Libanon žiada plné rešpektovanie prímeria. Prezident Awn viní Izrael z útokov blokujúcich mierové rokovania

Libanonský prezident Awn podmieňuje priame rokovania s Izraelom plným rešpektovaním prímeria. Pokračujúce útoky označuje za neakceptovateľnú prekážku mieru.  

Libanonský prezident Džúzíf Awn v stredu zdôraznil, že Izrael musí najskôr plne rešpektovať prímerie, aby mohli začať priame rokovania medzi oboma krajinami. Bejrút teraz čaká na stanovenie termínu plánovaných rozhovorov, ktoré majú sprostredkovať Spojené štáty. Prezident vo svojom vyhlásení upozornil, že pokračujúce izraelské útoky sú neakceptovateľné a bránia pokroku v mierových rokovaniach.

Spojené štáty oznámili dohodu o začatí priamych rozhovorov medzi Libanonom a Izraelom po stretnutí svojich veľvyslancov vo Washingtone 14. apríla. Prímerie medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh, ktoré vstúpilo do platnosti o dva dni neskôr, bolo pôvodne plánované do nedele, no následne predĺžené o tri týždne, teda do polovice mája. Napriek tomu, že ide o prvé priame rokovania medzi týmito krajinami za posledné desaťročia, ich vzťahy zostávajú napäté.

Napätie pretrváva

Izrael a Libanon nemajú oficiálne diplomatické vzťahy a od vzniku židovského štátu sú formálne v stave trvalého konfliktu. Libanonská vláda však dúfa, že plánované rokovania by mohli viesť k trvalému ukončeniu vojny, ktorá sa zintenzívnila po tom, čo Hizballáh začal 2. marca raketové útoky na Izrael. Tieto útoky boli reakciou na americko-izraelské nálety na Irán z konca februára, pri ktorých zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí.

Hoci prímerie prinieslo výrazné zníženie počtu útokov, obe strany sa naďalej obviňujú z jeho porušovania. Izrael navyše vyslal svoje pozemné jednotky na juh Libanonu, kde vytvára bezpečnostnú zónu a ničí pohraničné dediny. Táto situácia ešte viac komplikuje už aj tak krehké prímerie.

Ciele rokovaní

Prezident Awn v pondelok vyhlásil, že cieľom priamych rokovaní je nielen zastavenie vojny, ale aj stiahnutie izraelských jednotiek z juhu Libanonu, návrat vysídlených osôb, vyznačenie hraníc a ukončenie „stavu nepriateľstva“ medzi oboma krajinami. Na druhej strane, Izrael dlhodobo požaduje odzbrojenie Hizballáhu, ktorý považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť.

Budúcnosť rokovaní zostáva neistá, keďže napätie medzi oboma stranami pretrváva. Spojené štáty však naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v sprostredkovaní dialógu, ktorý by mohol priniesť stabilitu do regiónu.