Ukrajina zasadila tvrdý úder ruskému ropnému priemyslu. Drony ochromili takmer tretinu kapacít rafinérií

Opakované útoky ukrajinských dronov na ruské ropné rafinérie spôsobujú Moskve čoraz vážnejšie problémy. Zasiahnuté sú závody predstavujúce približne 30 percent spracovateľských kapacít krajiny. Rusko pritom zápasí s nedostatkom pohonných hmôt a zároveň sa snaží plniť záväzky vyplývajúce z dohody s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.  

Ukrajina po krátkom útlme koncom októbra opäť zintenzívnila útoky na ruský ropný priemysel. Ich následky sú pre Moskvu citeľné. Dronové údery zasiahli rafinérie, ktorých spoločná spracovateľská kapacita predstavuje približne tretinu celkových ruských možností spracovania ropy, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje z ropného odvetvia.

Podľa informácií agentúry ukrajinské útoky počas uplynulého týždňa narušili prevádzku alebo vyvolali mimoriadne situácie v deviatich z 35 najväčších ruských rafinérií. Zasiahnuté zariadenia sa nachádzajú vo viacerých častiach krajiny vrátane Riazane, Jaroslavľa a regiónov pozdĺž Volgy.

Spracovanie ropy môže klesnúť o státisíce ton denne

Rozsah škôd približujú údaje z energetického sektora. Rafinérie, ktoré sa od konca októbra stali terčom dronových útokov, majú podľa zdrojov Reuters spoločnú nominálnu kapacitu približne 300-tisíc ton ropy denne, čo zodpovedá asi 2,2 milióna barelov.

Celková primárna rafinérska kapacita Ruska pritom dosahuje približne 930-tisíc ton denne. Zasiahnuté prevádzky tak predstavujú takmer tretinu kapacít krajiny.

Koncom októbra spracovávali ruské rafinérie približne 700-tisíc ton ropy denne, teda asi päť miliónov barelov. Podľa odhadov zdrojov agentúry Reuters by následkom najnovších útokov mohol denný objem spracovania klesnúť až o 200-tisíc ton. V takom prípade by sa dostal približne na 500-tisíc ton denne.

V plameňoch skončila aj jedna z najväčších rafinérií

Medzi najvýznamnejšie zasiahnuté zariadenia patrí rafinéria v meste Kiriši v Leningradskej oblasti, ktorá je druhou najväčšou v Rusku. Po nočnom dronovom útoku z 8. na 9. novembra vypukol v závode požiar. Gubernátor Leningradskej oblasti podľa Reuters potvrdil zásah rafinérie a uviedol, že pri útoku zahynula jedna žena.

Útok na takýto významný priemyselný objekt ukazuje, že ukrajinské drony dokážu ohroziť strategickú energetickú infraštruktúru aj hlbšie na ruskom území. Poškodenie veľkých rafinérií navyše predstavuje problém nielen pre samotné spracovanie ropy, ale aj pre zabezpečenie dodávok benzínu a nafty na domáci trh.

Trumpovo energetické prímerie nevydržalo

Najnovšia vlna útokov prišla po období, keď sa situácia v ruskom ropnom priemysle začala dočasne stabilizovať. Ruské rafinérie v druhej polovici mesiaca zvýšili spracovanie ropy približne o 25 percent v porovnaní so začiatkom októbra. Pomohlo im najmä prerušenie pravidelných ukrajinských dronových útokov, ktoré predtým opakovane poškodzovali jednotlivé prevádzky.

Do vývoja vstúpil aj americký prezident Donald Trump, keď oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na takzvanom energetickom prímerí, ktoré malo zastaviť vzájomné útoky na energetické zariadenia.

Dohoda však od začiatku vyvolávala pochybnosti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre portál Axios uviedol, že o Trumpovom oznámení sa dozvedel až z jeho verejného vyhlásenia. Ukrajinská strana zároveň signalizovala ochotu pristúpiť na takéto prímerie, pokiaľ by ho dodržiavalo aj Rusko. Útoky na energetickú infraštruktúru napokon pokračovali a koncom októbra sa ich intenzita opäť zvýšila.

Moskva rieši nedostatok palív, no zároveň má dodávať naftu do zahraničia

Situáciu ruského ropného priemyslu komplikuje aj dohoda medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom o dodávkach motorovej nafty.

Americký prezident už 9. októbra oznámil, že Rusko súhlasilo s okamžitým dodaním viac ako 300-tisíc ton nafty na americký a svetový trh. Washington zároveň dočasne zmiernil niektoré sankčné obmedzenia, ktoré mali Rusku sťažovať získavanie príjmov z predaja energetických surovín.

Trump tento krok zdôvodňoval snahou znížiť vysoké ceny palív. Dohoda však vyvolala kritiku aj v Spojených štátoch, pretože znamenala odklon od predchádzajúceho tlaku na obmedzovanie ruských príjmov z energetického exportu.

Kyjev hovorí o odpovedi na ruské bombardovanie

Ukrajinské vedenie považuje útoky na ruský ropný sektor za súčasť svojej stratégie oslabovania ekonomického a logistického zázemia Ruska. Prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň uviedol, že Ukrajina pokračuje v útokoch na objekty súvisiace s ruským ropným priemyslom v reakcii na ruské údery proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre.

Pripomenul, že ruské útoky opakovane poškodzujú ukrajinské elektrárne, energetické siete, teplárenské zariadenia aj vodárenskú infraštruktúru. Moskvu zároveň obvinil z odmietania krokov smerujúcich k zmierneniu útokov.

Ruská diplomacia naopak tvrdí, že Kyjev ignoruje výzvy amerického prezidenta na zastavenie útokov proti energetickým cieľom. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to uviedol v článku zverejnenom v ruskom denníku Kommersant.

Témy:
vojna na Ukrajine
ropná rafinéria

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.