Pri ruskej hranici sa zhromažďuje veľká sila. Petrohrad sa ocitá v dosahu obávaných raketometov

Estónsko presúva svoju hlavnú bojovú brigádu bližšie k hranici s Ruskom a posilňuje schopnosti zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území.  

Tallinn tým reaguje na obavy z možnej budúcej eskalácie zo strany Moskvy, píše Financial Times (FT) s odvolaním sa na estónskych predstaviteľov.

Prvá estónska brigáda sa natrvalo presúva z mesta Tapa do Jõhvi, ktoré leží približne 50 kilometrov od ruskej hranice. Pre vojakov tam vznikajú nové vojenské zariadenia. Estónsko zároveň buduje v pohraničnej Narve novú základňu pre 1 000 príslušníkov ozbrojených síl.

Estónski vojenskí a spravodajskí predstavitelia podľa FT nepredpokladajú, že by Rusko najmenej v najbližších dvoch rokoch chcelo rozpútať rozsiahlu vojnu s NATO. Zároveň sú však presvedčení, že Moskva sa pripravuje aj na možný budúci konflikt s Estónskom.

Krajina preto prechádza na stratégiu označovanú ako „aktívna obrana“. Do národnej bezpečnostnej koncepcie ju estónska vláda zaviedla v máji.

„Musíme začať na hranici a vyhrať už prvé boje,“ povedal veliteľ Prvej estónskej brigády plukovník Tarmo Kundla.

Nový prístup znamená odklon od doterajšej predstavy, podľa ktorej by Estónsko v prípade útoku rýchlo mobilizovalo brancov, spomaľovalo postup nepriateľa taktickou či čiastočne partizánskou obranou a čakalo na príchod posíl NATO.

Po skúsenostiach z vojny na Ukrajine však estónski vojenskí plánovači dospeli k záveru, že takáto stratégia by nemusela fungovať. Podľa ich hodnotenia je Rusko ochotné znášať vysoké straty a držať dobyté územia aj za cenu ich rozsiahleho zničenia.

Estónsko preto chce v prípade útoku brániť územie od prvého momentu a zároveň zasahovať ruské ciele stovky kilometrov za frontovou líniou.

„Je to vojensky veľmi náročné. Nemôžeme nepriateľa formovať ústupom ani ho takticky lákať do určitých situácií. Obranné línie musíme vybudovať už dnes. Je to predsunutá obrana,“ uviedol Kundla.

Súčasťou zmeny je aj výrazné posilňovanie výzbroje. Estónsko za posledný rok podpísalo kontrakty na nákup deviatich amerických raketometov HIMARS, balistických rakiet M57 s dosahom do 300 kilometrov a deviatich juhokórejských raketometov Chunmoo s podobným dosahom. Petrohrad leží približne 260 kilometrov od estónskych pohraničných základní.

Zástupca estónskej vojenskej rozviedky zároveň upozornil, že nasledujúce roky budú pre bezpečnosť pobaltských krajín rozhodujúce. „Odstrašenie nefunguje. Kritické obdobie, keď to musíme riešiť, je pre nás všetkých v Pobaltí v najbližších jednom až štyroch rokoch,“ povedal.

Estónske ministerstvo obrany deklaruje, že cieľom novej stratégie je urobiť prípadnú agresiu voči krajine nepredstaviteľnou a zabrániť tomu, aby sa vojnové ničenie prenieslo na estónske územie.

Mimoriadne obavy vyvoláva podľa estónskej vojenskej rozviedky možnosť obmedzenej ruskej operácie proti niektorému cieľu pri hranici, najmä proti prevažne ruskojazyčnej Narve. Takýto krok by podľa estónskych predstaviteľov mohol slúžiť ako test odhodlania NATO a pokus narušiť jednotu aliancie.

Estónsko plánuje od roku 2027 vynakladať na obranu viac než päť percent HDP. Celkové výdavky na národnú obranu majú dosiahnuť 2,2 miliardy eur.

Témy:
Estónsko
NATO
Rusko
ruská armáda
Moskva
vojna na Ukrajine
Pobaltie

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.