Slováci naliali do rizikových dlhopisov 2,5 miliardy eur. Mnohí netušia, že môžu prísť o všetko

Systémový problém

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik tvrdí, že na Slovensku máme na trhu korporátnych dlhopisov systémový problém. Ochranu spotrebiteľov majú odborníci vnímať ako veľmi slabú – oproti oblasti poistenia, kde poukazuje na kontrolné mechanizmy a pravidlá pre sprostredkovateľov predaja.

„Národná banka Slovenska síce schvaľuje prospekty dlhopisov, ale kontroluje len splnenie formálnych požiadaviek. Avšak bežný človek si schválenie dlhopisu NBS vysvetľuje ako potvrdenie bonity samotného cenného papiera,“ popisuje analytik.

Okrem toho vydavatelia dlhopisov často používajú na vydávanie dlhopisov novo založené eseročky (SPV – special purpose vehicle). „Skutočné riziko je schované o úroveň vyššie alebo nižšie a prázdna spoločnosť len využíva známe meno materskej firmy,“ komentuje Búlik.

Zároveň upozorňuje, že mnoho emisií dlhopisov na Slovensku vôbec nehodnotila renomovaná agentúra.

Bežní ľudia si navyše podľa Búlika kvôli častokrát zavádzajúcej reklame ešte aj mýlia dlhopis podniku s termínovaným vkladom, ktorého návratnosť garantuje štát.

Na firemné dlhopisy môžete ľahko natrafiť pri používaní internetového vyhľadávača.
Zdroj: Aktuality.sk

Treba ekonomické znalosti

Keď už natrafíte na investíciu do firemného dlhopisu, zhodnotiť jeho kvalitu nie je z pohľadu Búlika pre bežného človeka jednoduché. Musí mať nemalé ekonomické znalosti alebo kvalitného finančného odborníka.

Potrebné je totiž analyzovať komplexné, zložité ekonomické parametre. Pomôcť môže akurát spomínaný rating od renomovanej agentúry – ktorý ale na Slovensku často chýba.

Pokiaľ dlhopis vydáva subjekt bez histórie (SPV), odborník odporúča hľadieť na materskú skupinu. Za zásadné považuje pozerať sa na

• účel emisie,
• spôsob ručenia alebo zabezpečenia za dlhopis a či sú reálne vykonateľné,
• splatnosť a profil splácania,
• poradie veriteľa a či nejde o podriadený dlh, ktorý je uspokojený až po vysporiadaní iných dlhov vo vyššom poradí,
• likviditu dlhopisu či predchádzajúcich emisií na sekundárnom trhu, čiže možnosť predaja cenného papiera pred dobou splatnosti.

Búlik radí pozrieť si aj históriu starších emisií dlhopisov, aké je reputácia manažéra alebo distribútora emisie a tiež, či emitent nepôsobí v rizikových sektoroch.

Aký je rozdiel medzi termínovaným vkladom v banke a korporátnym dlhopisom.
Zdroj: Umelá inteligencia, Martin Žubor/Aktuality.sk

Pri skupinách upriamuje pozornosť na nasledovné ukazovatele či skutočnosti:

• dlh skupiny voči aktívam a voči EBITDA (výsledok hospodárenia pred odpočítaním úrokov, daní a odpisov),
• úrokové krytie (pomer výsledok hospodárenia pred odpočítaním úrokov a daní voči úrokovým nákladom),
• schopnosť generovať cash flow,
• transparentnosť účtovných závierok,
• či sa peniaze nepresúvajú vo vnútri skupiny.

Bežný investor si však môže celú zložitú analýzu ušetriť, ak sa drží praktického pravidla: ak nevie z prospektu (cenného papiera) jasne vysvetliť, kto mu v skutočnosti peniaze vráti a z čoho, nemal by dlhopis kupovať,“ radí analytik.

Pri záujme o investovanie do dlhopisov si zisťujte informácie, ako sú zabezpečené pre prípad problémov s ich splácaním.
Zdroj: Aktuality.sk

Nepáčilo sa im verejné hodnotenie

Nie tak dávno mohli Slováci pri rozhodovaní sa o investovaní do dlhopisov využiť aj pomôcku, Projekt Zelený delfín mapoval slovenské firemné dlhopisy. Na základe vybraných finančných ukazovateľov sprostredkoval akýsi „semafor“ ich úverového rizika. Ľudia si v nej mohli pozrieť hodnotenie približne 70 emisií ponúkaných na slovenskom trhu.

Za projektom stála Asociácia obchodníkov s cennými papiermi (AOCP), ktorá združuje banky, správcovské spoločnosti a brokerov na finančných trhoch. Dnes už je ale jeho pôvodná verzia minulosťou.

„Úspech projektu však vyvolal konflikt s niektorými veľkými firmami, ktorým sa nepáčilo, že dostali známku bez toho, aby si objednali hodnotenie. Dôvodom bolo, že ich emisie vyšli z metodiky ako vysoko rizikové. Najhlasnejšia kritika prišla od veľkých hráčov vrátane J&T a Penty,“ tvrdí Búlik.

Ako funguje investovanie do korporátnych dlhopisov.
Zdroj: Umelá inteligencia, Martin Žubor/Aktuality.sk

Odborník uvádza, že J&T namietala najmä to, že hodnotiaci model nezohľadňoval špecifiká SPV emitentov, niektoré všeobecné ukazovatele mali byť pre projektové spoločnosti skresľujúce a vo výhode bolo materiálne zabezpečenie pred garanciou skupiny.

Autori nakoniec zrušili verejné hodnotenie dlhopisov bez súhlasu emitenta. Taktiež z metodiky vyradili faktor „známosť emitenta“ a nahradili ho tvrdším ukazovateľom dlh/aktíva.

„Keďže veľkí hráči nesúhlasili s hodnotením, ich dlhopisy už nie sú v prehľade hodnotených cenných papierov, a tým pádom si široká verejnosť nevie pozrieť scoring ich cenných papierov. Z pôvodnej databázy tak zostal už len zlomok,“ konštatuje Búlik.

Uvítal by preto oficiálnu podporu zo strany dohľadu nad finančným trhom. Domnieva sa, že keby sa AOCP spojila s ďalšími hráčmi, mohla sa plošne hodnotiť rizikovosť nielen korporátnych dlhopisov, ale aj ďalších investícií bez prísneho dohľadu.

Prečítajte si tiež:

Viac firiem, rôzne regióny

Keď ste sa už rozhodli, že investujete do výnosnejších firemných dlhopisov, požičať jednej firme je omnoho rizikovejšie ako investovať do celého spektra dlhopisov cez podielové fondy alebo fondy obchodované na burze (ETF). Na výber je celé spektrum fondov s rôznym zameraním a aj rizikom.

„Pravdepodobnosť simultánneho zlyhania takto diverzifikovaného portfólia je prakticky zanedbateľná. Navyše, pri splnení časového testu sú ETF investície na Slovensku oslobodené od dane, čo zvyšuje ich čistý výnos pre investora,“ priblížil Radoslav Kasík z investičnej firmy Finax.

Niektoré fondy obsahujú len dlhopisy, ktoré majú udelené ratingové hodnotenie od agentúr ako Standard & Poor’s, Moody’s či Fitch Ratings a dosiahli aspoň určitý stupeň známky. Iné riskujú viac a idú aj do horšie hodnotených dlhopisov alebo aj bez ratingu.

„Kým slovenské podnikové dlhopisy často ponúkajú výnosy na úrovni 6 až 12 percent ročne, pri kvalitných zahraničných dlhopisoch s investičným ratingom sa výnosy zvyčajne pohybujú okolo 3 až 4 percent ročne. Ide pritom o investície s výrazne nižším kreditným rizikom, vyššou transparentnosťou a lepšou likviditou,“ porovnáva Finax.

Prečítajte si tiež:

Aj dlhopisy sa správajú ako akcie

Treba mať však na pamäti, že ceny dlhopisov sa na trhu hýbu. Ovplyvňuje ich celý rad rizík a informácií. Podstatný je vývoj inflácie a úrokových sadzieb.

Dokázal to aj rok 2022, keď dlhopisové fondy mali negatívnu výkonnosť v dôsledku razantného zvyšovania úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk. Udialo sa tak po dlhom období extrémne nízkych až záporných úrokových sadzieb.

„Väčšina dlhopisových trhov, vrátane tých rozvinutých, klesla o viac ako 10 percent,“ poukázal už v minulosti Roman Vlček zo Slovenskej asociácie správcovských spoločností.

Pozerať treba aj na geografické zameranie. Fondy môžu nakupovať dlhopisy z celého sveta, ale aj iba z určitého regiónu. Hodnotu investície ovplyvňuje aj prípadné menové riziko – čiže oslabovanie alebo posilňovanie meny.

Nezarobili aj kvôli neprijatému euru

Očakávania investora sa teda nemusia stretnúť s realitou. Dokazujú to aj výsledky väčších slovenských podielových fondov.

Kedysi ponúkala VÚB banka Stredoeurópsky dlhopisový fond (predtým pod menom Dlhopisový konvergentný fond). Fond mal priniesť rovnomerný dlhodobý rast investície, využívať vyššie úrokové sadzby v krajinách strednej a východnej Európy a profit na výmenných kurzoch v prípade posilnenia lokálnej meny voči euru. Investovať mal aj do dlhopisov bonitných bánk a spoločností.

Do zmeny na Stredoeurópske aktívne portfólio, od kedy pribudla možnosť investovania do akcií, však fond prerábal.

Výkonnosť Stredoeurópskeho dlhopisového fondu až do zmeny investičnej stratégie, ktorá umožnila aj investovanie do akcií.
Zdroj: reprofoto Eurizonslovakia.com

Špecialista stratégie a predaja z Eurizon AM Slovakia Igor Bezecný popisuje, že na výkonnosť vplývali najmä vývoj úrokových sadzieb na lokálnych trhoch a zmeny výmenného kurzu EUR/lokálna mena.

„Krajiny Česko, Poľsko a Maďarsko sa rozhodli neprijať euro, čo znamenalo, že neprišlo k očakávanému posilňovaniu lokálnych mien voči EUR (ako bolo v prípade SR), čo bol jeden z dôležitých pôvodných predpokladov,“ vysvetlil.

Nedarilo sa ani Dynamickému dlhopisovému fondu z ponuky Tatra banky, ktorý už v ponuke pre nové investície nie je. Lákal na „výnosový potenciál v dlhopisoch z celého sveta, od Ameriky cez Európu až po Áziu“. Využívať mal investície do dlhopisov krajín strednej a východnej Európy, rozvíjajúcich sa krajín či firemných dlhopisov z neinvestičného stupňa.

Výkonnosť Dynamického dlhopisového fondu, ktorý ponúkala Tatra banka.
Zdroj: reprofoto Tatra banka

Vedúci oddelenia produkt manažmentu Tatra Asset Management Martin Smrek označuje za hlavnú príčinu dekádu spojenú s nulovými až zápornými výnosmi na dlhopisoch. Pritom práve počas nej banka fond predávala – aj ako súčasť investičného balíka spojené s ďalšími dvomi fondami.

Výkonnosť fondu v posledných rokoch má súvisieť podľa Smreka s tým, že v čase nejasných trendov na dlhopisových trhoch uprednostnili konzervatívnejšie ladenie portfólia pred orientáciou na rizikovejšie dlhopisy s vyšším výnosom.

Pokiaľ teda budete potrebovať peniaze práve v čase turbulencie na trhu, ani investícia do dlhopisových fondov nemusí priniesť zisk či pôvodne investovanú čiastku.