
Za posledné štyri roky – teda 2022 až 2025 prešli ropovodom v správe Transpetrolu milióny ton ruskej ropy.
Koncom apríla tohto roka Robert Fico priniesol dobré správy pre Slovnaft aj Transpetrol: ropovodom Družba k nám z východu opäť potečie ropa. No sprevádzkovanie potrubia prinieslo nielen diverzifikáciu, ale aj financie pre ruský rozpočet.
Aktuality.sk sa preto pozreli na to, koľko takejto ropy od ruskej invázie pritieklo na Slovensko, a prepočítali sme, koľko približne za ňu Slovnaft zaplatil. Okrem toho sme sa pozreli aj na celkový obraz, teda koľko peňazí za fosílne palivá posielame do Ruska my a koľko zvyšok sveta.
Miliardy eur
Za posledné štyri roky – teda 2022 až 2025 – prešli ropovodom vo vlastníctve Transpetrolu milióny ton ruskej ropy, ktorá v drvivej väčšine putovala do Slovnaftu. Celkovo sme narátali viac ako 18 miliónov ton, čo je asi 21 miliárd litrov. Takýto objem by naplnil 8 400 olympijských plaveckých bazénov.
Podľa našich prepočtov Slovnaft za túto ropu zaplatil viac ako 8 miliárd eur.
Objem ruskej ropy a odhad sumy, ktorú za ňu zaplatil Slovnaft.
Zdroj: Martin Sliz/ChatGPT
Ako sme to počítali
Objem ruskej ropy sme získali z výročných správ Transpetrolu, ktorý prevádzkuje ropovody na Slovensku. Pri prepočtoch ton ropy na eurá sme brali do úvahy, že jedna tona ruskej ropy Urals obsahuje 7,28 barelu. Počet barelov sme vynásobili priemernou sumou za barel za daný rok. Cena je v amerických dolároch. Na ropu prepravenú ropovodom sa nevzťahovalo obmedzenie štátov G7, ktoré stanovilo maximálnu cenu na 60 USD za barel. Slovnaft však mohol platiť aj viac. Priemernú ročnú cenu za barel ropy Urals zverejňuje ruské ministerstvo energetiky. Doláre sme premenili priemerným kurzom voči euru za daný rok.
Pri medzinárodnom porovnaní sme použili dáta neziskovej organizácie CREA, ktorá sa špecializuje na monitorovanie nákupov ruských fosílnych palív.
Zlomovým je rok 2022. Práve vtedy – 24. februára – napadlo Rusko Ukrajinu. A práve po tomto roku sa začala lámať aj ochota odberateľov. Z pohľadu Slovenska išlo za skúmané obdobie o rekordný rok. Po ňom sa prítok znížil. V roku 2022 pritieklo na Slovensko 5,2 milióna ton ruskej zmesi, za ktorú Slovnaft podľa našich prepočtov zaplatil zhruba 2,8 miliardy eur.
Za viac zaplatil menej
Vysoká cena mala viacero dôvodov. Nebol ňou len vyšší odber v porovnaní s rokmi 2023 až 2025, ale aj fakt, že ceny ropy na jar atakovali historické maximá. Neskôr sa síce zásadným spôsobom prepadli, no v priemere bola cena vyššia ako v nasledujúcich rokoch. Ďalším dôvodom bolo, že po ruskej invázii oslabilo euro voči doláru. Na pár mesiacov bolo dokonca slabšie ako dolár. Keďže ceny ropy sa udávajú v dolároch, so slabším eurom sa zákazníkom platiacim v našej mene nákup predražil.
Koľko ročne platil Slovnaft za ruskú ropu.
Zdroj: Martin Sliz/ChatGPT
Po ruskej invázii v roku 2022 prišla zmena. Vo svete a čiastočne aj u nás. Viacerí veľkí odberatelia výrazným spôsobom obmedzili nákup ruskej ropy. Niektorí sa dokonca odstrihli úplne. Odber poklesol aj v Slovnafte. V roku 2023 pritieklo na Slovensko o 800-tisíc ton ruskej zmesi menej než v roku 2022. Minimum prišlo v roku 2024, keď k nám prišlo len 4,1 milióna ton ruskej ropy. O rok neskôr sa ale všetko zmenilo. V roku 2025 pritieklo do Slovnaftu viac ako 4,8 milióna ton. No zaplatil za ne menej ako pred dvomi rokmi za podobné množstvá. Dôvodom je pokles ceny za barel. V priemere takmer o 10 eur.
Nie sme zanedbateľný odberateľ
V porovnaní so svetom nie je Slovensko zanedbateľným odberateľom. Aspoň podľa mimovládky CREA, ktorá sa venuje monitoringu importu ruských fosílnych palív. Vedie nás na zozname najväčších dovozcov. No treba povedať, že za tými naozaj najväčšími – Čínou, Indiou či Tureckom – značne zaostávame.
Štáty, ktoré najviac nakupovali fosílne palivá od Ruska.
Zdroj: Martin Sliz / Aktuality.sk
Podľa mimovládky sme Rusom od útoku na Ukrajinu zaplatili za ropu a plyn viac ako 17 miliárd eur. V rámci EÚ sme skončili na siedmej priečke. Všetky členské krajiny Únie Rusom poslali do rozpočtu takmer 230 miliárd. Z toho najviac Nemecko – takmer 30 miliárd.
CREA má ale aj ďalšiu metriku. Pozerá sa nielen na to, koľko štáty nakúpili od invázie, ale aj na to, koľko od 1. januára 2023. Práve vtedy mnohé krajiny Západu sekli s dovozom ruských surovín. Len pre porovnanie: keď mimovládka odstrihla rok 2022, v rámci Únie sa nákup prepadol z 230 na necelých 80 miliárd. V tomto rebríčku je Slovensko druhé. Predbehlo nás len Maďarsko.