„Aj Slovensko považujú za nárazníkovú zónu!“ Valášek varoval pred plánmi Ruska. V štúdiu to vrelo

Európska únia poskytuje Ukrajine rozsiahlu finančnú a vojenskú pomoc, no pri mierových rokovaniach zatiaľ nemá vlastné miesto. Kto by ju mal zastupovať a aké priority by malo presadzovať Slovensko?  

O týchto otázkach diskutovali v relácii Téma na ta3 poslanci Ján Mažgút (Smer) a Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko). Nezhodli sa na podmienkach mieru, budúcnosti Ukrajiny v NATO ani na účinnosti protiruských sankcií.

Jedným z kandidátov na európskeho vyjednávača je eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorého navrhol premiér Robert Fico. Valášek oceňuje jeho diplomatické skúsenosti, no obáva sa, že kandidatúru môže oslabiť spojenie so slovenským premiérom.

„Má reputáciu ako človek, ktorý vie strany s rôznymi rozdielmi dať dokopy a primäť ich ku kompromisu. Otázka je, či mu skôr neublížila asociácia s Robertom Ficom,“ uviedol Valášek.

Obaja poslanci sa zhodli, že Európska únia musí byť súčasťou mierových rokovaní. Rozchádzajú sa však v názore na to, prečo pri nich zatiaľ chýba. Valášek vidí problém v prístupe Washingtonu a Moskvy. „Obe veľmoci majú filozofiu, že tí najmocnejší rozhodujú o osude tých menších,“ vyhlásil.

Mažgút, naopak, tvrdí, že Európa si svoju pozíciu oslabila sama, pretože sa sústredila najmä na vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny a nedokázala vystupovať jednotne. „Ten najzásadnejší problém, prečo tomu zatiaľ tak nie je, teda neúčasti zástupcov EÚ, je to, že jednoducho ani zo samotnej EÚ nezaznieva spoločný a jednotný hlas,“ skonštatoval.

Valášek navrhuje posilniť vyjednávaciu pozíciu únie využitím zmrazených ruských aktív, ktorých významná časť sa nachádza v Belgicku. Podľa neho by sa mali dostať pod kontrolu Európskej centrálnej banky, aby ich Európa mohla využiť pri rokovaniach aj na povojnovú obnovu Ukrajiny.

„Predsa nenecháme si doslova zobrať túto veľkú kartu, ktorú v rukách máme,“ zdôraznil. Mažgút upozornil, že takýto krok môže vyvolať odvetnú reakciu Ruska.

Spor o prímerie a okupované územia

Valášek pomenoval tri priority Slovenska pri mierových rokovaniach: okamžité prímerie, čo najspravodlivejší mier a bezpečnostné záruky, ktoré Ukrajine umožnia samostatne rozhodovať o svojej budúcnosti.

„Prvá, okamžité zastavenie násilia. Nerozumiem, prečo nevie táto vládna koalícia na Slovensku podporiť túto jednoduchú ideu,“ povedal.

V otázke okupovaných území pripustil, že Ukrajina nemusí v dohľadnom čase získať späť kontrolu nad celým svojím územím. Odmieta však jeho formálne uznanie za súčasť Ruska. „Spravodlivý nebude, ale minimálne nech nie je Rusko odmenené de jure kontrolou nad tými územiami,“ vysvetlil.

Mažgút odmietol prikloniť sa ku konkrétnemu územnému riešeniu. „Ja sa prikláňam od roku 2022 k tomu, aby to čo najskôr skončilo. Čiže ja nezastávam ani jednu stranu, ani druhú stranu,“ vyhlásil. Zároveň uznal právo Ukrajiny usilovať sa o zachovanie územnej celistvosti.

Poslanci sa dostali do sporu aj o to, či má prímerie predchádzať komplexnej mierovej dohode. Valášek obvinil Smer, že nepodporuje okamžité zastavenie bojov. Mažgút to odmietol s tým, že samotné prímerie sa môže porušiť a konflikt predĺžiť.

„Ak je otázka, či sme za prímerie alebo trvalý mier, samozrejme, že som radšej za trvalý mier,“ reagoval. Zdôraznil, že Smer podľa jeho slov od začiatku presadzuje diplomatické riešenie konfliktu.

Ukrajina v NATO a nárazníková zóna

Valášek pripustil, že členstvo Ukrajiny v NATO momentálne nie je reálne pre nesúhlas viacerých krajín. Kyjev však podľa neho potrebuje bezpečnostné záruky, ktoré zabránia ďalšej ruskej agresii. Za jednu z alternatív označil rozmiestnenie mierových jednotiek v západnej časti Ukrajiny.

Mažgút hovoril o Ukrajine ako o nárazníkovej alebo demilitarizovanej zóne medzi NATO a Ruskom. „Ten koridor tam bude musieť nejaký zostať,“ uviedol.

Valášek pred takýmto usporiadaním varoval. Pripomenul ruské požiadavky z decembra 2021 na obmedzenie vojenskej prítomnosti NATO v krajinách, ktoré do aliancie vstúpili po roku 1997, teda aj na Slovensku.

„Prosím, pán kolega, aby sme neskončili ako nárazník,“ reagoval.

Sankcie podľa Smeru oslabujú Európu, podľa PS zachraňujú životy

V závere diskusie sa poslanci nezhodli ani na pokračovaní protiruských sankcií a finančnej pomoci Ukrajine.

Mažgút tvrdí, že sankcie nepriniesli očakávané výsledky a poškodzujú európske hospodárstvo. Kritizoval aj miliardové balíky pomoci, z ktorých významná časť smeruje na zbrojenie.

„Čiže 20 plus sankčných balíkov nás doviedlo k tomu, že EÚ je bezzubá, nie je konkurencieschopná voči ostatným krajinám alebo mocnostiam typu Čína, USA a podobne,“ povedal.

Valášek sankcie obhajoval. „Vďaka sankciám Rusko nemá miliardy, ktoré by minulo na zbrane, bomby a rakety,“ vyhlásil.

Pripustil však, že ak mierové rokovania prinesú reálnu šancu na dohodu, ďalší sankčný balík by sa mohol odložiť. Európska únia by si ho podľa neho ponechala ako nástroj prípadného tlaku na Rusko počas rokovaní.

Témy:
vojna na Ukrajine

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.