V Iráne sa napriek prímeriu bojuje. Nie je to vojna, len obťažovanie, tvrdia Američania

Je to ešte prímerie alebo opäť vojna? Pochovali boje o Hormuzský prieliv nádej na mierové riešenie?  

V tom, či ešte platí prímerie, ktoré pred mesiacom sprostredkoval Pakistan, nemá zrejme jasno ani šéf Bieleho domu. Keď sa ho na to v pondelok večer pýtali, vyhol sa priamej odpovedi.

„Keby som na tú otázku odpovedal, povedali by ste, že tento muž nie je dosť múdry na to, aby bol prezidentom,“ zdôvodnil Trump.

V rozhovore pre televíziu Fox News však trval na tom, že vojna s Iránom sa po vojenskej stránke „v podstate skončila“, a iránske sily varoval, že ak budú útočiť na americké lode, „zmetú ich z povrchu zemského“.

„Prímerie sa neskončilo,“ vyjadril sa v utorok už o čosi presnejšie minister obrany Pete Hegseth. Na tlačovej konferencii spolu so šéfom Zboru náčelníkov ozbrojených síl USA Danom Caineom ubezpečoval, že iránske akcie v Hormuzskom prielive nemožno pokladať za pokračovanie vojny.

Podľa Cainea dosahujú „nízku úroveň“ a dajú sa skôr označiť za „obťažovanie“. Hegseth upozornil, že USA nevyhľadávajú boj, ale Irán bude čeliť „drvivej palebnej sile“, ak zaútočí na obchodnú lodnú dopravu.

Čítajte viac Hormuzský prieliv sa stáva ohniskom konfliktu: Irán varuje, že zaútočí na akékoľvek americké plavidlo v úžine

Odmietol pritom špekulácie, že Trump v konflikte prehral, keďže ustúpil od „bezpodmienečnej kapitulácie“ islamskej republiky.

„Prezident v ničom nekapituloval. Drží karty v rukách. My máme nad všetkým kontrolu a Projekt sloboda to len posilňuje,“ uviedol minister s tým, že Trump zabezpečí, aby Irán nikdy nevlastnil jadrové zbrane. „To je priorita číslo jeden. Čo s tým potom iránsky ľud urobí, je len na ňom,“ vysvetlil.

Príliš veľké riziko

Napätie na Blízkom východe sa znova vyhrotilo v pondelok, keď sa Američania v rámci Projektu sloboda pokúsili prelomiť iránsku blokádu Hormuzského prielivu.

Spojnica medzi Perzským zálivom a oceánom je dôležitou obchodnou tepnou, kadiaľ prúdi až pätina svetových dodávok ropy, no aj množstvo skvapalneného zemného plynu (LNG).

Odhaduje sa, že odkedy USA a Izrael 28. februára zaútočili na Irán, v zálive uviazlo viac ako 850 lodí, prevažne tankerov, s asi 22 500 námorníkmi.

To malo negatívny dopad na svetové trhy, kde výrazne zdražela ropa i ďalšie produkty. Uvoľnenie Hormuzského prielivu, čo je kľúčovou podmienkou USA na mierovú dohodu, sa napriek všetkým snahám nepodarilo dosiahnuť.

Čítajte viac USA patria na dno Perzského zálivu, odkázal Chameneí. Hormuzský prieliv má nové pravidlá

Trump napokon 13. apríla ako protiopatrenie zaviedol americkú blokádu pre lode využívajúce iránske prístavy, ale situáciu to nevyriešilo, a tak Pentagon prišiel s Projektom sloboda.

Washington vyhlásil, že americké námorníctvo a letectvo bude sprevádzať uviaznuté obchodné lode, aby sa mohli dostať z iránskeho zovretia.

Ako informoval šéf amerického centrálneho velenia (CENTCOM) Brad Cooper, Spojené štáty na to nasadili torpédoborce s riadenými strelami, vyše sto lietadiel, drony a 15-tisíc vojakov.

Zatiaľ sa však zdá, že ani taká vojenská sila lodné spoločnosti nepresvedčila, aby riskovali plavbu cez prieliv. Stále sa obávajú, že by ich Američania nedokázali ochrániť pred iránskymi mínami, dronmi a raketami.

„Námorníci uviaznutí v prielive by naozaj ocenili ochranu, aby mohli lode vyplávať. Je však táto ochrana istá? A čo míny? Sú lode poistené? Je táto ponuka dostatočná? Je ešte príliš skoro na to, aby sme dospeli k záveru, či je to dobrá správa alebo predstavuje ďalšie nebezpečenstvo,“ citoval britský denník Guardian šéfa odborového zväzu námorníkov Nautilus Saschu Meijera.

Opatrné sú aj posádky. „Je aj mojou povinnosťou ako kapitána posúdiť situáciu. Musím získať súhlas celej posádky – či sú ochotní riskovať životy. Je to dlhý proces,“ priblížil pre BBC Raman Kapoor, ktorý velí jednému z uviaznutých tankerov.

Nádej na rokovanie ešte žije

Ako sa ukázalo, pochybnosti lodných spoločností boli oprávnené. Teherán, ktorý si chce udržať kontrolu nad prielivom, reagoval útokom na americké plavidlá a obchodné lode v zálive.

Podľa Pentagonu pri tom použil drony a rakety s plochou dráhou letu, no žiadne americké lode nezasiahol.

Čítajte viac Hormuzský prieliv sa stáva ohniskom konfliktu: Irán varuje, že zaútočí na akékoľvek americké plavidlo v úžine

Naopak, Trump ohlásil, že USA zničili sedem iránskych vojenských člnov, čo islamská republika poprela. Dvom obchodným lodiam, ktoré sa plavili pod americkou vlajkou, sa vraj cez blokádu podarilo prejsť.

Irán okrem toho dronmi a raketami v pondelok zaútočil i na Spojené arabské emiráty, pričom podpálil prístav Fudžajra v Ománskom zálive, jedno z najvýznamnejších stredísk na prepravu ropy.

Tieto údery odsúdil aj Pakistan, ktorý sa stále usiluje o sprostredkovanie mieru medzi Teheránom a Washingtonom. Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf uviedol, že stojí na strane emirátov a zdôraznil potrebu zachovania a rešpektovania dohodnutého prímeria.

Len tak podľa neho možno vytvoriť priestor na diplomatické urovnanie konfliktu a dosiahnutie trvalého mieru v regióne. Dvaja ľudia utrpeli zranenia i pri útoku na obytnú budovu v ománskom mestečku Bucha, ktoré leží na pobreží Hormuzského prielivu.

Znamená to, že je už prímerie na Blízkom východe minulosťou? Aj keď to tak navonok pôsobí, nádej na mierové riešenie stále žije. O pokračovaní vojny nehovorí ani Teherán.

Čítajte viac Trumpov čas na vojnu vypršal. Kongres by ho mohol zastaviť – keby chcel

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí situáciu vyhodnotil tak, že „neexistuje vojenské riešenie politickej krízy“ a poukázal na pokrok, ktorý predtým obe strany dosiahli na mierových rozhovoroch v Islamabade.

Ako napísal na sociálnej sieti X, vývoj v Hormuzskom prielive ukázal, že násilie nie je riešením, ak možno napredovať v rokovaniach. „Projekt sloboda je projekt uviaznutie,“ skritizoval poslednú akciu USA.

Opätovné vyostrenie konfliktu medzitým zneistilo svetové trhy. Cena ropy znova stúpla o päť percent na 115 dolárov za barel (159 litrov) a eurokomisár pre energie Dan Jørgensen v utorok varoval, že môže nastať najťažšia energetická kríza v histórii.

Členské štáty Európskej únie podľa neho od začiatku vojny v Iráne zaplatili už o vyše 30 miliárd eur viac za dodávky energií len preto, lebo sa zvýšila ich cena. Ako navyše poznamenal, aj po skončení vojny môže trvať ešte roky, kým sa situácia zase stabilizuje.