Katastrofa klope na dvere. Sucho sa v krajine šíri, vidno ho už aj z vesmíru

Slovensko stráca vodu a nejde už len o vyschnuté rieky či horúce letá. Nová štúdia ukazuje, že vysychanie vidno už aj z vesmíru. Sucho sa navyše nešíri iba najteplejšími časťami Slovenska, ale objavuje sa aj na severe a v horských oblastiach. Menej vody môže časom znamenať problém nielen pre prírodu a poľnohospodárstvo, ale aj pre výrobu elektriny.  

Štúdia Greenpeace Slovensko a Regionálneho klimatického inštitútu Miznúca voda – Ako Slovensko stráca vodu na prahu globálneho oteplenia o 1,5 °C analyzovala 11 lokalít naprieč Slovenskom. Išlo o Veľkú Domašu, Ružinú, Teplý vrch, Senianske rybníky, Oravskú priehradu, Liptovskú Maru, Zelené pleso, Štrbské pleso, Málinec, Jalovčanku a Dunaj.

Napriek rozdielnej nadmorskej výške a charakteru krajiny majú sledované miesta spoločný trend. Rastie ich tepelný alebo vodný stres. Dáta zo satelitov Sentinel-2 zároveň ukázali zhoršovanie vlahového stresu vegetácie v deviatich z jedenástich lokalít.

„Krajina sa otepľuje, atmosféra od nej odoberá viac vody a suché obdobia sa stávajú častejšími a dlhšími, čo vidíme nielen v meteorologických údajoch, ale aj v odozve pôdy, vegetácie a vodných zdrojov. Naše analýzy ukazujú, že pri pokračujúcom otepľovaní bez dostatočných mitigačných a adaptačných opatrení môže dôjsť k ohrozeniu dostupnosti vody pre rastliny, živočíchy aj ľudí a k zániku významných ekosystémov,“ hovorí hydroklimatológička Viera Rattayová, jedna z autorov štúdie.

Sucho na celom Slovensku

Zmenu možno sledovať aj mimo hladín riek či vodných diel. Indikátor sucha, ktorý zohľadňuje množstvo zrážok, vlhkosť pôdy a stav vegetácie, ukázal v rokoch 2012 až 2026 opakovaný výskyt suchých podmienok vo všetkých sledovaných okresoch.

Suché obdobia sa objavovali nielen v teplejších nížinách, ale aj v severných a horských okresoch. „To, čo sa deje s vodou v krajine, už nemusíme sledovať iba zo zeme. Vidia to aj satelity. Keď sa zhoršuje vlahový stres vegetácie na deviatich z jedenástich sledovaných lokalít, je to názorný príklad, že sucho sa stalo systémovým problémom slovenskej krajiny,“ vysvetlila koordinátorka klimaticko-energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.

Výraznú zmenu ukazuje Veľká Domaša. Za necelú dekádu sa tam priemerná teplota zvýšila približne o 2 °C a počet dní vo vlnách horúčav stúpol z desiatich na 38 ročne. Výskyt mesiacov s výrazným a dlhodobým suchom narástol takmer šesťnásobne. Satelitné snímky a klimatické údaje zároveň ukazujú, že suchší je aj začiatok vegetačného obdobia, keď rastliny potrebujú vodu na štart rastu. Toto obdobie je časť roka, keď rastliny aktívne rastú a vyvíjajú sa, od jari do jesene.

Podobný vývoj zaznamenali odborníci z organizácie pri Senianskych rybníkoch. Priemerná teplota tam vzrástla približne o 2,1 °C, počet dní vo vlnách horúčav z desiatich na 42 ročne a frekvencia mesiacov so závažným suchom približne šesťnásobne. Kombinácia horúčav a nedostatku vody môže byť pre miestny mokraďový biotop kritická a podľa štúdie hrozí aj zánik mokradí.

Dunaj už pohrozil

Nedostatok vody pritom nie je iba témou ochrany prírody. Ukázalo sa to aj počas extrémne suchého obdobia, keď sa Dunaj dostal pri Bratislave na mimoriadne nízku hladinu. Tohtoročný júl bol podľa predchádzajúcich údajov najsuchší za 125 rokov meraní a rieka sa niekoľko dní držala pod hranicou extrémneho hydrologického sucha.

Nízka hladina zasahuje lodnú dopravu, ekosystémy či zásoby podzemnej vody, no zároveň ukazuje ďalší problém: voda je jedným zo vstupov do výroby elektriny. Na Slovensku je to viditeľné najmä pri vodných elektrárňach. Gabčíkovo patrí medzi významné zdroje elektriny a ročne vyrobí približne osem percent slovenskej spotreby. Ak však vody ubúda, klesá aj potenciál vodných elektrární.

„Minulý rok sme zaznamenali historicky veľmi nízku výrobu z prietokových vodných elektrární. Čísla za prvý polrok 2026 síce vyzerali v porovnaní s prvým polrokom 2025 lepšie, ale extrémne sucho a nedostatok zrážok počas júla a augusta tohtoročnú bilanciu zhoršia,“ upozornila pre Pravdu odborníčka na energetiku Lucia Liptáková.

Foto:
Vadim Ghirda
Rasova – Ľudia kráčajú po pieskovom brehu Dunaja, keď sa v dôsledku mimoriadne nízkej hladiny vody odhalili oblasti, ktoré sú zvyčajne pod vodou, v rumunskom meste Rasova 7. augusta 2026.

Problémom nie je iba dážď. Pre vodné elektrárne sú dôležité aj zimné sneženie. Ak ich je menej, chýba voda na jar, keď by elektrárne mali ťažiť z postupného topenia snehu.

Voda má navyše v krajine viacero ďalších využití. Potrebujú ju poľnohospodári na závlahy a napájanie zvierat, priemysel na technologické procesy a energetika aj na chladenie jadrových elektrární. Zároveň musí zostať dostatok vody v riekach, mokradiach a pre vodné živočíchy. Počas sucha rastie aj riziko požiarov.

Treba viac vody v krajine

Greenpeace upozorňuje, že väčšie nádrže samy osebe nemusia byť odpoveďou. Podľa Osvaldovej je podstatné, že vyššia teplota zvyšuje výpary. To spôsobuje, že voda, ktorá naprší, zostáva v krajine v menšom množstve.

„Ak by sucho spôsoboval len úbytok zrážok, riešením by boli väčšie nádrže. Toto sucho ale spôsobuje predovšetkým výpar, ktorý spôsobuje klimatickou krízou hnaná zvyšujúca sa teplota atmosféry. To znamená, že z toho, čo naprší, zostáva v krajine čoraz menej vody.“

Podľa členky organizácie treba vodu v krajine zadržiavať a zároveň znižovať príčiny klimatickej krízy. „Sucho zvyšuje tlak na poľnohospodárstvo, lesy, vodné hospodárstvo, energetiku aj dopravu. Potrebujeme opatrenia, ktoré dokážu vodu zadržať. Ale aby sme sucho skutočne porazili, nemôžeme sa len prispôsobovať, potrebujeme klimatickú krízu zastaviť – rozvíjať obnoviteľné zdroje, podporovať energetické spoločenstvá, znižovať spotrebu a chrániť prírodu,“ uzavrela Osvaldová.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
klimatická kríza
Dunaj
Veľká Domaša
Gabčíkovo

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.