však nájdu aj žirafu a oni sa potom zamyslia nad tým, či vo svojej školskej taške žirafu skutočne majú. Uvedomia si, že asi nie,“ opisuje pani učiteľka Natália Juríková, ktorá bola na škole prvou triednou učiteľkou, ktorá začala učiť po novom.

K tomu sa pridávajú aj zážitkové texty, ako sú rozprávky či príbehy. Úlohou detí potom nie je iba vypočuť si príbeh, ale prísť na to, čo sa v ňom stalo a v akom poradí. „Keď im dám rozprávku, tak ich nie vždy zaujme. Ale keď im dám obrázky a poprehadzujem ich a oni ich majú zoradiť, tak zrazu je to zaujímavé,“ vysvetľuje.

Pri písaní už prváci nezostávajú iba pri zošite. Nové písmeno si môžu skúsiť napísať prstom do rozsypanej múky alebo fixkou na malú bielu tabuľku. Učiteľka pritom okamžite vidí, ako sa im darí, a deti si môžu svoj zápis porovnať so vzorom a hneď ho opraviť.

Niekedy pritom pedagogička nemusí vymýšľať žiadnu špeciálnu aktivitu. Stačí jej chyba, ktorú si všimla cestou z práce. Na tabuľu napíše nesprávne napísané slovo z reklamného plagátu či z názvu reštaurácie. Na ďalší deň ho napíše na tabuľu a deťom nepovie, čo je zle. Nechá ich, aby na to prišli samy. „A už sa téma začala,“ hovorí pedagogička. Deti tak nedostanú hotové pravidlo, ktoré sa majú naučiť, ale prídu naň samy.

Práve v tom sa podľa Juríkovej mení aj úloha učiteľa. Hodina už nemusí presne kopírovať to, čo si na začiatku naplánoval. Ak deti niečo zaujme, môže sa toho chytiť a nechať ich v téme

pokračovať. „Tá hodina niekedy skončí úplne inak, ako som si ju pripravila,“ hovorí. Učiteľ musí sledovať, na čo žiaci reagujú, a vedieť na ich otázky a nápady nadviazať.

Násobilka zostáva v hlave

Nie všetko sa však dá naučiť cez hru či obrázky. Násobilku alebo vybrané slová si deti stále musia osvojiť tak, aby ich vedeli automaticky. Mení sa však spôsob, akým sa k tomu dostanú.

Pri vybraných slovách pracujú s ich významom, hľadajú príbuzné slová a používajú ich vo vetách. Pri násobilke si najskôr potrebujú pochopiť samotný princíp. Pomáhajú im pri tom obrázky, predmety či LEGO, ale aj hry, práca vo dvojiciach a rovesnícke učenie.

Pedagogičky z Valaskej Belej Juríková a Mirka Štefáková hovoria, že cieľom nie je memorovanie odstrániť. „Učivo zároveň prepájame s ďalšími predmetmi, projektovým vyučovaním a situáciami z bežného života,“ objasňujú.

Zmenil sa aj prístup k domácim úlohám. Podľa pani učiteliek nemajú byť pokračovaním vyučovania, ktoré dieťa nestihlo v škole, ale najmä precvičením toho, čo už pozná. Preto nemusia byť vždy iba o vypĺňaní pracovného zošita. Môžu mať tvorivý charakter, vychádzať zo situácií bežného života alebo podporovať spoluprácu.

Škola pritom počíta aj s tým, že deti nemajú doma rovnaké podmienky. Ak potrebujú s učením pomôcť, po dohode s rodičmi môžu využiť pedagogickú asistentku alebo si opakovacie cvičenia urobiť priamo v školskom klube.

Príprava na reformu teda neznamenala, že učitelia museli zo dňa na deň zahodiť všetko, čo dovtedy robili. Podľa riaditeľky školy Jany Cvíčelovej pri spoločnej práci zistili, že viaceré postupy, ktoré nové kurikulum zdôrazňuje, už na škole používali. Išlo napríklad o skupinovú prácu, projektové učenie, prácu s textom či problémové úlohy. „Reforma tieto postupy skôr systematizovala a vytvorila tlak na to, aby neboli len záležitosťou jednotlivca, ale súčasťou spoločného smerovania školy,“ hovorí Cvíčelová.

Podľa Cvíčelovej však nemožno výsledok reformy posúdiť podľa jednej vyučovacej hodiny či pracovného listu. Mnohé z postupov, ktoré dnes reforma zdôrazňuje, používali kvalitní učitelia už pred jej zavedením. O tom, či nové kurikulum skutočne prinieslo zmenu, preto podľa nej rozhodne až dlhší čas.

Čo vidí rodič?

Mama žiakov navštevujúcich druhý a štvrtý piaty ročník vo Valaskej Belej Nikola Topáková má doma malý školský experiment. Starší syn sa učí podľa starého kurikula, no mladší už nastúpil do školy podľa nového. Mohla by teda porovnávať, ako sa zmenilo učenie. Keď sa však pozrie na bežný deň svojich detí, veľkú revolúciu nevidí.

Domáce úlohy mladšiemu synovi zaberú väčšinou 20 až 30 minút, niekedy aj menej. „V porovnaní so starším dieťaťom nemám pocit, že by domácich úloh bolo zásadne menej alebo viac,“ hovorí. Podľa nej záleží skôr na konkrétnom učiteľovi a na tom, čo sa práve v škole preberá. Veľký rozdiel nevidí ani v množstve prebraného učiva. Mladší syn sa rovnako ako starší musí naučiť násobilku, básničky či pravidlá pravopisu.

V čom však zmenu vidí, je získavanie spätnej väzby. Dieťa nedostane iba známku, učiteľ mu môže povedať, čo sa mu podarilo a čo ešte potrebuje precvičiť. Pre rodiča je tak informácia oveľa konkrétnejšia.

„Zo známky viem, že moje dieťa niečo zvládlo na jednotku, dvojku alebo trojku, ale neviem vždy presne, kde bol problém,“ vysvetľuje. Ak napríklad učiteľ povie, že žiak dobre rozumie textu, ale robí chyby v pravopise, rodič presne vie, na čom treba pracovať.

Najväčší rozdiel si Nikola medzi synmi všimla pri ranných kruhoch. Mladší ich má pravidelne, starší ich má skôr sporadicky. Všetci pravidelne „Mne sa na tom páči hlavne to, že sa učia jeden druhého počúvať a rozprávať sa spolu. Zároveň to však nevnímam ako niečo, čo by zásadne menilo samotné učenie,“ uvádza. Pri porovnaní oboch detí však nevidí medzi starým a novým spôsobom vyučovania žiadnu ostrú hranicu.

Podobne reformu vníma aj riaditeľka. Rodičia podľa nej prirodzene najviac sledujú, či sa ich dieťa naučí všetko potrebné a či mu pri ďalšom vzdelávaní nebudú vedomosti chýbať. Reforma podľa nej neznamená znižovanie nárokov.

„Mení sa skôr spôsob, ako sa k vedomostiam pristupuje a ako sa overuje ich porozumenie a využitie,“ hovorí Cvíčelová. Rodič preto podľa nej nemusí sledovať iba množstvo učiva či počet domácich úloh. Dôležité je aj to, či dieťa vie vysvetliť, čo sa naučilo, ako k riešeniu dospelo a či dokáže svoje vedomosti použiť.

Učebnice sú problém

Nové kurikulum však neprinieslo školám iba nový spôsob práce. Zmenilo aj to, s akými materiálmi musia učitelia pracovať. Štát tento rok poskytuje školám na jedného žiaka finančný príspevok 15 eur na učebnice či pracovné zošity. Vlani to pritom bolo o sedem eur viac. Školy zároveň nemôžu peniaze použiť na ľubovoľné publikácie, ale iba na materiály zo zoznamu ministerstva. V niektorých prípadoch preto školy žiadajú od rodičov desiatky eur navyše.

Ministerstvo zároveň tvrdí, že celkovo išlo na učebnice a edukačné publikácie viac peňazí než v minulosti. Časť z nich však bola určená špeciálne pre reformné ročníky.

Náklady na učebnice, pracovné zošity, perá či písanky sa podľa riaditeľky môžu vyšplhať približne na 70 eur na žiaka. Vo Valaskej Belej sa preto snažia finančnú záťaž pre rodičov čo najviac znížiť. Učiteľky pri výbere materiálov podľa riaditeľky robili akési „sito“ a zvažovali, ktoré učebnice a pracovné zošity sú pre ich prácu skutočne nevyhnutné a bez ktorých sa dokážu zaobísť.

Ani po tomto výbere však náklady neboli zanedbateľné. Škola preto po komunikácii s obecným úradom získala pre žiakov prvého stupňa príspevok 20 eur na žiaka, ktorý má pomôcť pokryť náklady spojené s nákupom potrebných školských materiálov.

Niekedy sa pritom ukáže, že aj minimalizovaný výdavok je pre niektorú rodinu problémom. Riaditeľka hovorí, že má približne desať viacero zamestnancov školy, o ktorých vie, že sú ochotní v prípade potreby individuálne finančne prispieť. Ak teda rodina nemá peniaze na potrebnú školskú pomôcku, náklady sa po dohode s rodičmi niekedy rozdelia medzi učiteľky, asistentky či dokonca pani kuchárky. nepedagogických zamestnancov – (poznámka pre autorku: upratovačky, personalistka a ekonómka).

Pre rodiny, ktoré majú napätý rozpočet, však nebývajú najväčšou položkou samotné učebnice. Oveľa náročnejšie môžu byť plavecké či lyžiarske kurzy, exkurzie, výlety a ďalšie aktivity mimo bežného vyučovania. Aj pri nich sa preto škola snaží hľadať spôsob, aby finančná situácia rodiny nebola dôvodom, pre ktorý by sa dieťa nemohlo zúčastniť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Kurikulum
pedagogická asistentka
kritické myslenie
reforma
základná škola
rodičia
učebnice
školstvo

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.