Dlhy slovenských miest rastú rýchlejšie ako ich príjmy. Toto sú najzadlženejšie mestá krajiny, je medzi nimi vaše?

Slovenské mestá sa po dvoch rokoch zadlžili viac a dlh im rástol rýchlejšie ako príjmy. Analytici zostavili rebríček najviac zadlžených miest a prepočítali aj to, koľko z dlhu pripadá na jedného obyvateľa. Kde je situácia najhoršia a kde môže vysoké zadlženie zmariť opravy ciest či škôl?  

Video

Pohľad na petržalské paneláky v Bratislave

Dlh mesta či obce sa nejaví ako problém bežného človeka. No môže ho pocítiť pri stave ciest a chodníkov, rekonštrukcii škôl či škôlok, údržbe ihrísk či verejných priestorov alebo nových projektoch, na ktoré môže mestu zostať menej peňazí. Ovplyvňuje, koľko peňazí a priestoru má samospráva na fungovanie.

Mesto má určitý príjem, z ktorého bežne financuje svoje fungovanie. Pre analytikov INEKO bolo rozhodujúce, aký veľký je dlh mesta v porovnaní s tým, koľko peňazí za rok bežne získa. Hodnotenie však nehovorí iba o dlhu, ale aj o celkovom finančnom zdraví mesta – zohľadňuje schopnosť splácať dlh, hospodárenie z bežných príjmov a záväzky po splatnosti.

Dlh rastie rýchlejšie

Najvyšší pomer dlhu k príjmom mal na konci roka Veľký Šariš (42,6 percent), nasledovali Zlaté Moravce (40,7 percent) a Gelnica (35,4 percent). Kým priemerná zadlženosť dosahuje 20,1 percenta bežných príjmov, vo Veľkom Šariši je to viac ako dvojnásobok.

Mestá v rebríčku sú veľkostne rozdielne a z rôznych regiónov Slovenska – západ, stred aj východ. Vysoká miera zadlženia teda nie je výlučne problémom veľkých miest. Ani absolútna suma dlhu nie je to isté ako miera zadlženia. Bratislava má v súhrne magistrátu a všetkých mestských častí mieru zadlženia 31,8 percenta, zatiaľ čo samotný magistrát je na úrovni 45,9 percenta. Menšie mestá môžu mať dlh nižší, no v pomere k ich príjmom je ich zadlženie vyššie a viac zaťažujúce.

Mestám dlh pribúdal rýchlejšie ako bežné príjmy. Kým nominálny dlh vzrástol o 9,5 percenta, zo 753 na 824 miliónov eur, bežné príjmy sa zvýšili o 4,7 percenta, z 3,91 na 4,09 miliardy eur. Žiadne mesto zároveň neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu vo výške 60 percent bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Žiadne mesto neprekročilo ani hranicu 50 percent, ktorá predstavuje prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy. Žiadnemu mestu tak nevznikla povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie.

Foto:
Robert Hüttner
Doprava a rozvoj infraštruktúry patria k najväčším výdavkom miest a obcí. Pohľad na pôvodnú AS Nivy v Bratislave.

Dlh ovplyvňuje, koľko priestoru má samospráva na ďalšie investície a výdavky. Aj na prvý pohľad vyššie zadlženie však automaticky neznamená problém. Mesto si mohlo požičať napríklad na veľkú rekonštrukciu školy alebo na inú investíciu, ktorá bude slúžiť obyvateľom ďalšie desaťročia.

To je aj prípadom Veľkého Šariša. Primátor Viliam Kall pre Pravdu potvrdil, že mesto zrealizovalo viacero drahých projektov – základnej infraštruktúry, verejných priestorov, či športových zariadení.

„Pri ich realizácii sme sa snažili v maximálnej možnej miere využívať externé zdroje, predovšetkým eurofondy, štátne dotácie a ďalšie grantové mechanizmy. Súčasťou financovania však bolo aj nevyhnutné vlastné spolufinancovanie mesta, ktoré tiež bolo kryté z úveru. Mimo externých zdrojov sme z úveru vybudovali aj nový cestný most, komunikácie, osvetlenie či vodovod a kanalizáciu. Ide o základnú technickú infraštruktúru, ktorú bolo nevyhnutné riešiť,” vysvetlil Kall.

Veľký Šariš patrí medzi mestá, ktoré výrazne investujú – v roku 2025 bol v investovaní 15. zo všetkých slovenských miest, rok predtým dokonca druhý. Za osem rokov zároveň zvýšil svoj čistý majetok na obyvateľa 2,5-krát viac, než narástol jeho dlh na jedného obyvateľa.

Dôležité preto nie je iba koľko dlhu mesto má, ale aj na čo si požičalo a či ho dokáže bez problémov splácať. Väčší problém než samotný dlh môže byť slabšia schopnosť miest vytvárať rezervu, či prebytky na bežné fungovanie. Finančné zdravie miest a obcí zohľadňuje koľko dlhuje, ale aj to, či dokáže svoje dlhy splácať, ako hospodári s prebytkom a či na čas platí svoje záväzky.

Pri splácaní dlhu má Veľký Šariš podľa INEKO výdavky na úrovni 7 percent, pričom zákonný limit je 25 percent. INEKO preto tento ukazovateľ hodnotí známkou 5,2 zo 6, teda ako výborný, čo znamená, že mesto má podľa hodnotenia dostatok peňazí na splácanie úverov.

Vladimír Baloga, primátor Spišských Vlachov, pripísal finančnú situáciu mesta predchádzajúcemu vedeniu. „Pred troma rokmi sme klesli v rebríčku ešte nižšie a to vplyvom finančnej situácie akú som zdedil,” uviedol pre Pravdu.

Mesto v tom čase požičalo 1,25 milióna eur na úhradu starších faktúr a pohľadávok približne za 250-tisíc eur, ale aj na spolufinancovanie schválených a rozpracovaných projektov. Tie často nemali zabezpečenú ani spoluúčasť mesta a ich realizáciu predražoval prudký rast cien tovarov a služieb. „Úver samozrejme zhoršil finančné zdravie mesta a odzrkadlil sa aj v rebríčku zadlženosti, ale bol absolútnou nevyhnutnosťou,“ dodal Baloga s tým, že dlh už splácať zvládajú a pohľadávky sú uhradené.

„Popritom sme dokázali ušetriť a zabezpečiť finančné zdroje aj na nové investície, ako napríklad Zberný dvor, Multifunkčný park oddychu a športu, opravu niekoľkých mestských komunikácii a samozrejme aj na základný chod mesta,” uzavrel Baloga.

Mestám zostáva menej

Súhrnná bilancia bežných účtov bola vlani v pluse nad päť percent, takmer rovnako ako rok predtým. No ide o tretiu najhoršiu hodnotu za posledných desať rokov. Celoslovensky podľa priemeru bilancia ukazuje, že mestám po zaplatení bežných výdavkov zostáva menej peňazí, ktoré môžu použiť napríklad na nové cesty, školy, opravy či projekty. Napriek tomu hospodárilo s prebytkom až 137 zo 141 miest (celý zoznam INEKO uverejňuje pravidelne). Najväčší prebytok malo Brezno (+17 percent), Vysoké Tatry (+16,7 percent) a Krásno nad Kysucou (+14,7 percent).

Celkovo má výborné finančné zdravie 31 zo 141 miest a až 108 miest je v pásme dobrého finančného zdravia. Je to celkové skóre, ktoré sa snaží zhrnúť, ako finančne stabilne mesto hospodári.

Bratislava a Zlaté Moravce sú jediné mestá v pásme dostatočného finančného zdravia, hoci ani jedno mesto sa nedostalo do najhoršej kategórie. Pri Bratislave analytici upozorňujú, že ide o agregovaný údaj za celé mesto – zahŕňa teda magistrát aj hospodárenie všetkých mestských častí.

Bratislava má v spoločnom údaji magistrátu a mestských častí skóre 3,86. Bez problémového Devína by však podľa INEKO dosiahla 4,31 boda a dostala by sa medzi mestá s dobrým finančným zdravím. Samotný magistrát sa medziročne zhoršil zo 4,21 na 4,08 bodu z celkových šesť. Platí čím vyššie číslo, tým lepšie.

Zaujímavú bilanciu majú Vysoké Tatry, ktoré za volebné obdobie výrazne otočili hospodárenie. Od roku 2022 si svoje finančné zdravie zlepšili najviac zo všetkých miest – o 0,91 bodu – a z 130. miesta sa dostali až na aktuálnu 14. priečku. Celkovo sa však situácia miest počas volebného obdobia rozdelila takmer na polovicu: 69 miest si finančné zdravie zlepšilo a 72 zhoršilo. Pri župách je obraz podobný, priemerné zadlženie vzrástlo na 26,9 percenta, no zároveň výrazne klesli náklady na splácanie dlhu a všetkých osem krajov hospodárilo v bežnom účte s prebytkom.

Bratislavu ťahá Devín

Pri prepočte na obyvateľa vyčnieva najmä Liptovský Hrádok s 571 eurami a Spišské Vlachy s 561 eurami. Bratislava má v súhrne magistrátu a mestských častí dlh 597 eur na obyvateľa, no toto číslo výrazne ovplyvňuje špecifická situácia Devína. INEKO vyslovene uvádza, že započítanie mestských častí celkovú hodnotu mesta znižuje.

Mestská časť Devín je špecifická tým, že má extrémne vysoké zadlženie – INEKO uvádza za rok 2025 takmer 243 percent bežných príjmov a dlh 1 425 eur na obyvateľa. Je to pozostatok historického zadlženia, keďže bol Devín roky v nútenej správe.

Napriek Devínu je celková zadlženosť Bratislavy nižšia než zadlženosť samotného magistrátu. Dôvodom je, že väčšina ostatných mestských častí má podstatne nižšie dlhy a ich započítanie stiahne celkové číslo z 45,9 percent na 31,8.

„Úvery Bratislava nemíňa na svoju prevádzku, ale výhradne na investície – na modernizáciu električkových tratí, stavbu nových tratí, na nákup vozidiel MHD, či na rekonštrukcie verejných priestorov. ktoré si z bežného rozpočtu nemôže dovoliť financovať. Rýchlejší pokles dlhu by bol možný len zastavením alebo obmedzením týchto investícií, čo by zase malo výrazne negatívny vplyv na kvalitu života v meste,” vysvetlil hovorca magistrátu Peter Bubla s tým, že mesto je premiantom v čerpaní eurofondov a hospodári s rozpočtovými prebytkami (24 mil. eur v roku 2025).

„Medzi bratislavskými mestskými časťami zaznamenali najväčší nárast skóre finančného zdravia pri porovnaní rokov 2022 a 2025 Vrakuňa (+0,29), Ružinov (+0,22) a Podunajské Biskupice (+0,18). Najviac si pohoršili Jarovce (-0,60), Rusovce (-0,52) a Vajnory (-0,43). Bratislavský magistrát skončil mierne v mínuse (-0,08),” uvádzajú dáta INEKO. Bubla pripomenul, že Bratislava zabezpečuje služby a infraštruktúru aj pre množstvo dochádzajúcich, nielen pre obyvateľov.

Analytici upozornili, že v Košiciach boli zmeny ešte výraznejšie. „Najväčší nárast zaznamenali mestské časti Pereš (+1,48), Myslava (+0,82), Košická Nová Ves (+0,50), Sídlisko Ťahanovce (+0,46) a Džungľa (+0,41). Najhlbší prepad evidujeme pri Poľove (-1,27) a Kavečanoch (-0,88). Košický magistrát si polepšil o 0,14 bodu,” vysvetlili.

Spomedzi ôsmich samosprávnych krajov si polepšilo päť. Najviac Žilinský, ďalej Prešovský a Bratislavský. Pohoršili si Trnavský a Banskobystrický. Pri Košickom kraji hovoria analytici o pozoruhodnom obrate, keďže v predchádzajúcom volebnom období bol Žilinský jediným výraznejšie sa zhoršujúcim a Košický patril naopak najúspešnejším.

Čítajte viac

Poctivý dom nemusí byť najdrahší na ulici. Vyhrať môžete stavebný materiál v hodnote 11 000 eur.

Sponzorovaný obsah
|
pred 1 týždňom

© Autorské práva vyhradené

Témy:
vysoká miera zadlženia
INEKO
dlh
Bratislava
región

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.