Európe dochádza trpezlivosť s Ruskom, Moskve hrozia tvrdé následky. Odpor vyvolali aj Trumpove sankcie

Prezidenti a premiéri členských štátov Európskej únie v piatok vyzvali Spojené štáty, aby zrušili najnovšie sankcie proti Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a neohrozovali jeho nezávislosť. Zároveň požiadali Európsku komisiu, aby prijala opatrenia na ochranu súdu sídliaceho v Haagu a zmiernila dosah sankcií na európske spoločnosti, ktoré mu poskytujú služby. Z Bruselu o tom informuje osobitný spravodajca TASR.  

„Európska rada vyjadruje hlboké poľutovanie nad oznámením Spojených štátov o uvalení sankcií na ICC ako inštitúciu,“ uvádza sa v prijatých záveroch októbrového summitu.

Lídri zároveň vzali na vedomie rozhodnutie Washingtonu odložiť plné uplatňovanie opatrení o šesť mesiacov a jeho pripravenosť diskutovať o svojich výhradách so zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, ktorým bol súd zriadený. Podľa členských krajín EÚ to vytvára priestor na diplomatické rokovania s cieľom dosiahnuť čo najrýchlejšie zrušenie sankcií a zabrániť ďalším opatreniam, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť a integritu súdu.

Európska rada zároveň potvrdila podporu všetkým inštitúciám, ktoré presadzujú medzinárodné právo, a zdôraznila potrebu chrániť medzinárodné súdy a ich predstaviteľov pred hrozbami a sankciami. „V tejto súvislosti zdôrazňuje význam neobmedzeného prístupu k finančným a ďalším službám a prínos pokračujúceho poskytovania služieb ICC zo strany subjektov z EÚ,“ píše sa v záveroch.

Spojené štáty oznámili nové sankcie proti ICC 9. októbra. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa ich odôvodňuje nesúhlasom s činnosťou súdu, ktorý podľa Washingtonu prekračuje svoje právomoci voči Spojeným štátom a ich spojencom. Plné uplatnenie opatrení bolo odložené o šesť mesiacov, aby dotknuté subjekty mali čas prispôsobiť sa novým pravidlám. Sankcie môžu obmedziť prístup súdu k finančným službám a skomplikovať spoluprácu so spoločnosťami, ktoré mu poskytujú služby.

Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu vznikol na základe Rímskeho štatútu, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2002. Jeho úlohou je stíhať jednotlivcov podozrivých zo spáchania genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinu agresie. K Rímskemu štatútu pristúpilo 125 krajín. Spojené štáty medzi nimi nie sú.

Slovensko rozhodnutie USA odsúdilo už v sobotu, keď sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu členských štátov EÚ.

Rusko zašlo priďaleko, naznačujú lídri EÚ

Lídri členských krajín Európskej únie odsúdili stupňujúce sa hybridné útoky Ruska a ďalších nepriateľských aktérov proti únii a jej členským štátom. Vyzvali na urýchlené posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry, zvýšenie pripravenosti na podobné hrozby a koordinovanú reakciu. Vyplýva to zo záverov Európskej rady, podľa ktorých sa majú naliehavo zvážiť aj ďalšie reštriktívne opatrenia a sprísnenie vízovej politiky voči ruským občanom. Z Bruselu o tom píše osobitný spravodajca TASR.

„Zintenzívňovanie hybridných útokov vrátane sabotážnych činov proti únii a jej členským štátom, ako aj opakované narúšanie vzdušného priestoru a teritoriálnych vôd členských štátov v posledných mesiacoch posilňujú význam a naliehavosť urýchlenia plnenia cieľa zvýšiť obrannú pripravenosť Európy,“ uvádza sa v záveroch summitu.

Konanie Ruska podľa lídrov nezostane bez odpovede. Únia a jej členské štáty chcú využívať dostupné nástroje na predchádzanie hybridným útokom, ich odrádzanie a reakciu na ne. Európska rada zároveň vyzvala na urýchlenie prác na akčnom pláne pre bezpečnosť dronov a ochranu pred nimi vrátane iniciatívy na ochranu východnej hranice Eastern Flank Watch, kam patrí aj Slovensko.

EÚ sa hybridným hrozbám venuje už niekoľko rokov a vytvorila nástroje na koordináciu reakcií na rôzne formy nepriateľského pôsobenia vrátane kybernetických útokov, zasahovania do volieb a sabotáží. V posledných mesiacoch však pozornosť vzbudili aj incidenty, ktoré mohli mať vážne fyzické následky.

Diskusie sa zintenzívnili od augusta, keď bol na nemeckom letisku Lipsko/Halle objavený dron s výbušninami. Berlín tento zmarený útok pripísal Moskve, tá zodpovednosť odmietla. Ďalšie obavy vyvolali októbrové útoky dronov na obchodné lode vo výlučných ekonomických zónach Bulharska a Rumunska v Čiernom mori.

Európska rada zároveň potvrdila cieľ výrazne zvýšiť obrannú pripravenosť Európy do roku 2030. Členské štáty majú urýchliť odstraňovanie nedostatkov v obranných spôsobilostiach, znížiť strategické závislosti a zintenzívniť spoločné projekty v oblasti vývoja, výroby a obstarávania vojenského vybavenia.

Európska obranná agentúra (EDA) pripravila pre októbrový summit prvú výročnú správu o obrannej pripravenosti. Podľa agentúry síce členské štáty výrazne zvýšili výdavky na obranu, naďalej však pretrvávajú významné nedostatky v obranných spôsobilostiach. Správa upozorňuje aj na potrebu rozširovať výrobné kapacity a posilňovať bezpečnosť dodávok, aby únia dokázala naplniť cieľ obrannej pripravenosti do roku 2030.

Témy:
Haag
ICC
Donald Trump
Európska únia
Rada Európy

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.