Zbrojársky kráľ, ktorý má blízko k Robertovi Kaliňákovi, je v úzkych: Príbeh miliardového pádu, ktorý sleduje celá Európa

obchodnyregister 2026.05.10.

Záťah na zbrojárskeho kráľa? Akcie zbrojárskej spoločnosti CSG sa prepadli o polovicu a v centre diania stojí Michal Strnad – miliardár s nadštandardnými vzťahmi s ministrom obrany Robertom Kaliňákom. Prečítajte si, ako sa kľúčový dodávateľ munície pre Ukrajinu ocitol v hľadáčiku dravých amerických investorov. Viac v našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike.  

Zbrojárska skupina Czechoslovak Group (CSG), ktorá patrí k najväčším hráčom v európskom obrannom priemysle, prechádza náročným obdobím. Len pred pár týždňami oslavovala veľmi úspešný vstup na burzu a dnes musí bojovať proti obvineniam, že zavádzala investorov.

Kľúčovou postavou za týmto impériom je Michal Strnad. Ako jeden z najbohatších ľudí v Česku má silný vplyv aj na Slovensku, kde má podľa viacerých informácií celkom blízko k slovenskému ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer). Práve toto spojenie podčiarkuje dôležitosť CSG v našom regióne.

Útok „novinárskych špekulantov“

Problémy odštartovala správa organizácie Hunterbrook. Ako uviedol denník Financial Times, ide o pomerne unikátny projekt, ktorý kombinuje investigatívnu redakciu s investičným fondom. Ich stratégia je jednoduchá: nájdu problém vo firme, zverejnia o tom správu a ich fond následne zarobí na tom, že hodnota akcií danej firmy klesne.

A presne to sa stalo. Akcie CSG sa po ich správe prepadli o polovicu oproti hodnote, s ktorou v januári začínali v Amsterdame. Hunterbrook tvrdí, že firma v oficiálnych dokumentoch zatajila dôležité informácie o ľuďoch v pozadí a o svojom skutočnom fungovaní.

Sú to výrobcovia alebo len „prekupníci“?

Hlavný spor sa vedie o to, ako CSG vyrába muníciu, ktorú dodáva napríklad aj na Ukrajinu:

Obvinenie: Hunterbrook tvrdí, že CSG je skôr obrovský „bazár“ s muníciou – náboje nakúpi po celom svete a predá ich ďalej, pričom vlastnú výrobu má minimálnu a hrozí, že svetové zásoby sa minú.

Obrana CSG: Firma to rázne odmieta. Uviedla, že minulý rok vyrobila až 630-tisíc kusov munície vo viacerých krajinách a ich vlastná produkcia má tento rok vzrásť o ďalších 20 %.

Podozrivé prevody miliónov

Okrem výroby sa pod lupu dostali aj peniaze samotného Michala Strnada. Hunterbrook tvrdí, že pred vstupom na burzu Strnad previedol desiatky dcérskych firiem do svojho osobného vlastníctva, pričom v účtovníctve malo ostať nevyjasnených 275 miliónov eur. CSG však tvrdí, že tieto peniaze boli riadne splatené v prvom štvrťroku a všetko prebehlo podľa plánu.

Čo bude ďalej?

Hoci zbrojársky sektor zažíval v posledných rokoch „zlaté časy“, investori začínajú byť opatrní. Problémy s výrobnými kapacitami pociťujú aj iní giganti, napríklad nemecký Rheinmetall.

Pre CSG a Michala Strnada je teraz kľúčové presvedčiť trhy, že ich podnikanie je transparentné. Holandský regulátor nateraz vyčkáva, no pripomína, že je zodpovednosťou firmy, aby investorom hovorila celú pravdu.

Korene komunizmu a ich nemorálnosť

Každý rok 5. mája sa z archívov vyťahujú červené prápory a v ľavicových kaviarňach sa s pietou oprašujú busty muža s impozantnou bradou. Karl Marx, narodený v roku 1818, je pre mnohých dodnes „sekulárnym svätcom“, geniálnym architektom spravodlivého sveta a najväčším mysliteľom tisícročia. Je to vskutku fascinujúci úkaz: málokto v dejinách mal takú obrovskú túžbu zachrániť celé ľudstvo a zároveň takú fatálnu neschopnosť postarať sa o vlastnú rodinu.

Kým Marxove teórie v 20. storočí poslúžili ako návod na vybudovanie monštruóznych režimov, ktoré namiesto sľubovaného raja priniesli len hladomory, gulagy a milióny obetí, život ich autora zostáva skrytý pod nánosom romantických mýtov. Často nám ho vykresľujú ako asketického učenca bojujúceho za práva robotníkov. Realita však bola oveľa menej „proletárska“.

Je ironické, že človek, ktorý chcel zrušiť súkromné vlastníctvo, strávil polovicu života tým, že sa pokúšal zmocniť vlastníctva svojich príbuzných. Muž, ktorý predpovedal koniec vykorisťovania, žil z peňazí továrnika Engelsa a na burze špekuloval s kapitálom, ktorým tak pohŕdal. Aby sme pochopili, prečo marxizmus v praxi skončil tak, ako skončil, musíme sa pozrieť na človeka, ktorý stál za oponou. Tu je 13 faktov o Karlovi Marxovi, ktoré sa v učebniciach vedeckého komunizmu akosi zabudli spomenúť.

1. Kritický postoj k Simónovi Bolívarovi

Marx mal prekvapivo negatívny názor na juhoamerického osloboditeľa Simóna Bolívara. V článku pre New American Cyclopaedia (1858) ho opísal ako autoritárskeho aristokrata a v súkromnej korešpondencii ho nazval „podlým a biednym zbabelcom“. Marx v ňom videl skôr diktátorský typ „bonapartizmu“ než skutočného osloboditeľa.

2. Napäté vzťahy v rodine a neúčasť na otcovom pohrebe

Marxov vzťah s rodičmi bol poznačený neustálymi finančnými spormi. S matkou Henriette prerušil kontakty kvôli dedičstvu. V roku 1838 sa nezúčastnil na pohrebe svojho otca Heinricha, hoci ten ho počas štúdií finančne podporoval nad rámec svojich možností.

3. Životný štýl a zdravotné problémy

Marx žil vo veľkom neporiadku a nedbal na hygienu, čo viedlo k chronickým zdravotným problémom. Trpel silnými furunkulami (bolestivými vredmi), ktoré mu sťažovali sedenie a písanie. Biografi to pripisujú jeho životnému štýlu: nadmernému pitiu alkoholu, fajčeniu a nedostatku čistoty.

4. Rozhadzovanie majetku jeho manželky

Jenny von Westphalen pochádzala z pruskej aristokracie. Jej venno a neskoršie dedičstvo padlo na životné náklady rodiny a financovanie Marxových politických aktivít a vydávanie novín. Rodina následne upadla do dlhoročnej biedy.

5. Tragické podmienky v londýnskom Soho

Kvôli nedostatku stabilného príjmu žila rodina v extrémnej chudobe. Tri z ich detí zomreli v ranom veku. Tragická je udalosť z roku 1852, keď zomrela dcéra Franziska a Marx musel prosiť susedov o peniaze, aby jej mohli kúpiť rakvu.

6. Finančná závislosť od Friedricha Engelsa a strýka Philipsa

Marx bol takmer celý dospelý život finančne závislý od Friedricha Engelsa, ktorého rodina vlastnila textilné továrne. Okrem neho opakovane žiadal o peniaze svojho strýka Lyona Philipsa (zakladateľa koncernu Philips), pričom často využíval rodinné návštevy len na získanie „pôžičiek“.

7. Špekulácie na burze

Napriek tomu, že bol najväčším kritikom kapitalizmu, Marx sa v roku 1864 pokúšal o špekulácie na londýnskej burze. Veril, že s trochou vtipu a malým kapitálom dokáže zarobiť na úkor „buržoázie“.

8. Nemanželský syn so slúžkou Helene Demuthovou

Marx mal pomer s rodinnou slúžkou Helene, z ktorého sa v roku 1851 narodil syn Frederick (Freddy). Marx však dieťa nikdy oficiálne neuznal. Aby zachránil Marxovo manželstvo, otcovstvo verejne deklaroval Engels, hoci historický konsenzus ukazuje na Marxa.

9. Kontroverzná reakcia na narodenie dcéry

Pri narodení dcéry Eleanor v roku 1855 Marx v liste Engelsovi napísal, že je „bohužiaľ dievča“. Toto vyjadrenie odrážalo vtedajšie patriarchálne očakávania, keďže rodina zúfalo potrebovala mužského dediča (všetci Marxovi synovia zomreli).

10. Absencia stabilného zamestnania

Marx nikdy nemal prácu s pravidelným platom mimo žurnalistiky. Písal články pre New York Daily Tribune, ale odmietal si nájsť prácu, ktorá by ho odvádzala od jeho teoretického výskumu, čo bolo príčinou neustáleho nedostatku peňazí.

11. Intelektuálne vplyvy a spory o originalitu

Marx bol v ranom období obviňovaný zo zakrývania, respektíve zamlčiavania zdrojov svojich myšlienok, najmä pokiaľ išlo o francúzskych socialistov ako Proudhon. Hoci nejde o plagiát v modernom právnom zmysle, Marx bol známy tým, že po prebratí myšlienok sa proti svojim pôvodným učiteľom ostro obrátil.

12. Obhajoba revolučného násilia

Marx veril, že prechod k novej spoločnosti nie je možný mierovou cestou. V roku 1848 explicitne napísal, že existuje len jeden spôsob, ako urýchliť pád starého systému: „revolučný teror“.

13. Rasové a etnické predsudky v súkromí

V súkromnej korešpondencii s Engelsom Marx používal rasistické narážky na Židov (hoci sám bol židovského pôvodu) a na iné národy. Napríklad o Ferdinandovi Lassallovi písal v antisemitských tónoch a Slovanov označoval za „historicky menejcenné národy“, ktoré brzdia pokrok revolúcie.