
Slovensko definitívne prišlo o sebestačnosť v cukre a začiatkom budúceho roka možno očakávať rast cien cukru. Skazu cukrovarnícko-repárskeho biznisu odštartoval začiatkom roka nemecký Nordzucker, keď zatvoril väčší z dvojice cukrovarov v Trenčianskej Teplej. Dielo dokonal extrémne suchý rok.
Minister Takáč o ‘eurofondovej’ mafii
Zdroj:
ta3
Už jediný cukrovar v Seredi vyrobí tohto roku namiesto 100-tisíc ton cukru len 62-tisíc ton, čo pokryje domácu spotrebu cukru len z jednej tretiny.
Cukor bol poslednou finálnou potravinou, v ktorej Slovensko bolo sebestačné. V pluse zostala už len produkcia obilnín, ale aj tam domácu produkciu vytláča múka a mrazené pekárske výrobky dovážané zo zahraničia. Vedeli by sme si vyrobiť aj dostatok olejnín, ale väčšina produkcie olejnatých semien ide na vývoz. Pozemky, ako je to v Bratislave zvykom, sa premenili na zlatú baňu developerov.
Z cukrovaru v Trenčianskej Teplej má byť sklad – má výhodnú polohu pre vývoz cukru smerom na Balkán. Keď Nordzucker prišiel na Slovensko, oslavovalo sa to ako veľké víťazstvo. Koniec bol podobný, ako keď iné anglo-francúzske konzorcium, ktoré sprivatizovalo vtedy najmodernejší cukrovar v Dunajskej Strede, využilo zmenu v cukrovej politike Európskej únie (EÚ) a za veľkoodstupné ho zatvorilo.
Slovensko nie je jediné, ktoré doplatilo na ofenzívnu politiku nadnárodných cukrovarníckych spoločností. Posledný cukrovar zostal v Maďarsku, ale aj v susednom Rakúsku. Jeden jediný cukrovar je v Rumunsku. Len o chĺpok lepšia je situácia v Česku, zo sto cukrovarov v roku 1989 ich tam prežilo päť.
Od začiatku 19. storočia, keď sa spriemyselnila výroba cukru, bola jeho produkcia jedným z najvýhodnejších biznisov. Teraz sa jej ťažisko presúva stále viac do krajín, kde sídlia matky pozatváraných východoeurópskych dcér. Tam cukrovary vlastnia – aspoň sčasti nemeckí či francúzski farmári. Tí slovenskí utreli, ako bez ostychu teraz hovoria, hubu.
Hlboko mínusové skóre
Tohtoročná cukrovarnícka kampaň na Slovensku bude pravdepodobne najhoršia v histórii samostatného Slovenska. Super extrémne letné teploty a dramatický nedostatok zrážok znížili úrodu buliev cukrovej repy až o 40 percent v porovnaní s priemerom posledných piatich rokov, z ktorého vylúčili najvyššiu a najnižšiu úrodu.
Aktuálne sa úroda pohybuje len na úrovni 38 ton z hektára a cukornatosť dosahuje 16,7 percenta, čo je o 26 ton menej ako spomínaný priemer posledných piatich rokov (64,4 tony z hektára). Z celkovej obsiatej plochy 12 202 hektárov bola vyoraná repa z troch štvrtín. Riaditeľ Zväzu pestovateľov cukrovej repy Róbert Kovács neskrýva obavu, že po zbere posledného hektára repy klesne úroda možno k 35 tonám.
Foto:Henrich Mišovič
TASR
Zber cukrovej repy.
Predpokladá sa, že pôjde o jednu z rekordne najkratších repných kampaní, keď sa rezačky v seredskom cukrovare zastavia na konci prvej dekády decembra. Plánovaný denný výkon fabriky bol 4 850 ton repy, v skutočnosti je nižší zhruba o 400 ton. Repy je nielen málo, ale jej technologickú kvalitu poznamenali choroby a škodcovia, vysoké teploty na skládkach v prvých týždňoch zberu.
Drámu, ktorú prežili pestovatelia, najlepšie vidno na príklade Kovácsovej farmy v Hronovciach, ktorá leží na nive dolného Hrona. Repu tam pravidelne zavlažovali, ale v auguste, keď teploty vystúpali k 40 stupňom Celzia, bol prietok vody v rieke taký nízky, že sa nedala čerpať voda do závlah. Do porastu sa navyše vyhrnula smädná zver, ktorá si uhasila smäd vegetačnou vodou z listov cukrovej repy.
Pri predpokladanej úrode okolo 38 ton repy priemerne po hektári skončia pestovatelia so stratou okolo 500 eur. To, samozrejme, vyvoláva otázku, ako sa s ňou vyrovnať. Rezort ešte na konci leta oznámil, že vyčlení 35 miliónov eur na úhradu škôd spôsobených suchom, prednostne však majú ísť na sanovanie živočíšnej výroby.
Repári pripomínajú, že by sa na nich nemalo zabudnúť, tak ako sa to stalo tohto roku pri vyhlasovaní výzvy na závlahy, kde repa nebola zaradená medzi takzvané oprávnené plodiny. Buľva repy pozostáva zo 75 percent vody. Bez jej dostatku sa stáva pestovanie nerentabilným, preto sa pestovatelia dožadujú, aby rezort dal repe zelenú, pokiaľ ide o zavlažovanie.
Zdraženie vyjde na desať eur
Prakticky niet plodiny, ktorá by garantovala ako-tak normálny príjem, ak by sa mal zopakovať extrémne suchý rok 2026. Tohto roku prepadla sója, kukurica, cukrová repa, hrach. Medzitým sa chystajú veľké zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), a Slovensko musí rátať s tým, že po roku 2027 dostane z Bruselu takmer o jednu miliardu eur podpôr menej.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) vyzýva podniky, aby sa viac venovali špeciálnej rastlinnej výrobe (patrí tam aj cukrová repa, zeleninárstvo a ovocinárstvo) a živočíšnej výrobe. Realita je však taká, že chovatelia budú mať čo robiť, aby vôbec udržali stavy dobytka. Ráta sa, že okolo 10-tisíc zvierat skončí pre nedostatok krmiva na bitúnku.
Rozvoj deficitných rastlinných a živočíšnych produktov je limitovaný možnosťami spracovateľského priemyslu. Jeho investičný dlh prekročil jednu miliardu eur a z noci do rána, ani z roka na rok sa situáciu nepodarí okamžite zvrátiť.
Včera síce Takáč oznámil, že navyšuje alokáciu vo výzve na investície do spracovania poľnohospodárskych produktov z pôvodných vyše 54 miliónov eur na viac ako 77 miliónov eur. Dodatočných viac ako 22 miliónov eur umožní pokryť finančné požiadavky všetkých žiadateľov, ktorých projekty splnia podmienky výzvy. Celkové investície do slovenského potravinárstva dosiahnu viac ako 154 miliónov eur.
To, čo sa roky zanedbávalo, sa však bude odstraňovať len pomaly. Pokiaľ ide o budúcnosť v tejto chvíli viac horkého ako sladkého repársko-cukrovarníckeho biznisu, konateľ seredského cukrovaru Adrián Šedivý pripomína, že klimaticky extrémne roky jednoducho k poľnohospodárstvu a potravinárstvu patria. “Je to veľmi zlý rok, ktorý poznamená ako ekonomiku pestovateľov, tak aj cukrovaru,” uviedol.
Kilogram cukru sa teraz predáva po 80 centov, priemerná spotreba cukru na Slovensku je okolo 30 kilogramov. “Keby aj došlo k zvýšeniu cien zhruba o 20 centov, tak vari ľudia v peňaženke nájdu 10 eur na to, aby si cukor kúpili,” myslí si Šedivý.
O tom, koľko poľnohospodárov zostane pri pestovaní repy a s akými výmerami, o tom rozhodne cena cukrovej repy. Tá zostáva rovnaká ako tohto roku. Akou-takou motiváciou môže byť len príplatky, ktoré by priniesli zvýšené ceny cukru. Povedal to predseda družstva PD Devio Igor Jakubička.
Nielen v chotári tohto družstva je obrovský deficit vlahy, pohybuje sa okolo 270 až 300 milimetrov. O tom, čo podniky zasejú na jar, rozhodnú zimné zrážky, ak ich spadne málo, bude to riskantné rozhodovanie a nielen pri pestovaní cukrovej repy.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
cukor
cukrovar
cukrová repa
potravinová sebestačnosť
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


