Člen NATO uzavrel obranný pakt s jadrovou mocnosťou. Útok na jedného sa má týkať všetkých troch

Turecko sa priblížilo k vytvoreniu nového obranného spojenectva so Saudskou Arábiou a Pakistanom. Jeho parlament schválil dohodu, podľa ktorej sa ozbrojený útok na jednu z troch krajín má považovať za útok na všetky. Nový pakt spája člena NATO s jadrovou mocnosťou a jedným z najvýznamnejších štátov Blízkeho východu. Zatiaľ čo vláda v Ankare hovorí o posilnení bezpečnosti, časť opozície varuje pred rizikom, že tureckých vojakov vtiahnu do konfliktov mimo vlastnej krajiny.  

Turecký parlament vo štvrtok 5. novembra schválil takzvanú Mekkskú dohodu o spoločnej obrane so Saudskou Arábiou a Pakistanom.

Za ratifikačný zákon hlasovalo 279 poslancov, proti bolo 119. Dokument podporila vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), jej nacionalistický spojenec MHP aj hlavná opozičná Republikánska ľudová strana (CHP). Výhrady však vyslovili ďalšie opozičné zoskupenia.

Dohodu podpísali už 7. augusta v saudskoarabskej Mekke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, saudský korunný princ Muhammad bin Salmán a pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf.

Jej najdôležitejšie ustanovenie pripomína princíp kolektívnej obrany Severoatlantickej aliancie. Ozbrojený útok proti ktorémukoľvek z troch štátov sa má považovať za útok proti všetkým.

Čo sa stane, ak niekto napadne jednu z krajín?

Šestnásťčlánková dohoda zaväzuje signatárov spolupracovať pri obrane svojej suverenity, územnej celistvosti a medzinárodne uznávaných hraníc.

Ak by sa jeden z členov stal terčom ozbrojeného útoku alebo vojenskej agresie, ostatné krajiny mu majú poskytnúť pomoc. Jej podoba však nebude automatická.

Napadnutá krajina musí požiadať o podporu a partneri sa následne dohodnú na rozsahu opatrení. Tie môžu zahŕňať spravodajské informácie, logistiku, dodávky vojenského vybavenia alebo nasadenie ozbrojených síl.

Každý štát pritom musí postupovať v súlade so svojou ústavou a vlastnými zákonmi. Turecká vláda zdôrazňuje, že dohoda neznamená automatické vyslanie vojakov do zahraničia.

Predseda parlamentného výboru pre zahraničné veci Fuat Oktay počas rozpravy uviedol, že nasadenie tureckých jednotiek si bude naďalej vyžadovať samostatný súhlas parlamentu.

Schválenie zákona navyše ešte samo osebe neznamená, že dohoda už nadobudla medzinárodnoprávnu účinnosť. Potrebné je dokončiť zostávajúce ratifikačné formality.

Člen NATO a krajina s jadrovými zbraňami

Nové spojenectvo má nezvyčajné zloženie. Turecko patrí k najvýznamnejším vojenským mocnostiam NATO. Disponuje rozsiahlymi pozemnými silami a v posledných rokoch výrazne rozvíja vlastný zbrojársky priemysel vrátane výroby dronov, rakiet a vojenských plavidiel.

Pakistan je jedinou moslimskou väčšinovou krajinou, ktorá vlastní jadrové zbrane. Zároveň má skúsenosti s rozsiahlymi vojenskými operáciami a dlhodobo udržiava napäté vzťahy s jadrovo vyzbrojenou Indiou.

Saudská Arábia je jedným z najväčších svetových vývozcov ropy a disponuje značnými finančnými zdrojmi na nákup vojenskej techniky. Trojica tak spája odlišné kapacity, ktoré by sa v prípade efektívnej spolupráce mohli navzájom dopĺňať.

Samotná účasť Pakistanu však neznamená, že Turecko či Saudská Arábia automaticky získavajú pakistanský jadrový ochranný dáždnik. Zverejnené ustanovenia dohody takúto výslovnú záruku nepotvrdzujú.

Môže sa Turecko dostať do konfliktu medzi dvoma spojenectvami?

Jednou z najcitlivejších otázok je postavenie Turecka v NATO. Ankara je členom Severoatlantickej aliancie od roku 1952. Teraz však prijíma aj samostatný záväzok kolektívnej obrany voči dvom krajinám mimo tohto vojenského bloku.

Opoziční poslanci upozornili, že v budúcnosti môže vzniknúť situácia, keď sa záujmy oboch bezpečnostných zoskupení nebudú úplne zhodovať.

Rizikovým scenárom by bol napríklad konflikt Saudskej Arábie alebo Pakistanu s iným štátom, pri ktorom by od Ankary očakávali vojenskú pomoc. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan už po augustovom podpise dohody vyhlásil, že jej mechanizmus je technicky podobný článku 5 Washingtonskej zmluvy.

Medzi týmito systémami však existuje zásadný rozdiel. Nová dohoda nerozširuje NATO na Saudskú Arábiu ani Pakistan. Ostatní členovia Aliancie preto nemajú povinnosť vojensky pomôcť týmto krajinám iba na základe ich spojenectva s Tureckom. Turecká vláda zároveň odmieta, že by Mekkská dohoda odporovala jej existujúcim spojeneckým záväzkom.

Opozícia sa obáva vojny v Jemene

Jedným z dôvodov, prečo dohoda vyvoláva politický spor, je bezpečnostná situácia na Blízkom východe. Saudská Arábia čelí útokom jemenských húsíov, ktorých podporuje Irán.

Kráľovstvo sa zároveň obáva ďalšieho rozšírenia konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorý už zasiahol aj bezpečnosť krajín Perzského zálivu.

Časť tureckej opozície preto varuje, že nová dohoda môže vytvoriť tlak na vyslanie tureckých vojakov do vojnových oblastí.Opozičný politik Murat Emir počas parlamentnej rozpravy tvrdil, že skutočným cieľom dohody je poslať tureckých vojakov do Jemenu.

Vládni predstavitelia to odmietajú. Podľa Ankary ide o obranné spojenectvo, ktorého cieľom je predchádzať konfliktom a posilniť odstrašujúce schopnosti troch krajín. Tureckí predstavitelia zároveň uvádzajú, že pakt nie je namierený proti Iránu ani proti žiadnemu inému konkrétnemu štátu.

Nová aliancia nemá byť iba o vzájomnej pomoci pri útoku

Dohoda obsahuje aj ustanovenia o dlhodobej vojenskej spolupráci. Tri krajiny chcú organizovať spoločné cvičenia, vymieňať si spravodajské informácie, koordinovať boj proti terorizmu a rozvíjať spoločné zbrojárske projekty.

Počítajú aj s výmenou vojenského personálu, transferom technológií, spoločným výskumom a výrobou zbraní. Na koordináciu vznikol Strategický politický a obranný výbor, v ktorom majú pôsobiť ministri zahraničných vecí, ministri obrany a najvyšší vojenskí predstavitelia.

Výbor sa má stretávať dvakrát ročne. Jeho sekretariát bude sídliť v Saudskej Arábii a prvé vedenie pripadlo Pakistanu.

Dohoda nemá stanovený dátum skončenia. Členovia z nej však počas prvých desiatich rokov nemajú môcť jednostranne vystúpiť. Neskôr bude možné odísť s najmenej trojmesačným predstihom.

Môžu sa pridať ďalšie krajiny?

Predstavitelia všetkých troch štátov už pri podpise naznačili, že dohoda nemusí zostať obmedzená iba na pôvodných signatárov.

Turecká diplomacia hovorila o možnosti rozšírenia na ďalšie krajiny, ktoré zdieľajú podobné bezpečnostné záujmy. Záujem v minulosti signalizovala napríklad Sýria, hoci rozšírenie zatiaľ nie je bezprostredne na programe.

Prijatie nového člena by vyžadovalo súhlas všetkých troch zakladajúcich krajín. Vznikajúca aliancia tak predstavuje ďalší pokus štátov Blízkeho východu a južnej Ázie koordinovať svoju obranu mimo tradičných bezpečnostných štruktúr.

Najväčšou skúškou však nebude samotný podpis ani parlamentné hlasovanie. Bude ňou až situácia, v ktorej by jedna z troch krajín skutočne požiadala ostatných o vojenskú pomoc a museli by rozhodnúť, ako ďaleko sú ochotné zájsť pri plnení svojho záväzku.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Turecko
Pakistan
Saudská Arábia
obranný pakt
NATO

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.