
Je krajná ľavica rovnako nebezpečná ako krajná pravica? Používajú Nemci dvojaký meter, keď hovoria o extrémizme? Pre nemeckých politikov bola až donedávna hlavným “strašiakom” krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), no po tom, čo v krajinských voľbách v Berlíne zvíťazila Ľavica (Die Linke), začali vnímať ako hrozbu aj túto stranu. Nielen pre jej radikálny program, ale aj preto, že sa medzi jej predstaviteľmi a priaznivcami nájdu antisemiti, islamisti, podporovatelia terorizmu či dokonca kriminálnici.
Ľavica si kritiku vyslúžila už počas volebnej kampane. Na jednom z jej podujatí v Berlíne napríklad vyvolal rozruch rapper Dahabflex, ktorý spieval “Death to the IDF” (smrť izraelskej armáde).
A stranícky kandidát Basem Said zase na sociálnej sieti Instagram vyzýval na “volebnú intifádu” (intifáda je arabský výraz pre masové povstanie proti izraelskej okupácii v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu). “Povstaňte za naše deti, naše komunity a našu budúcnosť,” burcoval prívržencov.
Krajinské voľby v Nemecku: Výbuch radosti Ľavice, kyslé tváre v CDU – Reuters
Radosť priaznivcov radikálnej Ľavice v Berlíne a smútok CDU v Meklenbursku-Predpomoransku po krajinských voľbách 20. septembra.
Zdroj:
Reuters
Podpora z podsvetia
Najväčší škandál prišiel v deň, keď Ľavica v Berlíne oslavovala veľké víťazstvo. V krajinských voľbách, ktoré sa konali uplynulú nedeľu, získala 25,7 percenta hlasov, takže za sebou s odstupom nechala kresťanských demokratov (CDU), AfD, Zelených aj sociálnych demokratov (SPD).
A primátorom nemeckej metropoly by sa mohla stať volebná líderka Ľavice, 45-ročná právnička tureckého pôvodu Elif Eralpová – ako vôbec prvý človek z rodiny prisťahovalcov.
Na volebnom večierku strany v berlínskom okrese Neukölln, kde má vyše 52 percent obyvateľov zahraničné korene, sa zjavil Issa Remmo, šéf obávaného rodinného klanu Remmovcov.
Podľa polície páchajú rozsiahlu trestnú činnosť od vrážd cez pranie špinavých peňazí a vydieranie až po lúpeže či obchodovanie s drogami a so zbraňami. Samotného Issu polícia viackrát zatkla, ale nikdy ho neodsúdili.
Ľavica sa od neho dištancovala. “Nebol pozvaný a poslali sme ho preč. S organizovaným zločinom nemáme nič do činenia. Bojujeme proti nemu,” ohradila sa pre televíziu ZDF Eralpová. Aj miestna stranícka organizácia zdôraznila, že s Remmom nemá žiadne väzby.
“Išlo o verejné podujatie, na ktoré mali prístup i nepozvané osoby,“ uviedla pre agentúru DPA Jorinde Schulzová z okresného predsedníctva strany. “O tejto osobe ani o jej prítomnosti sme nevedeli; nebola na našom zozname,” dodala.
Vzápätí sa však ukázalo, že klame. Jej reakcia členov klanu zrejme urazila a jeden zo synov vodcu Firas Remmo zverejnil správy, ktoré si vo februári vymieňal s bývalým členom berlínskeho snemu a súčasným poslancom Ľavice v Bundestagu Feratom Koçakom.
Foto:Tiktok/Ibrahim Ibrahim
Islamistický aktivista Ibrahim Ibrahim (vpravo) s poslancom Ľavice v Bundestagu Feratom Koçakom (v strede) na volebnej párty v Berlíne.
Politik ho v nich žiadal o stretnutie a zdieľanie videa so svojím prejavom v parlamente, kde sa vyjadril, že výraz “kriminalita klanov” je “politický slogan s rasistickým pozadím”. Obaja sa oslovovali “brat”.
Koçak sa potom bránil, že o príbuzenstve Firasa s bosom podsvetia netušil. Tomu však ťažko uveriť, keďže v jednej správe napísal: “Pozdravuj s úctou svojho otca.” Ľavica nakoniec vyhlásila, že ich poslanec preruší pôsobenie v Spolkovom sneme.
Aj Firas Remmo neskôr tvrdil, že všetky obvinenia sú bezdôvodné, v minulosti vraj podporoval i CDU či SPD. Kritizoval tiež pojem “klan”, s ktorým sa jeho rodina údajne nestotožňuje.
“Toto paušálne označenie našej rodiny dôrazne odmietame. Sme celkom normálni ľudia, ktorí žijú v tomto meste, pracujú, založili si rodiny a idú svojou vlastnou cestou,” posťažoval sa na Instagrame.
Islamisti a antisemiti
Koçak nebol jediný sporný hosť na volebnej párty v Neuköllne. Z fotografií sa zistilo, že s Remmom sa tam zúčastnil aj Ibrahim Ibrahim.
“Toho pokladajú za popredného podporovateľa ľavicovo-sekulárnej teroristickej organizácie Ľudový front za oslobodenie Palestíny (PFLP) v Nemecku. V Berlíne vystupoval ako predstaviteľ Zjednoteného palestínskeho národného výboru. Ide o organizáciu, ktorú Spolkový úrad pre ochranu ústavy označuje za extrémistickú. V Nemecku zastrešuje priaznivcov islamistického hnutia Hamas i PFLP,” vysvetlil berlínsky denník Tagesspiegel.
Foto:Fabian Sommer / DPA / dpa Picture-Alliance via AFP / Profimedia
Poslanec strany Ľavica Ferat Koçak v Spolkovom sneme.
Ibrahim schvaľoval útok zo 7. októbra 2023, keď teroristi z Hamasu prepadli židovský štát, kde zabili vyše 1 200 civilistov a viac ako 200 ďalších uniesli. Jedného z ich vodcov vyzdvihoval ako “mučeníka”. Netají ani podporu pre libanonskú militantnú organizáciu Hizballáh.
Súčasťou Ľavice je tiež Krajinské pracovné spoločenstvo pre solidaritu s Palestínou (LAG PaliSoli), ktorej protesty však možno ešte vnímať v rámci demokracie. Väčšinou upozorňujú na okupáciu a genocídu, ktorú pácha Izrael v Palestíne, čo niektorým médiám stačí na to, aby organizáciu obviňovali z antisemitizmu.
Ako upozornil týždenník Zeit, postkomunistická Ľavica sa začala takto radikalizovať až v posledných rokoch.
V minulosti nevybočovala z demokratického rámca a Bodo Ramelow, ktorý zatiaľ ako jediný jej predstaviteľ stál na čele krajinskej vlády (v rokoch 2014 až 2024 v Durínsku), podľa magazínu dokonca vykonal celkom dobrú prácu.
Bol to zodpovedný politik, žiadny revolucionár či ideológ. A aj v Meklenbursku-Predpomoransku dosluhuje vláda sociálnych demokratov a Ľavice, ktorá bude zrejme pokračovať napriek tomu, že tam v krajinských voľbách vyhrala AfD. Celkovo sa však strana zmenila.
“Úplne sa obrátila k radikálnej ľavici. Zo skôr provinčnej strany dôchodcov sa vyvinula na veľkomestskú stranu aktivistov. Spásu hľadá v socialistických myšlienkach, ako je vyvlastňovanie bytových priestorov. Toleruje politické krídlo, ktoré spochybňuje právo Izraela na existenciu, zľahčuje teroristické útoky zo 7. októbra 2023 a v popredí stoja ľudia, ktorých aktivity odrádzajú SPD a Zelených od toho, aby s Ľavicou vládli,” priblížili komentátori časopisu Zeit.
Na barikády!
Podľa politológa Wernera J. Patzelta z Technickej univerzity v Drážďanoch sú vlastne krajinské voľby v Berlíne “budíčkom”. Až dosiaľ sa totiž za ohrozenie považovala len krajná pravica.
“Predstavte si, že by nejaký rečník z AfD skončil svoj prejav v Spolkovom sneme vetou: Na barikády! Heidi Reichinnekovú za to pochválili. Alebo že by niekto na konferencii AfD povedal, že po prevzatí moci treba politických odporcov zastreliť,” priblížil pre televíziu Welt TV.
Narážal pritom na prejav ľavicovej poslankyne z januára minulého roka a na konferenciu strany v Kasseli v marci 2020, kde istý účastník navrhol zastreliť “jedno percento bohatých”.
Foto:ČTK/IMAGO/Profimedia
Demonštrácia za zákaz AfD v Halle (Sasko-Anhaltsko), 29. augusta 2026.
“V Nemecku sa najneskôr od kultúrnej revolúcie v roku 1968 udomácnila predstava, že ľavica je v zásade dobrá a pravica sama osebe zlá…. Kým neprekonáme túto asymetriu a neuznáme, že základným meradlom je ohrozenie slobodného demokratického poriadku, nemôžeme viesť rozumnú diskusiu o hrozbách pre našu demokraciu bez ohľadu na to, o akú politickú stranu ide,” zhrnul Patzelt.
Podľa neho je dobré, že ľudia už prestali ľavicový radikalizmus považovať za politický folklór a konečne precitli.
Nie je to však len ideológia Ľavice, ktorá vzbudzuje obavy, ale i jej program, kde sa hovorí o vyvlastňovaní bytov, ktoré patria súkromným spoločnostiam, či o výraznom šetrení berlínskej polície. To sú aj dôvody, prečo má Ľavica v Berlíne problém nájsť si koaličného partnera.
“Naozaj nie je možné ani na sekundu uvažovať, že by sa s touto stranou dalo vládnuť,” varoval v relácii Welt TV Manuel Ostermann, podpredseda policajných odborov.
Ako naznačil, podsvetie sa prostredníctvom Ľavice snaží rozširovať svoju moc a ovplyvňovať politiku. A ak má priateľské vzťahy s poslancami, môže sa dostať aj k citlivým informáciám.
“Ak dovolíme, aby bola taká strana so svojimi radikálnymi predstaviteľmi a radikálnou ideológiou pri moci, tak hovorím: Dobrú noc, hlavné mesto!” uzavrel odborový predák.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Nemecko
Berlín
Voľby v Nemecku
nemecká politika
ľavica
krajná ľavica
radikálna ľavica
Die Linke
islamskí radikáli
islamizmus
AfD
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.




