„Toto mi vybilo poistky!“ Chmelár naložil filmu Generál Golian. Jedna veta ho rozzúrila najviac

Film Generál Golian vyvolal ostrú kritiku politického komentátora Eduarda Chmelára. Ten tvorcom vyčíta historické nepresnosti, skreslené vykreslenie hlavných postáv aj spôsob, akým pristúpili k jednej z najvýznamnejších udalostí slovenských dejín. Podľa neho snímka namiesto dôstojnej pripomienky Slovenského národného povstania ponúkla frašku, ktorá môže divákom vytvoriť mylný obraz o jeho priebehu a predstaviteľoch.  

Eduard Chmelár sa ostro pustil do filmu Generál Golian. Vo svojom statuse nešetril kritikou na adresu tvorcov, ktorým vyčíta nielen nedostatok historickej presnosti, ale aj celkové umelecké spracovanie príbehu jedného z najvýznamnejších predstaviteľov Slovenského národného povstania (SNP).

„Toto nie je pocta, ale zhanobenie pamiatky povstaleckého generála,“ vyhlásil Chmelár, podľa ktorého filmári premrhali príležitosť priblížiť verejnosti osobnosť Jána Goliana a zásadnú kapitolu slovenských dejín.

Video

DEFENCE NEWS – Generál Golian, Viest, Malár , Jurech, Tranec

Namiesto historickej drámy fantasy a fraška?

Chmelár priznáva, že od súčasnej slovenskej kinematografie už veľké očakávania nemá. Podľa neho v nej čoraz viac prevláda schematizmus a propaganda na úkor kvalitných námetov a scenárov.

V tejto súvislosti si spomenul aj na rozhovor so známym hercom Štefanom Kvietikom. Keď sa ho kedysi opýtal, prečo ukončil filmovú kariéru už vo veku 63 rokov, herec mu odpovedal stručne: „Nie sú písmenká.“ Narážal tým na nedostatok kvalitných scenárov.

Chmelár sa domnieva, že situácia sa odvtedy ešte zhoršila. Pri historických filmoch síce uznáva právo tvorcov na umeleckú invenciu, no podľa jeho názoru má aj tá svoje hranice. „Veľmi dobre rozumiem tomu, čo je to umelecká invencia a aký je rozdiel medzi drámou a dokumentom. Ale toto, čo sme videli, je niekde na pomedzí fantasy, frašky, paródie a milostnej romance,“ napísal.

Za nedostatočné ospravedlnenie považuje aj argument autorov, že nejde o historický film, ale o dielo „inšpirované skutočnými udalosťami“. Podľa Chmelára totiž existujú témy, ku ktorým by sa malo pristupovať s mimoriadnou zodpovednosťou. Slovenské národné povstanie medzi ne jednoznačne zaraďuje.

O Golianovi vieme málo, film podľa Chmelára obraz ešte skresľuje

Chmelár upozorňuje na paradox, že hoci sa čoraz častejšie hovorí o potrebe postaviť vodcom SNP pamätníky, slovenská verejnosť o ich životoch stále vie pomerne málo. Pripomína, že o Jánovi Golianovi podľa neho doteraz nevznikla ani jediná ucelená monografia. Poukázal tiež na vyjadrenie herca Ondreja Hrašku, predstaviteľa hlavnej postavy, ktorý mal verejne priznať, že pred nakrúcaním o generálovi nič nevedel.

Spomenul aj smrť Golianovho syna Ivana, ktorý podľa Chmelára zomrel pred siedmimi rokmi v Prahe bez výraznejšej verejnej pozornosti. „Nemôžeme robiť takéto ‘voľné inšpirácie’, kým si tento národ, ktorý nepozná vlastné dejiny tak ako málokto, nesplní základnú domácu úlohu,“ zdôraznil.

Osobitne mu prekáža spôsob, akým film vykreslil ústredné historické postavy. Podľa jeho hodnotenia tvorcovia zobrazili Goliana ako slabocha a generála Rudolfa Viesta ako hysterického podivína. Naopak, výraznou a rešpekt vzbudzujúcou postavou sa podľa neho stal nacistický admirál Wilhelm Canaris.

Chmelár sa obáva, že zahraničný divák si na základe takéhoto spracovania vytvorí celkom mylnú predstavu o SNP. Namiesto obrazu rozsiahleho protifašistického vystúpenia, pri ktorom desaťtisíce bojovníkov kládli odpor nacistickým jednotkám, môže podľa neho film vyvolávať dojem chaotickej vzbury vystrašených a dezorientovaných vojakov.

Tiso, Husák aj zmiznutí demokratickí predstavitelia

Jednou z najvážnejších Chmelárových výhrad sú údajné historické nepresnosti. Tvrdí, že tvorcovia sa neobmedzili iba na dramatizáciu udalostí, ale v niektorých prípadoch ich zásadne pozmenili. „Tiso sa s Golianom nikdy nestretol. Husák pred Povstaním tiež nie a už vôbec neboli rodinní priatelia,“ uviedol.

Zároveň kritizuje, že z filmu úplne vypadli demokratickí predstavitelia Povstania, medzi nimi Jozef Lettrich či Ján Ursíny. Podľa Chmelára si takéto vynechanie nedovolili ani tvorcovia diel v období komunizmu.

Za ďalšie skreslenie považuje zobrazenie organizovania SNP. Pripomína, že Povstanie podľa neho neorganizovala exilová česko-slovenská vláda, ale Slovenská národná rada.

Výhrady má aj k filmovému stvárneniu prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. „Tiso nikdy nezapochyboval o svojich skutkoch, naopak, pred Národným súdom vypovedal, že nič neľutuje,“ napísal Chmelár.

Snímku porovnal aj so seriálom Povstalecká história, ktorý podľa neho napriek ideologickým obmedzeniam svojej doby zostáva neprekonaný. Kým jeho komunistickým autorom vyčíta predovšetkým zamlčiavanie či nedopovedanie niektorých skutočností, tvorcov Generála Goliana obviňuje z hrubého falšovania histórie.

Luxusná cela v koncentráku a zajatie ako z westernu

Kritike sa nevyhli ani konkrétne scény. Chmelár sa pozastavil napríklad nad vykreslením pobytu Goliana a Canarisa v koncentračnom tábore. Podľa jeho opisu film zobrazuje dvojicu v priestrannej cele vybavenej posteľami s matracmi, knihami, dobrým jedlom a kvalitným vínom. Postavy navyše nosia čisté biele košele. Takéto spracovanie považuje za absurdné.

Nespokojný je aj so scénou zajatia generálov Goliana a Viesta v Pohronskom Bukovci. Chmelár tvrdí, že išlo o mimoriadne dramatickú udalosť, pri ktorej sa Viest zachoval natoľko dôstojne, že mu mali zasalutovať aj nacisti. Film však podľa neho tento moment premenil na „westernovú frašku“.

„Moskva je plná Rusov.“ Táto veta Chmelára rozčúlila najviac

Za vrchol nevydareného scenára označil Chmelár repliku Golianovej manželky, ktorá sa vo filme rozhodne vrátiť z exilu v Rusku na povstalecké územie. Svoje rozhodnutie vysvetľuje slovami: „Necítim sa tu bezpečne. Moskva je plná Rusov.“

Práve táto veta Chmelára mimoriadne pobúrila. Namieta pritom nielen proti samotnému dialógu, ale aj proti filmovému zobrazeniu návratu Golianovej manželky. Podľa jeho tvrdenia sa totiž v skutočnosti vrátila až po vojne. Chmelár scénu zasadzuje do širšieho kontextu toho, čo považuje za skresľovanie obrazu Rusov v súčasnej filmovej a televíznej tvorbe.

Ako ďalší príklad uviedol populárny seriál Dunaj, k vašim službám, ktorému vyčíta spôsob zobrazovania príchodu osloboditeľov. Kritizoval aj vizuálne stvárnenie moskovského Červeného námestia vo filme Generál Golian, ktoré prirovnal k Mordoru.

Samotnú repliku o Moskve podľa neho možno skôr považovať za námet na samostatný vtip než za súčasť vážnej historickej drámy. „Ak sa niekto necíti bezpečne v Rusku, lebo objavil, že v Moskve žijú Rusi, odporúčam tvorcom, aby nastrihali takéto hlášky na samostatné vtipy, film bude úspešnejší,“ poznamenal ironicky.

Premrhaná príležitosť, ktorá otvorila širšiu otázku

Chmelár svoje hodnotenie uzavrel konštatovaním, že slovenská kinematografia opäť nevyužila šancu na kvalitné spracovanie významnej historickej témy. „Podčiarknuté sčítané, ďalšia premrhaná príležitosť,“ skonštatoval.

Na záver si neodpustil ani ironickú poznámku o množstve cigariet, ktoré sa v snímke objavujú. Podľa neho sa ich vo filme vyfajčí toľko, že chvíľami uvažoval, či jeho hlavným účelom nie je reklama na tabak. „Snímke chýbala len záverečná poznámka, že tento film sponzoruje Marlboro,“ uzavrel Chmelár s tým, že také množstvo fajčenia podľa neho nebolo ani vo filmoch s Jamesom Deanom.

Témy:
Eduard Chmelár
Golian

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.