Prehľad týždňa: pád Decodomu, napätie v Hormuzskom prielive, spor o kajúcnikov aj nové kauzy Fica a Kaliňáka

Od krachu Decodomu po spor o kajúcnikov, napätie v Hormuze či kauzu prešovskej nemocnice. Prinášame prehľad najdôležitejších udalostí týždňa.  

Prišlo k najhoršiemu: Decodom už nemá na výplaty, ľudia odchádzajú, vzdal to aj krízový manažér

Topoľčiansky výrobca nábytku Decodom sa ocitol v hlbokej finančnej kríze, ktorá už priamo zasiahla jeho zamestnancov. Firma podľa výpovedí pracovníkov nevyplatila marcové mzdy v plnej výške a časť peňazí posielala len po splátkach. Výrobu zároveň ochromil nedostatok materiálu, keďže dodávatelia pre meškajúce platby prestali dodávať.

Problémy potvrdzujú aj verejné registre, podľa ktorých má podnik vysoké dlhy voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni aj daňovému úradu. Hoci firme bola povolená reštrukturalizácia, situácia sa ďalej zhoršuje a vo firme narastá nervozita. Zamestnanci hovoria o strate dôvery, odchodoch kolegov a o tom, že už nechcú ďalej pracovať bez istoty riadnej výplaty.

Krízu zvýraznil aj odchod krízového manažéra Ivana Kopanického, ktorý naznačil nezhody s vlastníkmi a nedostatočnú podporu pri riadení ozdravného procesu. V zákulisí sa zároveň hovorí, že ak sa nepodarí získať úver, podnik môže namiesto ozdravenia skončiť v konkurze. Príbeh kedysi silnej značky tak ukazuje, ako rýchlo sa môže dlhodobý priemyselný hráč dostať na pokraj kolapsu.

Viac informácií nájdete tu:

Napätie v Hormuzskom prielive eskaluje. Výbuch kórejskej lode vyvolal ostrú slovnú vojnu USA a Iránu

Napätie v Hormuzskom prielive sa opäť vystupňovalo po výbuchu a požiari na obchodnej lodi HMM Namu, ktorá sa plavila pod panamskou vlajkou. Incident sa zaobišiel bez obetí, keďže všetkých 24 členov posádky vrátane šiestich Juhokórejčanov sa podarilo zachrániť bez zranení.

Americký prezident Donald Trump následne obvinil Irán z útoku na plavidlo a vyzval Južnú Kóreu, aby sa zapojila do amerických operácií zameraných na ochranu plavby v strategickej úžine. Tým sa incident rýchlo zmenil z bezpečnostnej udalosti na ďalší diel ostrej geopolitickej konfrontácie medzi Washingtonom a Teheránom.

Iránske veľvyslanectvo v Soule akúkoľvek účasť ozbrojených síl Teheránu категорicky odmietlo a upozornilo, že Hormuzský prieliv považuje za súčasť svojej obrannej geografie. Zároveň naznačilo, že ignorovanie miestnych bezpečnostných a operačných pravidiel môže viesť k nechceným incidentom. Región tak zostáva jedným z najvýbušnejších bodov svetovej dopravy a energetickej bezpečnosti.

Viac informácií nájdete tu:

Vláda hodila bombu do fungovania kajúcnikov. Pomáhajú Tiborovi Gašparovi, tvrdí opozícia

Vláda schválila novelu trestných kódexov, ktorá zásadne mení postavenie takzvaných kajúcnikov, teda spolupracujúcich osôb v trestnom konaní. Po novom by sa mali zrušiť viaceré doterajšie procesné výhody, ako odloženie obvinenia, prerušenie stíhania či podmienečné zastavenie trestného stíhania, a benefity by prichádzali až v súdnej fáze konania.

Podľa ministerstva ide o priblíženie sa českej právnej úprave, no odborníci upozorňujú, že ide o zásadný obrat oproti pôvodnému návrhu. Kritici tvrdia, že zmeny sú nekoncepčné, šité narýchlo a môžu oslabiť schopnosť štátu vyšetrovať organizovaný zločin, korupciu aj mafiánske vraždy. Sporné sú aj nové pravidlá dokazovania, podľa ktorých výpoveď jedného kajúcnika nemôže byť podložená len výpoveďou ďalšieho kajúcnika.

Opozícia navyše tvrdí, že časť nových ustanovení môže pomôcť aj v konkrétnych rozbehnutých kauzách vrátane procesu s Tiborom Gašparom v prípade Očistec. Právnici a prokurátori varujú, že novela môže opäť skončiť na Ústavnom súde. Spor tak nie je len o technickú úpravu zákona, ale aj o to, či štát posilňuje právnu istotu, alebo oslabuje nástroje na stíhanie veľkých káuz.

Viac informácií nájdete tu:

Podnikateľom došla trpezlivosť: „Beriete nám stále viac, do nášho biznisu vás nič!“

Slovenskí podnikatelia sa búria proti kombinácii transakčnej dane a novej povinnosti umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu. Kým zákazníci väčšinou vítajú možnosť zaplatiť kartou alebo cez QR kód, mnohé malé prevádzky tvrdia, že náklady na terminály, spracovanie platieb a administratívu im pri nízkych sumách výrazne znižujú alebo úplne likvidujú maržu.

Časť podnikateľov preto reaguje po svojom: niektorí zvýhodňujú hotovosť zľavami, iní sa snažia preniesť náklady na zákazníka, čo však môže byť na hrane zákona. Právnici upozorňujú, že účtovanie príplatku za platbu kartou je neprípustné a problematické môžu byť aj cenové modely, ktoré fakticky znevýhodňujú bezhotovostné platby. Slovenská obchodná inšpekcia už za podobné praktiky udeľovala pokuty.

Napriek novej povinnosti sa navyše v teréne ukazuje, že mnohé prevádzky stále kartou neplatia s odvolaním sa na zlý internet alebo technickú nepripravenosť. Celá situácia odhaľuje rastúce napätie medzi štátom a malými podnikateľmi, ktorí tvrdia, že na nich dopadá čoraz viac regulácií a nákladov. Spor sa tak netýka len techniky platenia, ale aj širšej otázky, koľko záťaže ešte malé podnikanie unesie.

Viac informácií nájdete tu:

Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi „vybuchla“ kauza, ktorá sa im môže stať osudnou

Kauza okolo výstavby nemocnice v Prešove sa podľa článku mení na problém, ktorý môže politicky zasiahnuť Roberta Fica aj Roberta Kaliňáka výraznejšie než mnohé predchádzajúce podozrenia. Projekt, ktorý premiér v roku 2024 predstavil ako dôležitú vládnu investíciu a zveril ho ministrovi obrany, sa mal ešte na jeseň 2025 vyvíjať podľa plánu.

Koncom apríla 2026 sa však situácia obrátila a sebavedomá komunikácia vlády sa vytratila. Práve to robí z tejto kauzy mimoriadne citlivú politickú tému, pretože nejde len o jeden problematický projekt, ale o obraz kompetencie a schopnosti vládnuť. Ak sa ukáže, že štát nezvládol ani takto symbolickú investíciu, zasiahne to samotný základ politického príbehu Smeru.

Článok naznačuje, že problém môže byť osudový najmä preto, že narúša legendu o skúsených politikoch, ktorí „vedia riadiť štát“. V prípade Fica a Kaliňáka tak nejde len o nemocnicu, ale o dôveryhodnosť ich dlhoročného politického brandu. Práve preto môže mať táto kauza väčší dopad než aféry, ktoré sa doteraz zdali závažnejšie.

Viac informácií nájdete tu:

Vlak rozbiehal len pomaly a dvere zabúdal otvárať. Rušňovodič v Česku nafúkal takmer tri promile

V Česku rieši polícia mimoriadne nebezpečný incident, pri ktorom rušňovodič osobného vlaku jazdil pod silným vplyvom alkoholu. Na jeho správanie upozornil cestujúci, ktorý si všimol, že vlak sa zo staníc rozbieha neobvykle pomaly a rušňovodič opakovane zabúda otvárať dvere pre cestujúcich.

Policajti po zastavení vlaku urobili dychové skúšky, ktoré ukázali hodnoty 2,83 a 2,81 promile alkoholu. Vlakom sa pritom podľa výpovede vlakvedúcej viezlo približne 40 ľudí. Napriek tomu, že nedošlo k zraneniam ani škodám na majetku, situácia predstavovala vážne riziko a mohla sa skončiť tragicky.

Prípad teraz vyšetrujú ako podozrenie zo všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti, za čo hrozí zákaz činnosti alebo až päť rokov väzenia. Incident opäť otvoril otázku bezpečnostných kontrol pri profesiách, ktoré nesú priamu zodpovednosť za životy desiatok ľudí. Vďaka pozornosti cestujúceho sa tentoraz podarilo zabrániť možnému nešťastiu.

Viac informácií nájdete tu:

Politik Gračka od Zoroslava Kollára: Sused hlasákov v Chorvátsku kupoval firmu od Pellegriniho známeho

Chorvátsky Sukošan sa podľa článku stal obľúbeným miestom slovenskej politickej a podnikateľskej elity, pričom v jednej apartmánovej vile sa stretávajú mená prepojené najmä s okolím prezidenta Petra Pellegriniho. Medzi vlastníkmi nehnuteľností sa objavuje aj Martin Gračka, dnes čelný predstaviteľ strany Právo na pravdu Zoroslava Kollára.

Gračka tvrdí, že svojich susedov z prostredia Hlasu osobne prakticky nepozná a s Pellegrinim sa stretol len okrajovo. Zároveň sa však ukazuje, že v minulosti obchodoval s ľuďmi z prezidentovho okolia, napríklad pri kúpe firmy od IT podnikateľa Michala Bodnára. V článku sa spomínajú aj ďalšie obchodné väzby, vrátane predaja firmy príbuznej Zoroslava Kollára krátko po štátnej zákazke spojenej s Pellegriniho úradom.

Text tak mapuje zaujímavú sieť kontaktov medzi politikou, biznisom a nehnuteľnosťami pri Jadrane. Gračka pritom vystupuje aj ako úspešný podnikateľ z IT sektora a producent známych syrov, no zároveň čoraz viac vstupuje do verejného priestoru ako politik kritizujúci podnikateľské prostredie na Slovensku. Príbeh ukazuje, ako sa na malej mape prelínajú osobné, obchodné aj politické väzby.

Viac informácií nájdete tu: