Táraniny vládnych politikov sú nehorázne. Naša demoralizovaná elita uráža Ukrajincov (komentár Petra Weissa)

Lacným ruským plynom si nezabezpečíme ani článok 5, ani nemecký trh pre slovenské firmy, ani Putinovu vďačnosť za našu devótnu príchylnosť.  

Autor je bývalý politik a bývalý veľvyslanec v Maďarsku a v Českej republike.

Niekedy jeden deň ukáže o zahraničnej politike viac ako stovka prejavov o suverenite na všetky štyri svetové strany. V nedeľu 26. októbra sedel Juraj Blanár v Moskve so Sergejom Lavrovom a obnovoval po päťročnej prestávke slovensko-ruskú medzivládnu komisiu. Hovoril o pragmatických a konštruktívnych vzťahoch, energetike a spolupráci mimo rámca európskych sankcií.

V ten istý deň sa v Paríži zišli ministri obrany Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Veľkej Británie. Pripomeňme, že prvé štyri menované štáty predstavujú 54,7 percent populácie Európskej únie a približne 56,3 percenta celkového HDP EÚ. A to nehovoríme o obrannom potenciáli všetkých piatich štátov.

Rusko označili za najvážnejšiu a dlhodobú hrozbu euroatlantickej bezpečnosti a zaviazali sa Ukrajinu ďalej politicky, vojensky a finančne podporovať. To nie je spor o diplomatickú taktiku. Je to spor o základnú otázku: čo znamená dnešné Putinovo Rusko pre Európu?

Našou poistkou nie je Putinova dobrá vôľa

Hlavný európsky prúd vychádza z toho, že aj po prímerí zostane Rusko revizionistickou imperialistickou mocnosťou, ktorú treba odstrašovať. Štvrtá Ficova vláda sa správa, akoby najdôležitejšou otázkou už dnes bolo, ako sa čo najviac vrátiť k normálnym vzťahom a k lacným ruským surovinám.

Slovensko je pritom malý štát na východnom okraji EÚ a NATO. Tvorí 1,2 percenta populácie a zhruba 0,73 percenta HDP EÚ. Nemá jadrové zbrane ani armádu schopnú samu garantovať jeho bezpečnosť. Jeho poistkou nie je Putinova dobrá vôľa, ale dôveryhodnosť NATO a fungujúca zahraničná a bezpečnostná politika EÚ.

Pohľad na ekonomickú mapu je ešte jednoznačnejší. Takmer štyri pätiny slovenského vývozu tovarov smerujú do EÚ. Naše fabriky i služby žijú z jednotného trhu, európskych výrobných reťazcov a investícií. Rusko nám poskytuje predovšetkým ropu a plyn.

Prirodzene, že po Trumpovom nepodarenom útoku na Irán by aj Slovensko privítalo, keby tieto komodity boli lacnejšie. Ale z výhodnejšej ceny plynu predsa nemožno urobiť novú bezpečnostnú koncepciu štátu! Keď bola tento rok na takmer tri mesiace prerušená Družba, Slovensko predsa zvládlo zásobovanie neruskou ropou cez Adriu.

Naša vláda snáď zabudla?

Ešte naivnejšia je predstava politikov Smeru a spol. že podlízavá ústretovosť voči Moskve nám vytvorí poistku ruskej vďačnosti. Vďačnosti koho?

Prezidenta štátu, ktorý záväzok z Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 rešpektovať nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny a zdržať sa hrozby silou či použitia sily porušil anexiou Krymu a vzápätí plnohodnotnou inváziou na Ukrajinu?