Môže byť KDH proti Smeru a zároveň s ním občas súhlasiť? Spor Karasa s Mikloškom ukázal, kde je problém

Podpredseda KDH Viliam Karas v nedeľnej relácii STVR pri téme pomoci Ukrajine súhlasil so zámerom vlády nezapojiť Slovensko do novej pôžičky pre nášho východného suseda v sume 70 miliárd eur. To nahnevalo poslanca Národnej rady za KDH Františka Mikloška, ktorý pre portál uviedol, že pri slovách podpredsedu hnutia išlo o jeho osobný názor a v predsedníctve ani v poslaneckom klube sa o tejto téme nediskutovalo.  

„To znamená, že on týmto smerom rozmýšľa, toto je jeho predstava,“ doplnil Mikolško v rozhovore pre portál .týždeň s tým, že Karas tak vyjadril svoje videnie, ktoré je aj videním trojice strán súčasnej vládnej koalície.

Kritikou neostal len pri jeho postoji k Ukrajine. Mikloško odmieta aj predstavu, že by Karas v budúcnosti viedol hnutie. „Je pre mňa vylúčené, aby niekto takýto bol predseda KDH,“ vyhlásil. O zisk predsedníckeho postu sa podľa neho usiluje odkedy sa stal súčasťou hnutia a navyše v poslednom období komunikuje a spolupracuje s predsedom strany Konzervatívci – Kresťanská únia Milanom Krajniakom.

Karas svoje stanovisko obhajuje potrebou zohľadňovať stav verejných financií. „Za iných okolností by som podporil aj poskytnutie pôžičky Ukrajine. Dnes si však musíme priznať, že naše verejné financie nám takýto priestor nedávajú,“ reagoval na kritiku na sociálnej sieti. Zároveň dodal, že podpora Ukrajiny a zodpovednosť za slovenské financie sa navzájom nevylučujú.

Pozíciu hnutia podľa jeho slov prebrali aj na vedení KDH a našli úplnú zhodu. „Ako podpredseda KDH svojimi vyjadreniami reprezentujem hnutie,“ vyhlásil Karas.

Odmietol tiež, že by sa týmto vyjadrením približoval k Smeru. „Kritiku Mikloška rešpektujem, ale odmietam jeho tvrdenia o mojom približovaní sa k Smeru. To, že mám v jednej konkrétnej otázke iný názor ako pán Mikloško, neznamená, že sa politicky približujem k vládnym stranám,“ dodal.

K sporu medzi kolegami z poslaneckého klubu KDH sa vyjadril i predseda hnutia Milan Majerský. „Ako predseda sa budem touto záležitosťou zaoberať vo vnútri hnutia. Nepovažujem za správne ani potrebné riešiť rozdielne názory medzi kolegami prostredníctvom médií,“ uviedol.

Sporné spojenectvá

Na poslednom sneme hnutia, ktorý sa konal v marci tohto roku, delegáti schválili uznesenie, podľa ktorého KDH po najbližších parlamentných voľbách nepôjde do vlády so stranami súčasnej koalície – Smerom, Hlasom a SNS.

Záväzok však neznamená, že sa s vládnymi stranami nezhodnú pri konkrétnych návrhoch. Jedným z najvýraznejších príkladov bola minuloročná zmena ústavy, ktorú podporila väčšina poslancov KDH. Za vládnu novelu hlasovalo deväť z jedenástich členov klubu. František Majerský a František Mikloško sa hlasovania nezúčastnili. Ani jeden z nich v tom čase nebol členom hnutia. Majerský doň však na jar vstúpil.

Povolebnú spoluprácu Smeru a KDH napriek uzneseniu pripúšťajú aj politológovia. Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied uviedol, že Smer sa bude usilovať o spoluprácu s KDH. Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity zasa medzi možnými povolebnými scenármi vidí tesnú väčšinu Smeru, Republiky a KDH.

Kritiku postoja kresťanských demokratov voči vládnemu Smeru vyvolala aj účasť ich predstaviteľov na septembrovom predstavení dokumentu Vízia Slovenska 2040, ktorý vznikol na podnet vlády Roberta Fica (Smer).

Predseda SaS Branislav Gröhling vtedy kresťanským demokratom vyčítal, že sa zúčastnili na podujatí, ktoré podľa neho slúžilo premiérovi na politické účely. „Koľkokrát vedome ešte si KDH potiahne čierneho Petra v rámci spolupráce so Smerom?“ pýtal sa. KDH však svoju účasť obhajovalo potrebou viesť odbornú diskusiu o budúcnosti krajiny.

Kritika zaznievala aj zvnútra samotného hnutia. V apríli tohto roka sa poslanec a ekonomický expert KDH Jozef Hajko vzdal mandátu v parlamente. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa mu nepodarilo presadiť vlastné predstavy a hnutie sa podľa neho uberá inou cestou. „KDH sa počas dva a pol roka v opozícii nepodarilo vybudovať imidž silnej reformnej strany,“ vyhlásil. Obával sa tiež, že hnutie bude v budúcej vláde len „doplnkovou“ stranou.

Rozhodnutie nemusí byť záväzok

Politológ Miroslav Řádek z Univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne nepovažuje uznesenie o odmietnutí povolebnej spolupráce so Smerom, Hlasom a SNS za definitívnu prekážku prípadných rokovaní. „Rozhodnutie KDH považujem za deklaratívne. Aj v minulosti existovali politické strany, ktoré sa vymedzovali voči iným stranám a napokon s nimi tvorili vládnu koalíciu,“ upozorňuje.

Podľa neho majú členovia, sympatizanti aj voliči KDH na Smer rozdielne názory. Časť z nich je voči strane Roberta Fica vyhranene kritická, iní sú jej potenciálne otvorenejší. „KDH môže mať blízko k Smeru v kultúrno-etických otázkach a možnosti ich spolupráce tu potvrdzuje hlasovanie o dvoch pohlaviach pri minuloročnej novele ústavy,“ pripomína situáciu aj politológ.

Samotný spor medzi Karasom a Mikloškom odborník vníma ako autentický názorový konflikt, nie iba ako premyslenú stratégiu na oslovenie rôznych skupín voličov. „KDH tým potvrdzuje, že nie je uniformné hnutie ani politickou silou jedného názoru alebo človeka,“ myslí si.

Mikloškove výhrady podľa Řádeka súvisia aj s jeho politickou skúsenosťou spred novembra 1989. „Jeho politické DNA mu bráni v bližšej spolupráci s ľuďmi, ktorí stále do roku 1989 na opačnej strane politickej barikády,“ hovorí. Tento postoj dopĺňa aj autentické odmietnutie politiky súčasnej vládnej koalície – a to dokonca aj v kultúrno-etických otázkach, dodáva politológ.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
KDH
Smer
Ukrajina
František Mikloško
Viliam Karas

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.