Slovensko zimu zvládne a domácnosti si za plyn od januára nepriplatia. Tvrdí to ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Plynu je v zásobníkoch dosť a regulovaná cena by sa napriek drahšiemu plynu na trhoch zvyšovať nemala. Štát bude pokračovať aj v energopomoci, na ktorú má v rozpočte 250 miliónov eur. Či tieto peniaze vystačia, sa však povedať nedá. Ceny energií totiž znova rozhádzala vojna na Blízkom východe.
„Slovensko je pripravené na vykurovaciu sezónu 2026/2027,” vyhlásila podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Doplnila, že krajina ročne spotrebuje približne 50 TWh plynu. Na zimu sa spolieha na kombináciu troch zdrojov – dlhodobý kontrakt s ruským Gazpromom, ktorý môže využívať do septembra 2027, krátkodobé kontrakty na pokrytie výkyvov v dodávkach a tiež na plyn v zásobníkoch.
Šéfka rezortu hospodárstva pripomenula, že povinnosť naplniť zásobníky vláda tento rok uložila výlučne SPP cez takzvaný všeobecný hospodársky záujem. Firma mala splniť tri míľniky. K 1. júlu mala mať v zásobníkoch 5,6 terawatthodiny, k 1. septembru 13 terawatthodín a do 30. októbra 17,5 terawatthodiny. Posledný cieľ dosiahla o viac než tri týždne skôr.
Ministerka zdôraznila aj čísla z minulých rokov. V roku 2020 malo Slovensko na zimu odložených 8,9 terawatthodiny, o rok neskôr 8 terawatthodín. V krízovom roku 2022 to bolo 14,3 a v roku 2023 o niečo menej, 14 terawatthodín. Vlani aj tento rok je v zásobníkoch 17,5 terawatthodiny.
Plyn zo zásobníkov má podľa Sakovej slúžiť najmä v dňoch, keď bude spotreba vyššia, ako je reálne dodávaný plyn, a ako poistka pre prípad nečakaného prerušenia dodávok.
Domácnosti podľa ministerky nemusia mať obavy z účtov. Hoci veľkoobchodné ceny plynu na rok 2027 rastú, regulovaná cena pre domácnosti by podľa predbežných analýz od januára stúpnuť nemala. Štát bude pokračovať aj v energopomoci. V rozpočte na budúci rok je na ňu vyčlenených 250 miliónov eur, z ktorých bude dodávateľom plynu a tepla uhrádzať rozdiel medzi regulovanou a kompenzovanou cenou. Pomoc však musí byť adresná, inak by Slovensku hrozilo konanie zo strany Európskej komisie.
Či peniaze vystačia, ministerka s istotou nevie. „Pevne dúfame, že nám budú stačiť,” priznala. Pripomenula, že ešte v januári prognózy hovorili o postupnom poklese cien, no februárový útok na Irán a vojna na Blízkom východe ich opäť vyhnali nahor.
Prečo sú zásobníky poloprázdne
Na číslach z celej Európy Slovensko dobre nevyzerá. Podľa údajov Európskej asociácie prevádzkovateľov plynárenskej infraštruktúry (GIE) sú slovenské zásobníky naplnené na 56,02 percenta kapacity. Menej plynu má v Únii už iba Lotyšsko (49,28 percenta). Ešte začiatkom septembra bolo Slovensko so zhruba polovičnou naplnenosťou štvrté od konca, odvtedy ho predbehli Holandsko (61,30 percenta) aj Švédsko (85,12 percenta). Najplnšie zásobníky majú Poliaci (99,10 percenta), Portugalci (95,51 percenta) a Taliani (88,30 percenta).
Rozpor medzi hlásenou pripravenosťou a chvostom rebríčka má jednoduché vysvetlenie. Slovensko má na veľkosť krajiny obrovské zásobníky, a preto preň platí osobitný režim. Namiesto 90-percentnej naplnenosti mu stačí mať uskladnených 35 percent priemernej ročnej spotreby.
Kapacity navyše v minulosti využívali aj obchodníci, ktorí plyn cez Slovensko iba tranzitovali. Tento rok sa im to neoplatí. Generálny riaditeľ SPP Martin Húska vysvetľuje, že surovina bola v lete drahšia ako plyn na zimu. Obchodníci tak nemali ekonomický dôvod ho kupovať a skladovať. Práve preto podľa neho vláda zaviazala SPP, aby zásobníky naplnil za celý trh.
Koľko štátnu firmu táto povinnosť stála, zatiaľ nikto nevie. „Plyn sme natlačili za nejakú cenu a za nejakú cenu ho budeme predávať,” vysvetľuje Húska. Celkový dosah na hospodárenie SPP bude podľa neho známy až počas vykurovacej sezóny. Nariadenie umožňuje firme žiadať od štátu náhradu nákladov. Ministerka zároveň pripustila, že s ministerstvom financií počítajú s nižšou dividendou SPP. Ostatných obchodníkov z modelu vláda vyňala, pretože chcela mať stopercentnú istotu, že zásobníky budú naplnené.
Gazprom končí, hľadá sa náhrada
Zimu má Slovensko pokrytú, no o rok sa situácia zmení. Podľa európskeho plánu REPowerEU musí ukončiť dovoz ruského plynu najneskôr v októbri 2027. Od septembra budúceho roka preto potrebuje nový strednodobý alebo dlhodobý kontrakt na päť až sedem rokov. Mal by pokryť približne tretinu plynu, ktorý dodáva SPP, teda zhruba jednu miliardu kubických metrov ročne.
Do úvahy prichádzajú tri krajiny. Manažment SPP bol tento týždeň rokovať v Alžírsku, s Azerbajdžanom už ministerstvo aj plynárne rokovali niekoľkokrát. Saková sa tento týždeň vrátila zo Spojených štátov, kde sa hovorilo o dodávkach amerického skvapalneného plynu.
Ten by na Slovensko mohol prúdiť cez terminály v Nemecku a následne cez Česko, prípadne cez Poľsko, kde sú však prepravné tarify vyššie. Na stole sú aj trasy z Grécka cez Bulharsko či z Litvy. „Všetko bude závisieť od toho, ako vieme spojiť cenu dodávaného plynu s prepravnými trasami,” dodala ministerka.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
plyn
ruský plyn
energopomoc
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.