Americké vojská opúšťajú Nemecko, Trump a Merz v ostrej výmene odkazov
obchodnyregister
2026.05.05.
Znižovanie vojenskej prítomnosti USA v Európe spustil už pred mnohými rokmi Trumpov predchodca Barack Obama.
Keď vtedajší americký prezident Barack Obama v roku 2012 začal sťahovať americké vojská z Európy, svet obol objektívne oveľa pokojnejším miestom ako dnes.
Ruský prezident Vladimir Putin ešte neanektoval Krym, Ukrajina nebola vo vojne s Moskvou a vojnu s Iránom si vedel len málokto predstaviť.
Obama síce neskôr skôr krok čiastočne zvrátil, najmä pre spomínanú anexiu Krymu a obavy o bezpečnosť európskych spojencov, najmä tých východných.,Ale USA už z plánu mať menej vojakov v európskych krajinách nikdy v skutočnosti nevycúvali.
Teraz v tejto politike pokračuje Donald Trump, keď koncom minulého týždňa oznámil stiahnutie až 5000 amerických vojakov z Nemecka, čo je zhruba 15 percent.
Niektorí za tým hľadajú aj spor medzi Trumpom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý, zdá sa, naberá na obrátkach.
Americkí vojaci v Nemecku.
Zdroj: vygenerované umelou inteligenciou Gemini
Začal to už Obama
V roku 2012 Obamova administratíva stiahla dve zo štyroch armádnych brigád, ktoré boli dlhodobo dislokované v Európe, avšak po invázii a okupácii východnej a južnej Ukrajiny Vladimírom Putinom v roku 2014 začali ozbrojené sily posilňovať svoju prítomnosť, najmä vo východnej Európe.
Generál Phil Breedlove, vtedajší náčelník vojenských síl NATO, v roku 2016 oznámil posilnenie vojenskej prítomnosti ako kľúčový krok k uisteniu európskych spojencov o vojenskom záväzku USA, ktorý niektorí spochybňovali.
„Tento plán nasadenia armády naďalej demonštruje náš silný a vyvážený prístup k uisteniu našich spojencov a partnerov v NATO v dôsledku agresívneho správania Ruska vo východnej Európe a inde. To znamená, že naši spojenci a partneri uvidia väčšiu kapacitu – uvidia častejšiu prítomnosť obrnených brigád s modernejším vybavením vo svojich krajinách,“ povedal Breedlove.
Americký prezident Donald Trump a nemecký kancelár Friedrich Merz počas jeho prijatia v Bielom dome.
Zdroj: AP/Evan Vucci
Spor medzi Merzom a Trumpom
„Rokovať s Donaldom Trumpom by bolo veľmi jednoduché,“ povedal Friedrich Merz pre britský The Economist minulý rok počas svojej neskôr úspešnej kampane o post nemeckého kancelára, keď napokon jeho CDU/CSU vyhrala voľby a stal sa kancelárom. Dnes by to už pravdepodobne nepovedal.
Ostrejšie spory medzi Merzom a Trumpom sa začali 27. apríla. Nemecký kancelár v jednom zo svojich neuvážených výrokov, pre ktoré je podľa Economistu údajne známy, povedal skupine školákov, že Amerika „zjavne nemá žiadnu stratégiu“ pre svoj konflikt v Iráne a že ju jej protivník „ponižuje“.
Odvetný úder Trumpa bol rýchly. Merzovi odkázal, že by mal venovať „viac času napravovaniu svojej rozbitej krajiny… a menej času zasahovaniu do záležitostí tých, ktorí sa zbavujú iránskej jadrovej hrozby“, povedal prezident v jednom z viacerých útokov na sociálnych médiách. Následne prisľúbil stiahnutie časti z 35-tisíc amerických vojakov umiestnených na základniach v Nemecku.
Pentagon následne oznámil presnejší plán – z Nemecka sťahuje nateraz najmenej 5 000 vojakov v priebehu nasledujúcich 6 až 12 mesiacov. No Američania o tom informovali bez udania dôvodov či podrobností. Môže to však byť len začiatok. A podľa analytikov by sa to odohralo skôr či neskôr aj v prípade, že by v Bielom dome sedel niekto iný, ako Trump.
Viac vojakov majú už len v Japonsku
Spojené štáty majú v súčasnosti v Nemecku viac vojakov ako kdekoľvek inde v Európe, a to už od konca druhej svetovej vojny a začiatku studenej vojny.
Podľa údajov Centra pre personálne údaje Ministerstva obrany USA je v Nemecku dislokovaných približne 35 až 36-tisíc vojakov v aktívnej službe, ako aj vyše 13 000 príslušníkov Národnej gardy, záložníkov a civilného personálu.
Toto číslo zahŕňa personál v Ramsteine v juhozápadnom Nemecku, ktorý je považovaný za najväčšiu zámorskú leteckú základňu USA.
Pokiaľ ide o vojenskú podporu Nemecku zo strany USA, situácia je neistá. Záväzok USA z roku 2024 dodávať Nemecku rakety Tomahawk s dlhým doletom – ktoré ešte neboli dodané – nebol za vlády Trumpa obnovený, čo v Európe vyvoláva obavy z pretrvávajúcich medzier v odstrašovaní voči Rusku.
Viac vojakov ako v Nemecku, majú USA zo zahraničných krajín už len v Japonsku.
No ešte v roku 2020 Kongres zablokoval návrh na presun 12 000 amerických vojakov z Nemecka buď do iných členských krajín NATO v Európe, alebo späť do USA, a prezident Joe Biden toto rozhodnutie následne zrušil.
V tom čase Trump obvinil Nemecko z „neplnenia záväzkov“, pretože jeho výdavky na obranu boli výrazne nižšie ako cieľ NATO, ktorý predstavuje 2 % hospodárskeho výkonu (HDP).
Pod vedením vlády Merza sa však situácia dramaticky zmenila.
Predpokladá sa, že Nemecko v roku 2027 vynaloží vyše 100 miliárd eur – pričom celkové výdavky na obranu by mali v budúcom roku dosiahnuť viac ako 3 percentá HDP.
V minulom roku sa USA rozhodli znížiť svoju vojenskú prítomnosť v Rumunsku v rámci Trumpovho plánu presunúť ťažisko vojenského angažovania USA z Európy do indicko-tichomorskej oblasti.
Toto oznámenie prišlo deň po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil znížením počtu amerických vojakov v Nemecku a skritizoval nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý vyhlásil, že USA sú Iránom „ponížené“.
Trump ostro zaútočil na Merza za jeho kritiku vojny s Iránom, pričom povedal, že nemecký líder „nevie, o čom hovorí!“ a nazval ho „úplne neefektívnym“.
Zľava americký viceprezident J.D. Vance, talianska premiérka Giorgia Meloniová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová
Zdroj: AP Photo/Jacquelyn Martin, Pool
Sporia sa aj o ekonomiku
Ďalším zdrojom napätia je obchod. Trump pohrozil zavedením nových ciel na vývoz z EÚ, vrátane automobilov, čo by nemeckú ekonomiku zasiahlo obzvlášť tvrdo.
Merz však zaujal umiernený postoj a dokonca pripustil určitú frustráciu USA z uviaznutých obchodných rokovaní s EÚ po tom, čo Trump vlani v júli uzavrel dohodu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou vo svojom golfovom rezorte Turnberry v Škótsku.
„Úprimne povedané, je do istej miery oprávnene sklamaný, že my v Európskej únii sme stále nedospeli k záveru,“ povedal Merz. „Nepodpísali sme to. Američania to majú pripravené, Európania nie.“