Expert z US Army War College: NATO si nevymyslí vojnu s Ruskom a nechystá sa na útočný pochod na Moskvu

„Mali by sme vysielať tajných operatívcov, ktorí by zavraždili ruských predstaviteľov? Nie, nemyslím si, že chceme prekročiť túto hranicu. Existujú však aj iné aktivity,“ povedal pre Pravdu John Deni z Inštitútu strategických štúdií na US Army War College, ktorý osem rokov pôsobil ako poradca amerických vojenských veliteľov v Európe. „Keby Moskva pochopila, že recipročné reakcie považujeme v hybridnej vojne za legitímne a sme pripravení ich použiť, mohlo by to mať odstrašujúci účinok,“ myslí si Deni.  

Za mojej vlády nikto pod vymyslenou zámienkou nevyženie slovenských vojakov mimo územia Slovenska bojovať proti Rusku alebo inej krajine. Toto nedávno vyhlásil slovenský premiér Robert Fico. Dokážete si predstaviť, že by NATO zámerne vytvorilo falošnú zámienku na rozpútanie vojny s Ruskom?

Úprimne povedané, považujem to za absurdné. Skôr než však vysvetlím svoju odpoveď, chcel by som zdôrazniť, že názory, ktoré vyjadrujem, sú výlučne moje vlastné a nemusia odrážať postoje vlády USA ani americkej armády. Áno, myslím si, že je to úplne absurdná predstava. V prvom rade, akékoľvek objektívne hodnotenie vojenských spôsobilostí NATO, jeho zásob, doktríny, výcviku a personálnych kapacít by ukázalo, že aliancia je nedostatočne pripravená, alebo v najhoršom prípade úplne neschopná spustiť útočnú operáciu proti Rusku či inému rovnocennému protivníkovi, akým by bola napríklad aj Čína. Úlohou aliancie je predovšetkým obrana. Samozrejme, krajiny ako moja, Francúzsko či Spojené kráľovstvo disponujú jadrovými zbraňami, ktoré by sa dali použiť s ničivými následkami. V rétorike, doktríne ani stratégii však nevidíme nijaké náznaky, že by takýto scenár bol reálny alebo racionálny.

Ovplyvňujú takéto Ficove vyhlásenia fungovanie aliancie alebo spôsob, akým NATO vníma Slovensko? Alebo ide len o politickú rétoriku, ktorú nikto v skutočnosti neberie príliš vážne?

Pravdepodobne platí druhá možnosť. Keď počujem konkrétne formulácie, ktoré premiér Fico použil, zdá sa mi, že vaše vedenie nespochybňuje záväzky Bratislavy vyplývajúce z článku 5. Spojenci v NATO sa naozaj nechystajú vyraziť na útočný pochod smerom na Moskvu. A mimochodom, ak by sa na takúto operáciu predsa len vydali, Slovensko by nemuselo byť jej súčasťou. To isté platí o všetkých spojencoch v NATO. Nikto sa k ničomu takému nezaviazal.

Fico zároveň hovorí, že Slovensku by v súčasnosti najviac vyhovovala neutralita. Musím však zdôrazniť, že nehovorí priamo o vystúpení Slovenska z NATO. Nakoľko je však neutralita problematická pre krajinu, ktorá susedí s napadnutou Ukrajinou?

Slovensko sa nachádza v srdci strednej a východnej Európy a susedí s Ukrajinou, teda štátom bojujúcim o prežitie. Nie je to nezvyčajné, že krajina v takomto postavení sa snaží vyhnúť tomu, aby sa zaplietla do vojny alebo bola do nej zatiahnutá. Takýto postoj preto do istej miery chápem. Keby som však bol prezidentom alebo premiérom Slovenska, považoval by som za lepšie viac sa opierať o spojencov, solidaritu a silu, ktorú NATO ako obranná aliancia prináša, než zdôrazňovať neutralitu. Myslím si však, že veľká časť Ficovej rétoriky slúži pravdepodobne len na uspokojenie určitej časti slovenského politického spektra a jeho voličov.

Dokážete si predstaviť, že by Rusko vytvorilo falošnú zámienku na útok proti NATO? Je aj takýto scenár málo pravdepodobný?

Vôbec si nemyslím, že je málo pravdepodobný. Najlepším príkladom je zrejme Gruzínsko v roku 2008. Vtedy Rusi síce nevytvorili priamo zámienku na vojnu úplne od začiatku, ale určitým spôsobom vtiahli vládu v Tbilisi do konfliktu, ktorý prerástol do oveľa väčších rozmerov, než na čo bola krajina pripravená. Vidíme to aj na Ukrajine. Jedným z dôvodov na ruskú inváziu bola údajná denacifikácia. To je jednoducho absurdné. Predstava, že Ukrajinu riadia nacisti alebo že samotný prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je mimochodom žid, je nacista či sympatizuje s nacizmom, je úplne nezmyselná. Obavy zo scenára, že Kremeľ si vytvorí nejakú zámienku na konflikt, napríklad zneužije prítomnosť etnických Rusov alebo rusky hovoriaceho obyvateľstva v pobaltských štátoch, sú v aliancii rozšírené.

Keď hovoríme celkovo o bezpečnostnom prostredí, ako vnímate varovania pred aktivitami Moskvy? Je ich veľa a je takmer zázrak, že napríklad ruské sabotážne operácie zatiaľ neviedli k stratám na životoch.

Považujem tento vývoj za veľmi znepokojujúci. Je očividné, že Rusko si zvolilo túto taktiku, pretože je v porovnaní s NATO v pozícii slabšieho hráča. Očividne nemá záujem zapojiť sa do otvoreného ozbrojeného konfliktu s alianciou, keďže medzi vojenskými kapacitami Západu a Moskvy existuje výrazná nerovnováha. Preto si Rusko zvolilo cestu hybridných operácií, respektíve operácií v takzvanej sivej zóne. Tie ohrozujú nás všetkých, nielen krajiny na východnom krídle NATO, ale aj spojencov v celej Európe a, samozrejme, v Severnej Amerike vrátane Kanady a Spojených štátov. Možno by som však trochu upravil vaše predchádzajúce tvrdenie.

V čom?

Ruská hybridná vojna už má obete. Doteraz to väčšinou boli bývalí ruskí vládni predstavitelia alebo príslušníci tajných služieb, ktorí odišli na Západ. Vieme však, že Rusi sa tiež pokúsili zavraždiť šéfa spoločnosti Rheinmetall. Ďalší predstavitelia zbrojárskeho priemyslu údajne dostali varovanie, že by sa mohli ocitnúť na zozname potenciálnych cieľov. Myslím si, že aliancia nie je dostatočne pripravená čeliť takýmto aktivitám, a to ani z hľadiska doktríny, ani z hľadiska schopností. Úprimne povedané, základnou úlohou NATO je vedenie konvenčnej vojny. Hybridný konflikt je však niečo iné. Aliancia vytvorila takzvané tímy na podporu boja proti hybridným hrozbám, ktoré už na niektorých miestach nasadila. Ich účinnosť a praktický prínos sú však podľa mňa pomerne obmedzené.

NATO má aj centrum excelentnosti venované hybridnému vedeniu vojny, to však slúži predovšetkým na vytváranie fungujúcich postupov, výmenu poznatkov a podobné činnosti. Mnohí spojenci si okrem toho myslia, že veľká časť týchto problémov patrí do kompetencie vnútroštátnych bezpečnostných zložiek. Nedávno navštívil Washington predstaviteľ jednej zo severských krajín. Mal som možnosť zúčastniť sa na neverejnej diskusii, na ktorej vystúpil. Z jeho vyjadrení o hybridnej vojne vyplynulo, že existuje veľká neochota reagovať na ruské aktivity rovnakými prostriedkami. Dokážem to pochopiť, ale myslím si, že by sme mali zvážiť, aký arzenál môžeme nasadiť my, keď budeme riešiť kroky Moskvy.

Čo navrhujete?

Mali by sme vysielať tajných operatívcov, ktorí by zavraždili ruských predstaviteľov? Nie, nemyslím si, že chceme prekročiť túto hranicu. Existujú však aj iné aktivity. Napríklad sabotáže alebo narúšanie komunikačných či energetických spojení vedúcich do Ruska. Podľa mňa by sme mali uvažovať nad podobnými aktivitami. Ak sa vrátime do obdobia studenej vojny, Západ vtedy uskutočňoval rozsiahle tajné operácie na území Sovietskeho zväzu a v jeho okolí. Rovnako postupoval ZSSR v celej Európe a niekedy aj v Severnej Amerike. Keby Moskva teraz pochopila, že recipročné reakcie považujeme za legitímne a sme pripravení ich použiť, mohlo by to mať odstrašujúci účinok.

Reagovať by sme mali aj v kybernetickom priestore. Myslím si, že všetky možnosti by mali zostať otvorené. Naša reakcia by mala závisieť aj od konkrétnych aktivít Ruska. Ak však bude mať Moskva voľnú ruku, budeme vystavení príliš veľkému riziku. Musíme byť ochotní a schopní konkurovať Rusku aj v tejto oblasti, teda v rámci tajných operácií a aktivít, ktoré zostávajú pod prahom otvoreného ozbrojeného konfliktu. Podporil by som preto reakcie, ktoré by boli starostlivo prispôsobené konkrétnej situácii a ktorých cieľom by bolo obmedziť schopnosť Moskvy, prípadne v konečnom dôsledku aj jej ochotu, vykonávať takéto hybridné aktivity alebo podporovať svoju vojnu na Ukrajine.

Na jednej strane ľudia počúvajú, že sa musia pripraviť na možnú vojnu a je potrebné zvýšiť výdavky na obranu. Na druhej strane sa však hovorí o tom, že nič nenasvedčuje tomu, že by NATO čelilo bezprostrednej hrozbe. Ako teda nájsť správnu rovnováhu medzi vyvolávaním zbytočného strachu a podceňovaním rizika?

Podľa mňa treba zdôrazňovať predovšetkým to, že najlepším spôsobom, ako predísť vojne, je pripraviť sa na ňu. Znamená to mať silnú obranu a schopnosť dôrazne reagovať na akékoľvek narušenie našej bezpečnosti bez ohľadu na jeho podobu či charakter. Platí to pre aktivity nad prahom ozbrojeného konfliktu aj pod ním. Keď sme silní, pôsobí to odstrašujúco. História nám to opakovane ukázala v prípade Ruska, bez ohľadu na to, či mu vládne súčasný režim, takzvaný zvolený prezident, predseda politbyra alebo cár. Ak Rusi nebudú čeliť dostatočnej sile, najpravdepodobnejším výsledkom bude, že sa pokúsia túto situáciu využiť. Musíme ľuďom povedať, že je nevyhnutné mať silnú obranu, aby sme odradili potenciálneho protivníka od agresívnych krokov, či už bezprostredných, alebo takých, ku ktorým by sa mohol uchýliť v budúcnosti. Súčasťou tejto komunikácie však musí byť aj to, že chceme brániť spôsob nášho života. Vieme, že nestabilita odrádza kapitál a investície. V prípade, že nedokážeme zaistiť našu bezpečnosť a stabilitu, nebudeme mať ani hospodársky rozvoj a rast. Aj takto to musíme vysvetľovať ľuďom. Silná obrana je dobrá pre náš spôsob života aj pre naše ekonomiky. Vďaka nej nás riskantné kroky protivníka nezastrašia.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
NATO
Rusko
Putinova vojna
vojna na Ukrajine
Ukrajina

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.