
Je na Spojených štátoch, aby sa rozhodli, či chcú vojnu proti Iránu ukončiť, alebo nie. V rozhovore pre televíznu stanicu Fox News v New Yorku to vo štvrtok večer (v noci na piatok podľa stredoeurópskeho letného času) povedal iránsky prezident Masúd Pezeškján. Zároveň pripomenul, že konflikt nevyvolal Irán, a zopakoval, že jeho krajina je odhodlaná brániť sa.
Irán ukázal silu: ulicami Teheránu pochodovali ozbrojené ženy aj deti, prišli státisíce ľudí
Státisíce ľudí sa v Teheráne zúčastnili na režimom zorganizovanom zhromaždení, na ktorom ozbrojení muži, ženy a deti demonštrovali pripravenosť brániť Irán proti nepriateľovi. Demonštrácia bola súčasťou režimnej kampane.
Zdroj:
REUTERS
„My si neželáme pokračovať. Amerika sa musí rozhodnúť, či to chce ukončiť, alebo nie,“ odpovedal Pezeškján na otázku reportéra týkajúcu sa vojnového konfliktu v rozhovore, ktorý sa uskutočnil na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Vo svojom stredajšom prejave tam Pezeškján kritizoval utorkový prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý označil Irán za teroristov, a obhajoval záujem svojej krajiny zachovať si vojenskú silu, ktorá má podľa neho výlučne obranný charakter. Za mierový a energetický, nie zbrojný, označil Pezeškján aj iránsky jadrový program.
Trump v utorok oznámil, že americkí vyjednávači na okraj zasadnutia OSN tri hodiny rokovali s iránskou delegáciou. Iránske štátne médiá zároveň informovali, že minister zahraničných vecí Abbás Arakčí oznámil osobitnému americkému vyslancovi Stevovi Witkoffovi podmienky Teheránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu.
Pezeškján v rozhovore pre Fox News zdôraznil, že islamská republika vojnu nevyhľadáva, ale je odhodlaná brániť sa. „My sme nikdy nezačali vojnu, ale ak proti nám chcú ďalej bojovať, budeme reagovať rozhodne a odhodlane,“ povedal prezident. Kritizoval tiež tlak, ktorý má podľa neho prinútiť Irán ku kapitulácii mimo rámca medzinárodného práva, čo označil za neprijateľné.
Pezeškján pripomenul, že Washington a Teherán v júni dospeli k principiálnej dohode, ktorú obe strany podpísali, a Irán je podľa neho naďalej pripravený a ochotný pokračovať v rokovaniach na jej základe.
Teherán a Washington v polovici júna podpísali takzvané memorandum o porozumení s cieľom ukončiť vojnu. Tú koncom februára rozpútali USA a Izrael spoločnými údermi na Irán. Okrem tisícov obetí, predovšetkým v Iráne a Libanone, konflikt otriasol globálnou ekonomikou. Memorandum počítalo s obnovením voľnej plavby v strategickom Hormuzskom prielive, ktorým pred vojnou prúdila približne pätina celosvetových dodávok ropy a ktorý Teherán v odvete hneď na začiatku marca zablokoval. Začiatkom júla však opäť vypukli boje. USA vyhlásili, že Irán dohodu porušoval útokmi na lode v Hormuzskom prielive, a obnovili letecké údery na iránske územie. Teherán naopak tvrdí, že dohodu nedodržiavali Spojené štáty.
Pezeškján ďalej odmietol, že by na postoj Iránu mali vplyv blížiace sa voľby do Kongresu Spojených štátov. Trump už skôr naznačil, že Irán s dohodou vyčkáva práve pre voľby, ktoré sa konajú približne v polovici funkčného obdobia amerického prezidenta. Podľa iránskej hlavy štátu však Teherán túto skutočnosť do svojich úvah nezahŕňa.
Iránsky prezident v rozhovore tiež uviedol, že s najvyšším iránskym vodcom Modžtabom Chameneím sa naposledy stretol približne pred mesiacom, pričom stretnutie malo údajne trvať sedem hodín. Na otázku, či je vodca po zdravotnej stránke v poriadku, odpovedal, že „úplne“. Chameneí sa na verejnosti neobjavil od chvíle, keď bol 28. februára vážne zranený počas americko-izraelských leteckých útokov, ktoré odštartovali vojnu a pri ktorých zahynul jeho otec a vtedajší najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí.
K citlivej otázke jadrového programu Pezeškján zopakoval, že Irán sa neusiluje o získanie jadrovej zbrane – a to napriek tomu, že disponuje zásobami uránu obohateného až na 60 percent, čo výrazne presahuje úroveň potrebnú na civilné využitie. Spojené štáty, Izrael a ich západní spojenci Teherán z takýchto ambícií dlhodobo podozrievajú, pričom táto otázka patrila medzi hlavné odôvodnenia americko-izraelského útoku. Na priamu otázku novinára, či chce Irán vlastniť atómovú zbraň, prezident jednoznačne odpovedal: „Nie.“
Témy:
Irán
Masúd Pezeškján
USA
vojna s Iránom
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.