Vyhráva Rusko tak či onak? Pripravuje atentáty na západných politikov? Vysvetľuje expert na tajné služby

„Pochopme, že Západ a Rusko vnímajú svet veľmi odlišným spôsobom. Pre Moskvu je vojna proti Ukrajine len súčasťou väčšieho konfliktu. Predstava Rusov je taká, že Západ proti nim vždy pripravuje nejaké sprisahania a bojuje proti ich štátu,“ povedal pre Pravdu Andrej Soldatov, expert na ruské tajné služby, ktorý spolupracuje s Centrom pre európsku politickú analýzu (CEPA).  

Podľa denníka Financial Times západné spravodajské služby varovali šéfov európskeho obranného priemyslu, že Rusko stupňuje prípravy atentátov proti nim. Firmy to prinútilo zvýšiť osobnú bezpečnosť svojich lídrov. Ako vážne vnímate toto varovanie?

Myslím si, že toto varovanie je veľmi vážna vec. Nie preto, že to určite znamená, že existuje zoznam osobností týkajúci sa budúcich atentátov. Jedným z hlavných cieľov ruskej diverznej činnosti však je prinútiť európske krajiny, aby dávali viac peňazí na ochranu kritickej infraštruktúry aj kľúčových ľudí. Medzi nich patria vojenskí lídri, šéfovia vojensko-priemyselného komplexu a politici. To všetko je drahé. Ale ak Rusko dokáže prinútiť nepriateľa alebo protivníka – Európu a Spojené štáty – utrácať na to viac peňazí, aj to plní svoj účel.

Do akej miery teda viac hovoríme o zastrašovaní ako o konkrétnych plánoch? Pretože už v roku 2024 sa objavili správy o tom, ako americké a nemecké spravodajské služby zmarili prípravu atentátu na Armina Pappergera, generálneho riaditeľa nemeckej zbrojovky Rheinmetall.

Na jednej strane sa dá povedať, že útok na šéfa Rheinmetallu sa podaril prekaziť, takže pre Západ to bol úspech. Napriek tomu však s touto operáciou mohlo byť spokojné aj Rusko. Prečo? Pretože to okamžite vyvolalo diskusiu v Európe, koľko ľudí bude potrebné chrániť. A to je presne to, čo Rusko chcelo dosiahnuť. Hlavnou ideou, na ktorej sú založené tieto útoky, nie sú len nejaké taktické úvahy, ale existuje strategický plán.

Aký?

Strategickým cieľom Ruska je vyslať tento odkaz: Ak budete naďalej pokračovať v podpore Ukrajiny, mohlo by vás to vyjsť veľmi draho. Prinútime vás platiť čoraz viac a viac za ochranu vašej infraštruktúry, železníc a ľudí. Rusku dáva zmysel, aby znovu vysielalo tento signál. Moskva je v tom úspešná, a to jej operácie ani nemusia byť extrémne sofistikované. Rusi naozaj nemusia skutočne pripraviť veľmi zložité sprisahanie na zabitie niekoho. Stačí len vyslať signál, že o niekoho prejavujú záujem. Výsledkom je, že, ako vravím, Západ potom vynakladá na ochranu týchto ľudí viac zdrojov.

Je to zaujímavá dilema. Lebo keď sa objavia také hrozby, Západ niečo musí urobiť. Nedá sa len povedať, že Moskva to možno nemyslí vážne, že jej útoky nie sú naozaj sofistikované alebo páchatelia nie sú v skutočnosti až tak dobre vycvičení. Jednoducho ide o akúsi sivú zónu. Takže Rusko v podstate v každom prípade vyhráva?

Bohužiaľ, ukazuje sa, že ruské spravodajské služby sú nielen extrémne agresívne, ale aj mimoriadne inovatívne. Asi viete, že do vlny nedávnych útokov sa v mnohých prípadoch nezapojili ruskí občania, ale ľudia s európskymi či ukrajinskými pasmi. Zo strany Moskvy je to veľmi úspešná taktika. Do určitej miery ruské spravodajské služby takto dokážu vo svoj prospech otočiť aj operáciu, ktorá zlyhá.

Pozrite sa napríklad na to, čo sa stalo v Poľsku. FSB tam zverbovala dvojicu ruských disidentov. Neboli zapojení len do sledovania ruskej komunity a poľských mimovládnych organizácií. Jedného z nich obvinili, že mal k vybranému cieľu doručiť výbušné zariadenie. Platí, že pre Rusko to v každom prípade bolo víťazstvo. Keby sa bombu podarilo odpáliť, bolo by to pre Poľsko veľmi zlé. No hoci plán zlyhal, skompromitovalo to ruskú komunitu a komunitu ruských disidentov v Poľsku. A to je tiež jeden z veľkých cieľov ruských spravodajských služieb.

Už desaťročia sa zaoberáte činnosťou ruských tajných služieb. Prekvapuje vás, že sú také inovatívne, ako hovoríte?

Pre mňa to nie je veľké prekvapenie. Pochopme, že Západ a Rusko vnímajú svet veľmi odlišným spôsobom. Na Západe stále pretrváva myšlienka, že síce možno nie zajtra, ale v istom momente sa nejako môžeme vrátiť do obdobia, ktoré bolo pred veľkou vojnou proti Ukrajine. V podstate hovoríme o mierovej mentalite. O viere, že konflikty sa skôr či neskôr skončia, a ak sa už začali, mali by byť veľmi krátke a nie príliš krvavé.

Rusko to vníma úplne inak. Pre Moskvu je vojna proti Ukrajine len súčasťou väčšieho konfliktu. Ten tu existuje minimálne od revolúcie v roku 1917. Predstava Rusov je taká, že Západ proti nim vždy pripravuje nejaké sprisahania a bojuje proti ich štátu. A v tejto viac ako storočnej vojne boli rôzne fázy, ktoré ruské spravodajské služby nejako vnímali. Niekedy cítili šancu, že ak aj nezvíťazia, tak aspoň niečo dosiahnu. Majú totiž pocit, že keď prehrajú, prídu o všetko. Pre nich je táto vojna boj o existenciu. Ruské spravodajské služby vždy uvažujú historicky. Sú pomerne významným spôsobom posadnuté dejinami, najmä 20. storočím.

Ako to vplýva na ich fungovanie?

Vždy sa pozerajú na to, čo sa stalo naposledy, keď sa Rusko rozhodlo zastaviť vojnu, ktorú viedlo za svojimi hranicami. To bol príklad Afganistanu. Odtiaľ sa Sovietsky zväz stiahol. No a ZSSR sa rozpadol a KGB a ďalšie tajné služby boli ponížené, čo bolo pre ne zlé. A toto porovnávajú s Ukrajinou. Myslia si, že keby sa vojna zastavila, ruský štát sa rozpadne a s ním skončia aj spravodajské organizácie. Takže tajné služby nemôžu prestať bojovať. Cítia naliehavý pocit, že vo vojne je potrebné pokračovať. Z toho vyplýva odhodlanie byť čoraz inovatívnejší, čo prekonáva aj bežné problémy korupcie, pomalej a nekompetentnej byrokracie a podobne.

Dá sa povedať, že toto všetko priamo riadi šéf Kremľa Vladimir Putin?

Putin je v skutočnosti veľmi unikátnym ruským lídrom, keďže je to vycvičený spravodajský operatívec. V Sovietskom zväze sa Jurij Andropov dostal na čelo krajiny v podstate takmer priamo z kresla šéfa KGB. Ale aj on bol straníckym funkcionárom, nie dôstojníkom tajnej služby. Putin pochádza priamo z prostredia spravodajských organizácií, takže si so sebou nesie všetky ich predsudky a obavy. Tiež si myslí, že ak skutočne zastaví vojnu, bude to hrozné pre krajinu aj pre tajné služby.

Má Rusko problémy s tým, keď mu Západ vyčíta sabotáže? Alebo aspoň do istej miery verí tomu, že západné krajiny sa nedokážu dohodnúť na tom, ako proti nemu zasiahnuť, lebo medzi nimi nebude jednota?

Rusko s tým ráta. Ale usiluje sa aj o to – a to je pomerne nedávny vývoj, povedal by som, že to sledujeme od začiatku tohto roka – zvaliť vinu na Kyjev. Napríklad v určitom momente ruská zahraničná rozviedka SVR zverejnila vyhlásenie, že mala informácie, podľa ktorých ukrajinské bezpečnostné služby plánovali zabiť ruského disidenta v Európe, aby z toho obvinili Kremeľ. A všetci chápeme, čo to znamená. V skutočnosti Rusi plánujú niekoho zabiť. Tieto správy sme dostali neskôr z Washingtonu, ale naozaj sú veľmi dobre podporované ruskými spravodajskými službami. Myšlienka, že môžu obviniť Ukrajinu z niečoho, čo robia oni, je pre nich očividne veľmi atraktívna.

Samozrejme, sú tu aj ďalšie veci. Máte úplnú pravdu, keď vravíte, že Rusko to vníma tak, že výmena spravodajských informácií nie je medzi západnými krajinami dostatočná. Je to pre Moskvu výhodné. Ak sa dobre pamätám, v roku 2022 jedna škandinávska krajina vyhostila dôstojníka ruskej rozviedky. O dva mesiace neskôr sa ten človek ocitol v inom štáte v Európe na novej pozícii. Medzi európskymi krajinami neexistovala žiadna skutočná výmena spravodajských informácií o tom, kto to bol. Úprimne dúfam, že teraz je to už lepšie. Neviem to však naisto a stále môžu existovať určité problémy, o ktorých si ruské tajné služby myslia, že ich môžu využiť.

Keby sa Rusko skutočne rozhodlo zabiť napríklad šéfa nejakej veľkej zbrojárskej firmy, kto by to urobil? Nájomný vrah alebo niekto priamo z ruských bezpečnostných zložiek? A, samozrejme, hovorím hypoteticky, ale napriek tomu si myslím, že tento scenár nemôžeme úplne vylúčiť.

Nemôžeme ho vylúčiť, pretože v určitom momente si Rusko môže myslieť, že mu stojí za to, aby konflikt eskalovalo. Zatiaľ sa Moskva usiluje vyhnúť sa vyvolaniu vojenskej reakcie zo strany NATO a priamej konfrontácii. A, samozrejme, keby bol povedzme niekto z vojensko-priemyselného komplexu zabitý dôstojníkom ruskej rozviedky, bola by to priama konfrontácia. Ako vravím, Rusko sa takému scenáru momentálne stále snaží vyhnúť. Preto si myslím, že je pravdepodobnejšie, že by do toho bol zapojený nejaký nájomný vrah.

Je možné, že Rusko minimálne uvažuje o atentátoch na západných politikov, najmä ak verejne podporujú Ukrajinu?

V Spojenom kráľovstve sme už zaznamenali prípad, keď cieľom mali byť dva domy a auto vtedajšieho britského premiéra Keira Starmera. Z pohľadu Kremľa je oveľa výhodnejšie iba naznačiť, že Rusko môže zaútočiť na niečo v blízkosti politikov, aby na nich vyvinulo tlak. Dáva to väčší zmysel ako vražda, lebo taký scenár by mohol viesť aj k vojenskej odpovedi, ktorej sa chce Rusko – aspoň nateraz – vyhnúť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
Vladimir Putin
Ukrajina
NATO
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
tajné služby

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.