Napodobnia vaše telefónne číslo a vyzváňajú iným. Podvodníci otravujú Slovákov známym trikom

obchodnyregister 2026.09.28.

Raz sú to americkí vojaci, potom dieťa, ktoré žiada od rodičov peniaze, pretože stratilo telefón. Podvodníci posunuli kreativitu ďalej, falšujú identitu volajúceho a ešte z neho urobia hlupáka. Ako funguje spoofing?  

Video

Autentická nahrávka telefonátu podvodníka

Zdroj:
FB Policia SR

„Dobrý deň, volali ste mi,“ ozve sa z druhej strany telefonujúci, ktorý tvrdí, že má od vás zmeškaný hovor. Keď sa snažíte rozpamätať sa, kedy a či ste mu volali, v zozname hovorov jeho mobilné číslo absentuje. Obaja zostanete v pomykove, ako k takejto situácii mohlo vôbec dôjsť.

„Prvý a druhý raz som si myslel, že som mohol naozaj zabudnúť na to, že som sa snažil dovolať na toto číslo, ale keď sa scenár začal opakovať a volajúci mi tvrdili, že majú odo mňa neprijatý hovor, začalo mi to byť podozrivé,“ opísal Pravde rozpaky Matej (33) z Bratislavy.

Kým kedysi prichádzali pochybné hovory z Afriky či Bieloruska, dnes dokážu vytvoriť dojem, že volajú zo slovenského telefónneho čísla. A to aj napriek tomu, že v skutočnosti nepatrí im, ale zákazníkovi, ktorý hovor neuskutočnil. Operátori túto techniku podvodníkov evidujú dlhodobo a podotýkajú, že nejde o izolovaný výskyt v rámci Slovenska, ale o globálny problém.

Ako funguje spoofing

Pravda s modelovou situáciou, ktorú zažil Matej, oslovila viacero slovenských operátorov, aby vysvetlili, ako tieto pochybné telefonáty fungujú. Potvrdili, že podvodníci dokážu vytvoriť dojem volania zo slovenského čísla, hoci im v skutočnosti nepatrí. Technika, vďaka ktorej sa im to darí, je známa ako spoofing, pri ktorom dochádza k falšovaniu identity volajúceho a jej zneužitiu.

„Útočník prostredníctvom tejto techniky navoláva rôznych účastníkov v telekomunikačných sieťach, pričom skutočný vlastník čísla o týchto hovoroch vôbec netuší. Útočníci, respektíve v dnešnej dobe už skôr automatizovaný systém, vygenerujú nové číslo a cyklicky sa to opakuje,“ vysvetlila Alexandra Piskunová z Orange Slovensko.

Alexander Sejna zo Slovak Telekomu priblížil, že útočník môže technicky pri iniciovaní hovoru podvrhnúť číslo, ktoré sa následne zobrazí príjemcovi. „Ide o takzvaný caller ID spoofing, teda podvrhnutie identifikácie volajúceho. Ak príjemca hovor neprijme, môže sa mu vytvoriť neprijatý hovor z podvrhnutého čísla. Keďže volanie v skutočnosti nevychádzalo z telefónu držiteľa daného čísla, tento držiteľ o ňom nevie,“ vysvetlil detaily fungovania.

O2 v posledných mesiacoch významný nárast takýchto volaní neeviduje. Opatrenie proti spoofingu však musel zaviesť už v roku 2024. Medzioperátorskou spoluprácou vlani počas troch mesiacov vyhodnotili a zablokovali viac ako šesť miliónov takýchto volaní zo zahraničia, čo predstavuje zhruba 70-tisíc volaní denne alebo takmer 50 volaní za minútu.

Ako vyplynulo z odpovedí, zvýšenú mieru zneužívania spoofingu na podvodné účely alebo jeho relatívny častý výskyt pozorujú viacerí operátori. Zneužívanie čísel na podvody je podľa Piskunovej veľmi ťažké úplne eliminovať, pretože ide o technicky náročný problém spôsobený zastaranými systémami a medzinárodnými praktikami.

„Spoofing totiž môže prebiehať aj mimo siete operátora, u ktorého má zákazník služby. V takomto prípade identifikácia, dohľadanie a blokovanie takýchto hovorov zo strany operátorov môže byť technicky a organizačne veľmi náročné a často aj nemožné,“ vysvetlila.

Filtrujú kvantum volaní

Technologický riaditeľ O2 Slavomír Pšenák pred časom vysvetlil, že operátori neodpočúvajú volania zákazníkov a nečítajú obsah SMS správ. Je pre nich preto veľmi náročné vyhodnotiť, ktoré volanie je korektné, a kedy volajú podvodníci. „Platí zásada, že nemôžeme zablokovať žiadny korektný hovor, ktorý realizujú naši zákazníci,“ poukázal.

Podľa Paulíny Mihokovej z agentúry Seesame, ktorá zastupuje O2, na odfiltrovanie takýchto volaní využívajú systém detekcie a blokovania podozrivých hovorov. Telekom zas pracuje s mechanizmami na overovanie identifikácie volajúceho a na obmedzovanie podvrhnutých čísel v rámci svojej siete.

Sejna podotkol, že účinnosť ochrany závisí od spôsobu spracovania hovorov v sieťach, potrebný je koordinovaný postup všetkých operátorov. „V prípade volaní smerujúcich do sietí, ktoré takúto ochranu nemajú zavedenú, môže byť zneužité aj číslo zákazníka Telekomu. To znamená, že takýto hovor vznikol mimo siete Telekomu a daný operátor si neoveril identifikáciu volaného,“ poukázal s tým, že s O2 spolupracujú na identifikácii a obmedzovaní podvodov.

V Orange podľa Piskunovej aktuálne pracujú na zavedení nového systému, ktorý im v spolupráci s ostatnými operátormi pomôže overiť číslo volajúceho aspoň v prípade hovorov zo slovenských telefónnych čísiel. Úplná eliminácia spoofingu je však podľa nej technicky veľmi náročná a v súčasnosti neexistuje univerzálne riešenie, ktoré by 100-percentne dokázalo zabrániť zneužitiu. „Situáciu, keď čelíme vlne nejakých spoofingových telefonátov, vždy nahlasujeme príslušným slovenským orgánom,“ priblížila Piskunová.

Odkiaľ hovory pochádzajú

Sejna hovorí, že Telekom jednotlivé hlásenia zákazníkov, pri ktorých by mohlo dôjsť podvrhnutiu identifikácie volajúceho, eviduje. „Keďže jeden incident môže byť nahlásený viacerými zákazníkmi a zároveň nie je možné každý prípad jednoznačne potvrdiť ako spoofing, nie je možné počet hlásení automaticky stotožňovať s počtom jednotlivých prípadov podvodných volaní,“ ozrejmil.

Dokáže teda operátor vystopovať, odkiaľ podvodné hovory prichádzajú? Sejna najskôr vysvetlil, že operátor vie na základe dostupných signalizačných a prevádzkových údajov analyzovať, cez ktoré sieťové prvky a prepojenia hovor do jeho siete prešiel.

„To však nemusí vždy umožniť spoľahlivo určiť skutočné miesto alebo krajinu, odkiaľ bol hovor iniciovaný najmä pokiaľ hovor prechádza cez viacero operátorov. A práve tieto podvodné volania vznikajú prevažne v zahraničných sieťach. Pri podvrhnutom čísle zobrazené telefónne číslo nie je dôkazom skutočného pôvodu hovoru,“ podotkol. Hovor totiž môže pochádzať zo zahraničia alebo z inej siete a potom smerovať cez medzinárodné alebo nadnárodné prepojenia.

Na štatistiky nahlásení spoofingu a objasňovanie prípadov sme sa teda pýtali polície. Ako uviedol pre Pravdu hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek, konanie ako je spoofing môže v závislosti od konkrétnych okolností napĺňať znaky rôznych protiprávnych konaní, či už priestupku alebo trestného činu.

„V prípade trestných činov môže ísť napríklad o podvod, pričom rovnakým spôsobom sa evidujú aj iné prípady podvodného konania. Z uvedeného dôvodu Policajný zbor tieto prípady neeviduje ako samostatnú kategóriu „spoofing“ a nie je možné ich samostatne štatisticky vyhodnotiť,“ ozrejmil.

Vydávali sa za banku

Operátori upozorňujú, že podvodníci menia svoje techniky. Raz sú z nich americkí vojaci, potom kuriéri alebo príbuzný, ktorý stratil telefón. Je to len stručný výber scenárov, akými sa snažia prekabátiť ľudí. Jakubovi (30) sa pokúšali dovolať z čísla so slovenskou predvoľbou +421. Pôvodne si myslel, že ide o otravné marketingové volanie, pretože za úvodným trojčíslím nasledovali tri osmičky. Bol však príliš podozrievavý na to, aby hovor prijal.

„Hovor som nezdvihol, pretože telefón mi číslo automaticky označil ako spam. Následne mi opakovane volali veľmi podobné čísla, líšili sa len koncovkou 891 a 892. Keď som si číslo začal vyhľadávať na internete, narazil som na upozornenia ľudí, ktorí opisovali telefonáty údajných pracovníkov Slovenskej sporiteľne a snahu získať či overiť bankové údaje,“ priblížil Jakub Pravde s tým, že si čísla zablokoval.

Keď sme si dohľadali číslo, z ktorého sa pokúšali Jakubovi dovolať, zistili sme, že sa pokúšalo prekabátiť ľudí už dlhšie. Valérii z neho volali vo februári a chceli jej ponúknuť nové produkty. Po chvíli od nej žiadali overenie jej totožnosti cez internet banking.

„Keď som si ho otvorila, objavila sa tam autorizácia s kódom a možnosťou „prijať“ alebo „zamietnuť“. Podvodník mi tvrdil, že mám tento kód potvrdiť, aby si overili moju totožnosť,“ upozornila ostatných na sociálnej sieti. Banka by však takýto postup nezvolila.

Ako sa chrániť pred podvodmi

Operátori poukázali na to, že sa snažia zákazníkov nielen edukovať v oblasti podozrivej komunikácie, ale im aj poskytujú nástroje, ako sa voči nežiaducej komunikácii brániť. Nástroj na ochranu pred nevyžiadanými volaniami, ktorý pomáha blokovať podozrivé čísla, klienti nájdu priamo v aplikácii operátorov.

„Táto funkcia využíva spoľahlivé údaje na identifikáciu prichádzajúcich hovorov, identifikuje potenciálne nebezpečné hovory a telemarketingové hovory, prípadne blokuje nevyžiadané hovory. Funkciu si môže aktivovať každý, nielen zákazník Orangeu, stačí mať nainštalovanú našu aplikáciu,“ priblížila Piskunová.

Hoci dokonalý recept na to, ako sa podvodom vyhnúť zrejme neexistuje, je dobré poznať základné znaky, ktorými sa podvodníci vyznačujú. Ako upozorňuje O2, často vytvárajú časový tlak, využívajú falošnú autoritu v podobe bankára, polície či kuriéra, a emóciu vo forme strachu, šoku alebo eufórie.

V takýchto chvíľach odporúča zvýšiť opatrnosť a prerušiť konverzáciu, pripraviť si kontrolnú otázku a overiť si tak, s kým komunikujete. Pred dôsledkami mobilných podvodov sa možno uchrániť nezdieľaním PIN kódov, hesiel či prístupov do bankovníctva. Ďalším opatrením je neklikať na podozrivé odkazy a prílohy. Napríklad Telekom spustil vlani doplnkovú službu, ktorá rieši preventívne blokovanie podozrivých odkazov v SMS, mailoch či WhatsApp správach. Za pozornosť stojí aj rada všímať si jazyk, gramatiku a logiku správy.

Polícia odporúča občanom, aby pri nečakanom telefonáte neposkytovali volajúcemu citlivé osobné, prihlasovacie ani bankové údaje a nevykonávali finančné operácie na základe telefonických pokynov.

„Ak vznikne podozrenie na podvodné konanie, je vhodné hovor ukončiť a pravosť požiadavky si overiť priamo u príslušnej inštitúcie prostredníctvom jej oficiálneho kontaktu,“ dodal Hájek.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
podvodné správy
podvodné telefonáty
mobilní operátori

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.