Demografický vývoj môže zásadne ovplyvniť budovanie bohatstva štátu. Nestačí len ekonomický či technologický pohľad.
Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca.
Hádanka: o ktorú krajinu ide?
Sme na konci roku 1953 na východnom okraji Ázie. Hlavným hrdinom nášho príbehu je štát, po ktorom v posledných troch rokoch prešla niekoľko krát frontová línia. Našťastie už boje utíchli, ale mierová zmluva nebola podpísaná. Na území tohto štátu sa do násilnej podoby premenilo to, čo sa len pred pár rokmi začalo nazývať studenou vojnou.
Ekonomická situácia je mimoriadne zlá. Priemysel bol z veľkej časti zničený, alebo sa nachádza severne od novej hranice. Mestá sú v ruinách a preplnené utečencami. Základná infraštruktúra funguje len obmedzene. Poľnohospodárstvo je oslabené. Podvýživa je rozšíreným javom. Príjem na obyvateľa patrí k najnižším na svete.
Populácia je poznačená stratami mladých mužov počas vojny. Pôrodnosť zostáva vysoká, úmrtnosť klesá len pomaly v dôsledku skoro neexistujúcej zdravotnej starostlivosti. Veková štruktúra má podobu ostrej pyramídy, typickej pre chudobné krajiny. Hrozí kolaps z preľudnenia.
Opustíme rok 1953 a skočme do súčasnosti. Táto krajina patrí medzi najbohatšie na svete a sídlia v nej viaceré významné globálne firmy. Určite poznáte názvy ako Samsung, Hyundai, či LG.
Populácia sa vyznačuje nízkou úmrtnosťou, ale aj veľmi nízkou plodnosťou. Medzi najväčšie výzvy tejto spoločnosti zvyknutej na tvrdú prácu je opäť demografický vývoj. Už však nehrozí kolaps z preľudnenia, ale problémom je extrémne starnutie.
Kto si myslel, že vyššie napísaný text je o Južnej Kórey, mal pravdu. Táto krajina prešla za posledné trištvrte storočie zásadnými zmenami. My si interpretujeme tento ekonomický zázrak v kontexte demografických zmien.
Čo stojí za úspechom Južnej Kórey?
V čase podpísania prímeria po kórejskej vojne (1953) bola ekonomika Južnej Kórey slabá, avšak skrývala potenciál v podobe početnej populácie.
Zlepšenie vzťahov s Japonskom a hospodárska pomoc USA viedli k prílevu investičného kapitálu, ktorý modernizoval poľnohospodárstvo, naštartoval priemysel vrátane výstavby lodí. Ďalej juhokórejská vláda prostredníctvom programov rozvoja vidieka zapájala voľnú pracovnú silu do budovania infraštruktúry vrátane priehrad, ciest a železníc. Veľa sa investovalo do zdravotnej starostlivosti.
Toto úsilie vyvolalo prudký hospodársky rast. V rokoch 1960 až 2005 zaznamenala juhokórejská ekonomika 42-krát ročný rast HDP aspoň 5% a z toho 17-krát dosiahol rast hospodárstva viac ako 10%. Aj preto sa začala Južná Kórea radiť medzi ázijské tigre.
Ešte sme nespomenuli dôležitú vec, ktorá stojí za týmto ekonomickým zázrakom. Tým je vzdelanie. Juhokórejská vláda spustila masívne vzdelávacie programy. Zo začiatku síce boli zamerané na zabezpečenie základnej gramotnosti, ale od roku 1970 sa zavádzajú reformy v technickom vzdelávaní na stredných školách, aby sa podporil rast priemyselných odvetví. V tomto období sa tiež zakladajú nové univerzity a prudko stúpa počet vysokoškolsky vzdelaných, ktorí vytvárajú podhubie pre rast inovácií, ktoré sú ťahúňom juhokórejskej ekonomiky dodnes.
Súčasťou vzdelávania sa stávajú aj programy vysvetľujúce postupy plánovaného rodičovstva. Zároveň juhokórejská vláda viedla aktívnu kampaň za redukciu plodnosti. Niekde tu môžeme hľadať počiatky toho, prečo sa juhokórejská populácia tak prudko zmenila.
Cieľom opatrení na redukciu plodnosti bolo vytvoriť situáciu na čerpanie tzv. demografických dividend. Možno sa pýtate, čo je to demografická dividenda? Je to ekonomický „bonus“, ktorý môže spoločnosť získať v období, keď sa jej veková štruktúra zmení tak, že je menej ekonomicky závislých osôb (menej detí), zároveň je dostatok ľudí v produktívnom veku – teda tých, ktorí môžu pracovať, podnikať, tvoriť hodnoty a platiť dane.
Spočiatku to vyzeralo dobre. V roku 1960 pripadalo na jednu ženu 5,9 dieťaťa. Avšak v roku 1983 bola dosiahnutá tzv. záchovná hodnota plodnosti. To znamená, že v tomto roku boli dvaja rodičia nahradení práve dvomi deťmi. Ekonomická záťaž obyvateľstva tvorená detskou zložkou populácie začala prudko klesať. Ekonomika začala akcelerovať. Demografické dividendy prinášali profit.
Nastupujúci problém
Avšak, ako to už býva, aj dobre mienené plány sa vedia vymknúť kontrole. Plodnosť naďalej klesala. Hodnota 1,6 dieťaťa na ženu bola dosiahnutá v roku 1990. O pätnásť rokov to bolo už len 1,1 a od roku 2018 dokonca nedosahuje plodnosť ani jedno dieťa na ženu.
Medzičasom vyprchali aj demografické dividendy. Ešte v 90. rokoch 20. storočia boli v produktívnom veku silné populačné ročníky po skončení kórejskej vojny. V súčasnosti sa tieto osoby dostávajú na hranicu dôchodkového veku. Juhokórejskej populácii a ekonomike hrozí preťaženie z dôvodu starnutia.
Tu naša demografická interpretácia príbehu tohto ázijského tigra končí. Teraz si vravíte „To je všetko? Toto som už čítal. Nič nové som sa nedozvedel“. Nie, nie. Toto nie je všetko. V ďalšom sa pustíme na vratkú plochu predpovedania ekonomickej budúcnosti Južnej Kórey.
Demografia vystavuje účet a bude to drahé
Možno pochybujete: „V súčasnej dobe niečo predpovedať a špeciálne ekonomický vývoj je nemožné“. Máte čiastočne pravdu. To, čo sa dozviete nižšie, bude len veľkým zjednodušením a nikto netvrdí, že to bude presne takto. Avšak tušiť aspoň niečo je vždy lepšie ako nevedieť nič.
Jednou z mála vecí, ktoré vieme relatívne presne predpovedať na niekoľko desaťročí je práve demografický vývoj. Je to spôsobené vekovým zložením populácie, ktoré je výsledkom pôrodnosti, úmrtnosti a migrácie z minulosti. No a toto vekové zloženie (môžete si to predstaviť ako vekovú pyramídu) sa bude v budúcnosti meniť len veľmi pomaly.
Aj keby teraz plodnosť Južnej Kórey stúpla trojnásobne (čo možno považovať za prakticky nemožné), tak bude trvať približne 20 rokov, kým teraz narodené detí dosiahnu produktívny vek, kedy prestanú byť ekonomickou záťažou a začnú generovať finančné hodnoty pre spoločnosť.
Je riešením migrácia? Je to tak. Južná Kórea je už cca 20 rokov otvorená migrácii. Ide predovšetkým o pracovnú migráciu, ktorá je regulovaná a je pomerne nepočetná. Je však pravda, že z dôvodu nedostatku pracovných síl bude musieť migračná bilancia Južnej Kórey stúpať. To však naša demografická prognóza obsahuje.
No a keď našu ekonomickú predpoveď založíme na demografickom vývoji, tak by sme nemuseli byť ďaleko od pravdy. Poďme na to jednoducho. Dajme do vzájomnej súvislosti to, čo sa tiahne celým naším textom. Vyjadrime koreláciu medzi ročnou mierou rastu HDP a ročnou mierou rastu počtu osôb v produktívnom veku. Práve toto je zobrazené na grafe nižšie.
2fotky v galériiVzťah medzi rastom obyvateľov v produktívnom veku a hospodárskym rastom v Južnej Kórei (dáta za obdobie 1960 až 2023).
Zdroj: Zdroj:(United Nations, 2024; WorldBank, 2024)
Pre úplné ozrejmenie. Na osi X je miera rastu počtu obyvateľov v produktívnom veku. Áno, to sú práve tí, ktorí tvoria gro ekonomického rastu. Rast HDP, čiže ekonomický rast, možno odčítať na osy Y. Graf obsahuje záznamy za roky 1960 až 2023.
Na grafe vidíme body, ktoré nie sú rozmiestnené náhodne po celom grafe, ale sú čiastočne koncentrované a zľava do prava stúpajú. To nám naznačuje, že oba javy spolu súvisia. Tiež to potvrdzuje predpoklad, že ak rastie počet obyvateľov v produktívnom veku, tak rastie aj HDP. Samozrejme tieto výsledky platia pre sledované obdobie a len pre situáciu v Južnej Kórei.
Teraz trochu pospomínajte na hodiny matematiky. Body načrtnuté v grafe zároveň vieme preložiť priamkou. Túto priamku je možné zapísať tzv. lineárnou funkciou. No a práve takúto funkciu možno použiť na predpoveď. Stačí do lineárnej funkcie dosádzať prognózovaný rast alebo pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku a dostaneme hodnotu rastu (resp. poklesu) HDP krajiny.
Čo teda juhokórejskú ekonomiku čaká? HDP krajiny bude rásť ešte do roku 2033, avšak odvtedy bude medziročný pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku taký výrazný, že rast absolútneho objemu HDP sa zastaví a začne klesať. Vďaka prudkému úbytku počtu obyvateľov v produktívnom veku do roku 2050 objem HDP v Južnej Kórei klesne na úroveň z roku 2018.
Poučenie na záver
Rýchle zmeny plodnosti sa premietnu do vekového zloženia populácie a zdeformujú ho. Pozor, platí to aj pre situácie, kedy plodnosť prudko stúpne. Aj naša početná generácia Husákových detí raz príde do dôchodku a výrazne to zvýši ekonomické zaťaženie. Pri populačnom vývoji, podobne ako pri manipulácii s včelami, platí zásada opatrnosti – žiadne prudké pohyby, pretože to bude bolieť.
Mgr. Pavol Ďurček, PhD.
- Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
- demograf, geograf a dátový analytik so zameraním na priestorovú a regionálnu diferenciáciu demografických javov (výskum demografie, štatistické a geoštatistické metódy, GIS)
- doterajšia odborná prax zahŕňa demografický výskum, dátovú analytiku v súkromnom sektore a prognózy dochádzky populácie v mestských regiónoch
- vedecké projekty/granty: projekty zamerané na diferenciáciu demografických javov, demografické prognózy do roku 2080, priestorové nerovnosti vo výučbe humánnej geografie či odolnosť priestorových systémov
- https://www.humannageografia.sk/zam_detail_osobne.php?id=41