„Zlodeji budúcnosti“. Pápež odsúdil vojnových lídrov, rabovanie zdrojov a pripomenul Černobyľ

obchodnyregister 2026.04.26.

Lev XIV. uviedol, že černobyľská havária zanechala stopu v kolektívnom vedomí ľudstva.  

V príhovore po modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná pápež uviedol, že černobyľská havária z 26. apríla 1986 zanechala stopu v kolektívnom vedomí ľudstva. „Zostáva varovaním pred rizikami spojenými s používaním stále výkonnejších technológií,“ povedal pápež, ktorý sa tento týždeň vrátil z desaťdňovej cesty po štyroch afrických krajinách.

„Dúfam, že na všetkých úrovniach rozhodovania vždy prevládnu múdrosť a zodpovednosť, aby každé využitie atómovej energie slúžilo životu a mieru,“ zdôraznil pápež.

Pri komentovaní evanjelia z dnešnej nedele, ktoré obsahovalo metaforu o zlodejovi oviec, pápež upozornil, že „zlodeji“ sa objavujú v rôznych podobách, pričom ako príklady uviedol povrchný životný štýl poháňaný konzumnosťou, ako aj predsudky a mylné predstavy.

Pápeža v Afrike vítajú ľudia aj spevom
Pápež Lev XIV. vyzval obyvateľov Kamerunu, aby odmietli násilie a boli veľkorysí k svojim susedom. / Zdroj: Reuters

„Nezabúdajme ani na tých, ktorí rabovaním prírodných zdrojov, vedením krvavých vojen či podporovaním zla v akejkoľvek podobe pripravujú nás všetkých o možnosť budúcnosti v mieri a pokoji,“ zdôraznil.

Lev XIV. je prvý pápež pôvodom zo Spojených štátov. Nedávno, keď začal otvorenejšie vystupovať proti vojnám a autoritárstvu, si vyslúžil ostrú kritiku prezidenta USA Donalda Trumpa.

Výbuch v jadrovej elektrárni v Černobyli na Ukrajine v roku 1986 bol najhoršou civilnou jadrovou katastrofou v dejinách.

Michail Gorbačov Čítajte aj Vražedné mlčanie Kremľa: Archívy po 40 rokoch usvedčujú Moskvu z hazardu so životmi. Státisíce ľudí sa ocitli v rádioaktívnej pasci

Havária a následný požiar uvoľnili do životného prostredia nad časťami územia vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Únik rádioaktívnych látok najviac postihol priľahlé oblasti Ukrajiny a Bieloruska. Kontaminované vzdušné prúdy zasiahli aj väčšinu Európy vrátane Slovenska.

Haváriu a jej dôsledky sa nielen Sovietsky zväz, ale aj predstavitelia komunistického režimu v Československu snažili spočiatku tajiť a neskôr zľahčovať.

I keď v oficiálnych štatistikách sa dodnes uvádza, že výbuch si vyžiadal 31 obetí, podľa neskorších odhadov zomrelo v dôsledku radiácie až 170-tisíc ľudí.

V roku 2016 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu, ktorou vyhlásilo 26. apríl za Medzinárodný deň pamiatky obetí černobyľskej katastrofy.