Boli sme sa pozrieť do najlepšej aj najhoršej dediny na Slovensku. Rozdiel je priepastný

„Sme krásnym kútom Slovenska, no teraz nás berú ako zlú, poslednú dedinu,“ hovorí starostka malej obce. Naopak, prvenstvo získala tá, ktorá je obklopená fabrikami. Navštívili sme obidve miesta, kde sa podľa hodnotenia aplikácie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) žije najlepšie a najhoršie.  

Súperiť s tými väčšími jednoducho nedokážu. Liptovská dedinka Malé Borové, ktorá hraničí s Oravou, sa nachádza v krásnej prírode – tú by sme pokojne mohli nazvať aj slovenskou divočinou. Blížiac sa k svojmu cieľu sme si vychutnávali výhľady na zelenú krajinu s typickou horskou vôňou. Neprekážal nám pri tom ani jemný dážď, ktorý nás sprevádzal.

Úzkou cestou sme stúpali do kopca, až kým sme neprešli popri tabuľke s názvom obce. Prvý dom za ňou je murovaný. Jeho architektúra prezrádza, že tam vyrástol v časoch socializmu. Takých je u nás neúrekom, no ako sme postupovali ďalej, všímali sme si aj množstvo dreveničiek – niektoré v lepšom, iné v horšom stave. Všetky ale dotvárali príjemnú atmosféru malebnej krajiny. Keď sme však prešli popri značke prikazujúcej v zime použiť snehové reťaze, predstavili sme si ju pod bielou perinou. No a keďže sme už v minulosti zažili pár adrenalínových chvíľ v podobnom teréne, jednoznačne sme dospeli k záveru, že v zime by sme sa tam „brodiť“ nechceli.

Strmým kopcom sme nakoniec prišli na jeho vrchol, kde stojí obecný úrad. Sídli v budove, kde kedysi fungovali aj potraviny – tie sú už ale históriou. Vošli sme dnu a vyšli na poschodie. V jednej z miestností sme hneď natrafili na starostku Helenu Tkáčovú. Keď sme jej vysvetlili kto sme a prečo sme prišli, len odovzdane zalomila rukami. Jej reakcia na hodnotenie NKÚ v rámci aplikácie MuMAP bola v prvom momente veľmi stručná.

„Je to nespravodlivé,“ podotkla. Celkovo totiž získali len 617 z maximálneho počtu bodov 3 000, ktoré je možné získať v rámci spomínanej aplikácie. Tá porovnáva obce na základe viacerých oblastí, ktorými sú: demografia, ekonomická aktivita, zdravotná či dopravná dostupnosť, vzdelávanie, bezpečnosť, stupeň ohrozenia extrémnym počasím, účasť vo voľbách, sociálna starostlivosť a kultúra. Práve Malé Borové z toho vyšlo najhoršie a ocitlo sa na úplnom chvoste rebríčka.

K sanitke na sánkach

Faktom je, že život v tejto obci naozaj nie je jednoduchý. Nielenže nemajú žiadny obchod, ale chýba im aj krčma či akékoľvek kultúrne vyžitie. Utešujú sa, že majú aspoň rímsko-katolícky kostol, v ktorom trikrát týždenne slúži omšu farár zo susednej dediny Huty. Najbližšia nemocnica je v Liptovskom Mikuláši, ktorý je vzdialený takmer 35 kilometrov. Do základnej školy deti dochádzajú 11 kilometrov. Pripojenie na verejnú kanalizáciu je nesplneným snom.

Počet obyvateľov tam klesol, medzi rokmi 2011 až 2015, o 67 percent. „Aktuálne ich máme 105,“ spresnila starostka. „Niektorí boli pohoršení, iní sa nad tým len pousmiali,“ priblížila reakcie miestnych na nelichotivé umiestnenie v hodnotení NKÚ. „Ako zlú, poslednú dedinu, nás berú len preto, že obchod, škola či zdravotníctvo sú odtiaľto veľmi ďaleko,“ podčiarkla.

„Hnevá ma, že štát takýmto malým obciam nepomáha. Sme krásny kút, máme nádhernú prírodu, a pravidelne k nám chodievajú relaxovať ľudia z rôznych miest. Máme tu štyridsať chatárov,“ povedala zdôrazňujúc, že vďačná je aj za nich. Neraz jej vraj už pomohli – napríklad s príspevkom na zimnú údržbu ciest, pri stavbe nového altánku alebo s inými menšími aktivitami.

Trvalých obyvateľov tvoria v obci najmä seniori – je ich až 87 percent. Najstaršia je 92-ročná pani. „Sú tu teda väčšinou starí ľudia, v každom dome je vdova. Od nich predsa nemôžem čakať reálnu pomoc. Mladí utekajú z dediny za robotou. Chlapi chodia na týždňovky do zahraničia. Rodín v produktívnom veku je tu šesť. Je to naozaj ťažké,“ povzdychla si richtárka.

Najlepšie časy vraj zažívalo Malé Borové v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. „Vtedy tu žilo asi sedemsto obyvateľov. A teraz? Na obecnom úrade nemáme ani zamestnancov. Som tu len ja a vypomáha mi, ako referent, tunajší vysokoškolák. Kedysi sme na verejnoprospešných prácach mali štyridsať ľudí,“ zaspomínala Tkáčová na prajnejšie obdobie. Ona sama aktuálne úraduje na 43 percent. „Peňazí, ktoré máme od štátu z podielových daní, je veľmi málo. Nie je to dobre a bude ešte horšie. Ak sa takýmto malým dedinám nejako nepomôže, jednoducho zaniknú,“ zhodnotila.

Foto:
Eva Štenclová
Smerovník na Malé Borové v susednej obci Huty.

Pozitívnou správou je, že nedávno im pribudli dve bábätká. „Polročné a dvojtýždňové. Je to ale veľmi málo na to, aby nás vytrhli z biedy. Napriek tomu, že prišli na svet v rodinách, ktoré tu aj plánujú zostať,“ pokračovala starostka. V ďalšom dome majú potomkov v tínedžerskom veku. „Základnú školu navštevujú deti v Zuberci a za obvodnými lekármi dochádzame do susednej Habovky. Je to nejakých desať kilometrov,“ ozrejmila. Pripomenula, že ich obec je vlastne na hranici Liptova s Oravou. S autobusovými spojmi je to ale tiež bieda.

„V týždni chodia len štyrikrát denne a cez víkendy vôbec. Ľudia odtiaľto, keď nemajú auto, ani nemajú ísť ako navštíviť svojich blízkych do mesta. Soboty a nedele, keď majú ich deti voľno, bez áut nemajú šancu vidieť sa. Víkendové spoje tu fungujú už len cez letné prázdniny,“ tvrdí.

„V zime je to tu ešte ťažšie. Keď napadne sneh, sanitka sa do dediny nedostane. Zostane len dole na otočnej zastávke a k nej zvážajú ľudí na džípoch – ak je práve nejaký k dispozícii. Inak tam chorých premiestňujú na sánkach,“ priblížila krutú realitu. Celé to uzavrela s tým, že chatári majú u nich raj, no miestni len drinu.

Christian Červeň (21), ktorý starostke vypomáha, žije v Malom Borovom odmalička. Na Žilinskej univerzite študuje cestnú dopravu. „Popri škole pomáham na úrade – väčšinou s papiermi,“ spresnil. Svoju rodnú dedinku má rád, no zároveň netají, že po skončení štúdia sa chce aj on presídliť bližšie k mestu. Rovnaké rozhodnutie už urobila jeho staršia sestra.

Výsledky hodnotenia NKÚ však Christian berie s rezervou. „Keď sa povie najhoršia obec tak, s prepáčením, človeka napadnú nejaké samosprávy s osadami na východe Slovenska, kde sú v prevahe rómski obyvatelia. Nie dedina, v ktorej nájdete ticho a pokoj. Práve to sem chodia hľadať mnohí z veľkých miest,“ hovorí. Neraz tam podľa neho vídajú autá nielen zo Slovenska, ale tiež s poľskými, českými či maďarskými ešpézetkami. „Dá sa povedať, že si sem chodia oddýchnuť ľudia z celého sveta,“ doplnil.

Top lokalita

Z úplne iného „súdka“ je obec Gbeľany, ktorá je len desať kilometrov od Žiliny. S takmer 2 500 bodmi triumfovala v rebríčku NKÚ už druhýkrát. Premiéru s týmto prvenstvom mala v roku 2024. Hoci je táto dedina obklopená rôznymi fabrikami, život v nej si ľudia pochvaľujú. Za ostatné roky tam pribudli stovky obyvateľov, za čo vďačia práve automobilkám či iným firmám v jej blízkosti. Ich prudký nárast však spôsobila najmä nová štvrť Južné Terasy, kde je postavených 120 domov.

Starosta Jozef Martinček vysvetlil, že v obci majú aktuálne 1 600 obyvateľov. Ešte pred pár rokmi ich mali o tristo menej. Záujem stavať u nich podľa neho stále pretrváva no ďalšie rozširovanie má vraj samospráva pod kontrolou. Vedenie prízvukuje, že chce prirodzený nárast počtu obyvateľov, aby dokázali zabezpečiť kapacity v škôlke a škole.

„Samozrejme, že opätovné prvenstvo ma teší. Zároveň musím povedať, že vždy je čo zlepšovať,“ povedal Martinček. Poukázal pritom na to, že dôležité sú v rámci obce poskytované služby – keď sú k dispozícii, spokojní sú všetci. Zdôraznil, že v Gbeľanoch majú zrekonštruované školské zariadenia aj námestie. Dovoliť si to mohli vďaka príjmom z daní z nehnuteľnosti, tiež z eurofondov či iných externých zdrojov.

Z obecnej pokladnice doprajú napríklad seniorom nad 65 rokov vianočný príspevok 150 eur a rovnú stovku dostane každá rodina, v ktorej príde na svet dieťa. Rovnakú sumu získajú tiež pri vstupe potomka do základnej školy. „Nenájdete u nás človeka, ktorý by povedal, že sa tu nežije dobre,“ tvrdí starosta. Zároveň upozornil, že okolité fabriky neprinášajú len peniaze z dane z nehnuteľnosti. „V podstate ich máme priamo pod oknami. Má to teda aj nepríjemné stránky. Tie peniaze sú zaslúžené, lebo je tu zvýšený hluk a veľká intenzita dopravy,“ uzavrel starosta.

Foto:
Eva Štenclová, Pravda
Gbeľany v ostatných rokoch prekvitajú. Pribúdajú tam obyvatelia, v obci to „žije“.

Miestni, ktorých sme v tamojších uliciach stretli, jeho slová potvrdili. „Sú tu dobré podmienky na život. Vždy je ale čo zlepšovať – za tie peniaze, ktoré má obec k dispozícii, by to nemal byť problém,“ mieni Miroslava, ktorú sme stretli na ihrisku školského dvora. „Sme tu viaceré mladé rodiny, máme dobré susedské vzťahy. Naše deti si tiež rozumejú, máme tu všetko, čo potrebujeme. Takže nemenili by sme,“ dodala.

Súhlasí s ňou aj jej sused Amir. „Neviem ako sa inde na Slovensku žije, ale my sme tu s manželkou spokojní. Prišli sme sem rovno zo zahraničia, kde sme predtým pôsobili. Je tu bezpečne a všetko máme blízko. Denne dochádzam za prácou do Žiliny, je to len kúsok. Za mňa je toto top lokalita,“ podotkol.

V tamojšom parčíku sme natrafili na dôchodkyňu, ktorá sa vybrala na prechádzku. „Ja som tu spokojná. Tak dobre mi ešte nebolo,“ usmiala sa Mária Masaryková. Prezradila, že predtým bývala pri Hlohovci, no keďže s nebohým manželom nemali deti, netere a synovci jej vybavili domov sociálnych služieb práve v Gbeľanoch. „Je tu dobrá vybavenosť, všetko funguje na sto percent. Ja tu bývam už tri roky a neľutujem. Už tu mám aj trvalý pobyt,“ poznamenala.

„Nám tiež nič nechýba,“ tvrdí Michaela Ondrušová, ktorú sme zastihli na ceste domov v spoločnosti jej školáčky Tatiany. „Najväčším pozitívom je, že tu funguje spoločenský život. Máme veľa kultúrnych podujatí, stále sa niečo deje – v kulturáku, kostole alebo kaštieli,“ vymenovala. „Nechýbajú potraviny, krčma, kaderníctvo ani kozmetika. Obvodný lekár tu nie je, ale to mi neprekáža, keďže mesto je blízko,“ doplnila spokojne.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Žilinský kraj
Malé Borové
Gbeľany

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.