1 537. deň: Putin slabne a Kyjev cíti šancu: Vojna na Ukrajine sa láme, tvrdí Kallasová

Ministri EÚ podporili vojnové kompenzácie pre Kyjev. Kanada sa stane prvou neeurópskou krajinou, ktorá sa k mechanizmu pripojí.   Čítajte viac 1 536. deň: Putinova nová armáda, alebo potrava pre kanóny? Severokórejskí vojaci na prehliadke vyvolávajú otázky o stave ruských síl

22:15 Rusko sa nechystá ukončiť vojnu, Ukrajina sa musí pripraviť na nové ruské útoky, varoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo večernom prejave na sociálnych sieťach. Ukrajina sa bráni ruskej agresii piaty rok.

„Na fronte dnes nepanoval pokoj zbraní, boje pokračovali. Samozrejme, všetko sme to zaznamenali,“ povedal Zelenskyj na záver trojdňového prímeria, sprostredkovaného americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Vidíme, že Rusko sa nechystá túto vojnu ukončiť. Žiaľ, pripravujeme sa na nové útoky,“ vyhlásil. „Ale mier musí prísť. Pracujeme práve na tom – na obrane Ukrajiny a jej nezávislosti, na zaistení bezpečia pre našich ľudí – to je najdôležitejšie,“ dodal.

Zelenskyj v nedeľu povedal, že Rusko sa od začiatku prímeria síce zdržalo masívnych leteckých a raketových úderov na Ukrajinu, ale nezastavilo útoky v kľúčových oblastiach pozdĺž frontovej línie. Rusko naopak obvinilo z porušovania prímeria Ukrajinu.

Ukrajina v minulosti opakovane dávala najavo pripravenosť na dlhodobejšie prímerie, Rusko však nie.

19:25 Nemecká obranná spoločnosť ARX Robotics dodá ukrajinským ozbrojeným silám ďalšie stovky bezpilotných pozemných vozidiel typu GEREON. Cieľom novej zmluvy je rozšíriť využívanie robotických systémov vo frontovej logistike. Informuje o tom web United 24.

Spoločnosť ARX Robotics 6. mája uviedla, že dohoda prichádza v čase, keď Ukrajina zrýchľuje nasadzovanie bezpilotných pozemných systémov s cieľom znížiť riziká pre personál a automatizovať logistické operácie v blízkosti frontovej línie. Spoločnosť oznámila, že platformy GEREON budú slúžiť najmä na logistiku, evakuáciu zranených, prepravu nákladu a ďalšie podporné misie, pri ktorých by boli vojaci inak vystavení nebezpečenstvu.

ARX Robotics uviedla, že na Ukrajine už pôsobia alebo sú objednané stovky jej systémov. Firma sa tak podľa vlastných slov stala najväčším západným dodávateľom bezpilotných pozemných vozidiel na Ukrajinu.

Spoločnosť tiež oznámila plány na rozšírenie výrobných kapacít na Ukrajine aj v závodoch v ďalších lokalitách, aby uspokojila rastúci dopyt a urýchlila dodávky. ARX Robotics uviedla, že okrem dodávok posilňuje aj podporu v teréne. Ukrajinským jednotkám poskytuje školenia operátorov a technický servis priamo na mieste. Ukrajinský prezident už skôr oznámil, že Kyjev plánuje tento rok objednať najmenej 50-tisíc bezpilotných pozemných vozidiel.

19:00 Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie (EÚ) sa v pondelok dohodli na ratifikácii dohody o zriadení medzinárodnej komisie pre kompenzácie, ktorá bude posudzovať odškodnenie obetí ruskej agresie proti Ukrajine. Informoval o tom portál The Kyiv Independent s odvolaním sa na nemenovaného európskeho predstaviteľa.

Komisia má rozhodovať o nárokoch na náhradu škody, strát či ujmy spôsobenej Ruskom. Aby mohla začať fungovať, musí ju ratifikovať 25 európskych krajín. Írsko, ktoré je piatym a zatiaľ posledným štátom, ktoré dohovor ratifikovalo, tak urobilo 7. mája.

Očakáva sa, že dohodu v pondelok v Bruseli podpíše aj Kanada, ktorá sa tak stane prvou neeurópskou krajinou, ktorá sa k mechanizmu pripojí. Ďalšie ratifikácie by mali pribudnúť pred kľúčovým zasadnutím Rady Európy v Moldavsku 15. mája, kde sa očakáva oznámenie výrazného pokroku.

Zatiaľ však nie je pripravený kompenzačný fond, ktorý bude musieť financovať samotné vyplácanie nárokov. Podľa vysokého predstaviteľa EÚ nebol fond na programe rokovania ministrov v Bruseli.

Pri aprílovom schválení konvencie v Európskom parlamente (EP) litovský poslanec Petras Auštrevičius uviedol, že mechanizmus môže „znovu otvoriť diskusiu o tom, ako najlepšie využiť zmrazené ruské aktíva na financovanie reparácií“.

18:50 Nemecký minister obrany Boris Pistorius v pondelok vyhlásil, že slová ruského prezidenta Vladimira Putina o možnom blížiacom sa konci vojny na Ukrajine môžu byť „len ďalším klamstvom“.

Putin cez víkend vyhlásil, že konflikt sa „blíži ku koncu“, a zároveň navrhol bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera ako vhodného sprostredkovateľa rokovaní medzi Ruskom a Európou.

„Ak vidí koniec tejto vojny na obzore, nemohol by ju jednoducho sám ukončiť? Potom by mal kontrolu nad načasovaním,“ povedal Pistorius počas návštevy Kyjeva.

„Namiesto toho, ako vždy, stanovuje podmienky. Obávam sa – a dúfam, že sa mýlim – že ide o ďalšie klamstvo. Nedá sa to však vylúčiť a zdá sa, že je to súčasť jeho hybridnej vojenskej stratégie,“ dodal.

Pistorius obvinil Putina, že pri diskusiách o prímerí pravidelne „hrá s označenými kartami“. Podľa neho sa ruský prezident snaží odviesť pozornosť od rastúcich vojenských strát a pomalého postupu ruskej armády na fronte.

Aj hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius uviedol, že napriek Putinovým vyjadreniam nevidí „žiadny zásadný pokrok“ smerom k mierovým rokovaniam.

Na adresu Schrödera povedal, že Rusko „vie, kto sú jeho partneri v Európe, ak to s rokovaniami myslí vážne“.

Bývalý kancelár Schröder čelí v Nemecku dlhodobej kritike pre svoje úzke vzťahy s Putinom a pôsobenie v ruských štátnych energetických firmách po odchode z politiky.

17:51 Vývoj v rusko-ukrajinskej vojne sa mení, Kyjev je vo výrazne lepšej pozícii ako bol pred rokom. V pondelok to po ministerskom zasadnutí v Bruseli vyhlásila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Európska únia podľa nej zároveň pokračuje v práci na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu po nastolení prímeria.

Bezpečnostné garancie EÚ zahŕňajú posilnenie satelitného strediska, aby dokázalo monitorovať prímerie, ako aj opatrenia proti obchádzaniu sankcií, uviedla Kallasová na tlačovej konferencii.

O tom, že sa mení dynamika vojny, ktorú rozpútalo Rusko svojou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, podľa nej svedčí niekoľko udalostí. Konkrétne spomenula ukrajinské údery hlboko na ruskom území, rekordné straty Ruska na bojisku či obmedzenú vojenskú prehliadku v Moskve počas osláv sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne. Ruský prezident Vladimir Putin je podľa Kallasovej v súčasnosti v slabšej pozícii než kedykoľvek predtým.

17:04 Najnovšie spravodajské informácie, ktoré priniesla estónska vojenská rozviedka v spolupráci s americkým Inštitútom pre štúdium vojny (ISW), vykresľujú pre Kremeľ mimoriadne nelichotivý obraz.

Čítajte viac Debakel v tieni osláv: Kým Moskva nacvičovala prehliadku, na fronte krvácala

17:02 Kyjev pripravil konkrétne návrhy na zlepšenie bilaterálnych vzťahov s Budapešťou, oznámil v pondelok v Bruseli ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Čítajte viac Kyjev navrhuje zlepšenie vzťahov s Budapešťou, Maďarsko trvá na právach menšín

14:38 Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok odsúhlasili uvalenie nových sankcií na 16 jednotlivcov a sedem subjektov v Rusku „za systematickú nezákonnú deportáciu“ ukrajinských detí. Informuje o tom TASR.

„Rozhodnutie cieli na osoby zodpovedné za systematickú nezákonnú deportáciu, nútené presuny a nútenú asimiláciu vrátane indoktrinácie a militarizovaného vzdelávania ukrajinských maloletých, ako aj za ich nezákonnú adopciu a presun do Ruskej federácie a na dočasne okupované územia,“ uviedla Rada EÚ vo vyhlásení.

Ukrajina tvrdí, že približne 20.000 detí bolo nezákonne poslaných do Ruska a Bieloruska, kde sú v niektorých prípadoch podrobené vojenskému výcviku a nútené bojovať proti armáde svojej vlastnej krajiny.

V súvislosti s deportáciami a násilným premiestňovaním detí vyšetrovacia komisia zriadená OSN v marci tohto roka obvinila Moskvu zo spáchania zločinu proti ľudskosti. Moskva odmieta, že by brala deti proti ich vôli, a tvrdí, že ľudia sa evakuujú dobrovoľne, aby sa dostali preč z vojnovej zóny.

14:11 Takmer dvadsať krajín sveta prejavilo záujem o uzavretie dohôd s Ukrajinou v oblasti dronov a štyri takéto dohody boli už aj podpísané. Na sociálnej sieti X to v pondelok uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Čítajte viac Zelenskyj: O drony z Ukrajiny má záujem takmer 20 krajín, prvé dohody sú už podpísané

13:15 Fínsky prezident Alexander Stubb sa domnieva, že Európa by v súvislosti s vojnou na Ukrajine mala viesť priame rozhovory s Ruskom. Uviedol to v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera zverejnenom v pondelok, informuje TASR podľa agentúry DPA.

„Je čas začať rokovania s Ruskom. Kedy k tomu dôjde, neviem,“ povedal Stubb. Zdôraznil, že ak americká politika voči Rusku a Ukrajine nie je v záujme Európy, potom je potrebná naša priama angažovanosť. „S európskymi hlavami štátov a vlád sme hovorili o tom, kto nadviaže kontakt, ešte to nevieme,“ uviedol.

Najdôležitejšia je podľa fínskeho prezidenta vzájomná koordinácia, najmä medzi Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Britániou, Poľskom a severskými a pobaltskými štátmi hraničiacimi s Ruskom. „Či to potom bude osobitný splnomocnenec alebo skupina hláv štátov a vlád, to ešte uvidíme,“ priblížil.

Stubb dodal, že vo vojne na Ukrajine vidí tri možné scenáre – vojna môže pokračovať, môže byť uzavreté prímerie a následne mierová dohoda alebo jedna zo strán konfliktu skolabuje. Podľa vlastných slov si nemyslí, že by mier mohol byť dosiahnutý ešte tento rok.

11:47 Ukrajinská armáda a predstavitelia viacerých oblastí v pondelok oznámili, že za uplynulých 24 hodín došlo k ruským dronovým útokom a zrážkam na bojisku napriek prímeriu, ktoré sprostredkovali Spojené štáty. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

V Záporožskej oblasti zahynula jedna osoba a dve utrpeli zranenia, uviedol tamojší gubernátor. V Chersonskej oblasti zahynuli dvaja ľudia a ďalší dvaja utrpeli zranenia, uviedol miestny gubernátor. Podľa šéfov ďalších oblastí utrpeli zranenia tri osoby aj v Mykolajivskej oblasti, piati ľudia v Charkovskej a štyria v Doneckej oblasti.

Generálny štáb ukrajinskej armády ozrejmil, že za posledných 24 hodín bolo zaznamenaných 180 zrážok pozdĺž frontovej línie a že ruské sily v nedeľu nasadili 8037 „kamikadze“ dronov pri útokoch na osady a vojenské pozície.

Ukrajina a Rusko v piatok súhlasili, že od 9. do 11. mája bude platiť prímerie, ktoré sprostredkovali USA v snahe ukončiť štvorročnú vojnu. Americký prezident Donald Trump dúfal, že prímerie bude možné aj predĺžiť, no obe strany konfliktu sa už v nedeľu navzájom obviňovali z jeho porušovania.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Moskva sa zdržala rozsiahlych leteckých a raketových útokov, ale pokračovala v úderoch na úsekoch frontu, kde ruské sily napredujú. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu zasa obvinilo Ukrajinu z porušenia prímeria a tvrdilo, že za uplynulý deň zostrelilo 57 ukrajinských dronov a na bojisku „jej to oplatilo“.

11:22 Európska únia pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku, ktorý by mohol byť predstavený koncom júna alebo začiatkom júla. Podľa informácií portálu Politico sa Brusel chce zamerať najmä na tzv. „tieňovú flotilu“ Moskvy, čiže staré tankery, ktoré Rusko používa na obchádzanie sankcií pri vývoze ropy. Európski diplomati veria, že práve obmedzenie tejto siete môže výrazne oslabiť príjmy Kremľa z energetiky.

Nové sankcie by sa mohli dotknúť aj ruských bánk, obranného priemyslu či spoločností zapojených do predaja ukrajinského obilia z okupovaných území. V hre je aj návrat k opatreniam, ktoré v minulosti blokovalo Maďarsko pod vedením bývalého premiéra Viktora Orbána. Medzi nimi sú aj sankcie proti predstaviteľom Ruskej pravoslávnej cirkvi vrátane patriarchu Kirilla.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že po politických zmenách v Maďarsku vznikol nový priestor na prijatie tvrdších opatrení. Podľa nej je potrebné obnoviť staré návrhy sankcií a zároveň pripraviť nové kroky proti Moskve. Jeden z diplomatov argumentoval, že Európska komisia by mohla oživiť aj myšlienku zákazu námorných služieb pre ruské plavidlá, ktorú doteraz blokovala Malta a Grécko.

Predstavitelia EÚ tvrdia, že Rusko čelí najhoršej ekonomickej situácii od začiatku vojny. Únia zároveň verí, že pozícia Ukrajiny je dnes silnejšia než pred rokom – aj vďaka novej finančnej pomoci vo výške 90 miliárd eur, rozvoju ukrajinských dronov a úspešným útokom hlboko na ruskom území.

Čítajte viac Rana, ktorú sankcie nevedeli zasadiť. Ruské rafinérie sa prepadli na temnú úroveň z roku 2009

Brusel dúfa, že leto by mohlo priniesť diplomatický posun vo vojne. Pomôcť tomu má aj väčšia aktivita Spojených štátov pred novembrovými voľbami či možné oslabenie napätia na Blízkom východe. Prezident Donald Trump v posledných dňoch dokonca ocenil ukrajinskú armádu ako jednu z najsilnejších medzi spojencami v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).

10:55 Ukrajina a Rusko sa navzájom obvinili z útokov na civilistov aj v druhý deň z trojdňového prímeria, ktoré v piatok oznámil americký prezident Donald Trump. Obe strany podľa neho súhlasili so zastavením „kinetických“ operácií na obdobie trvania ruských osláv 81. výročia konca druhej svetovej vojny.

Súčasťou dohodnutého prímeria by mala byť aj výmena 1 000 zajatcov na každej strane, ale ani v nedeľu nebolo jasné, kedy sa uskutoční. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Washington, aby dohliadol na plnenie dohôd. „Očakávame aktívnu úlohu americkej strany pri zabezpečení ich realizácie,“ uviedol.

Napriek obmedzeniu náletov hlásili obe strany v priebehu dňa viacerých zranených civilistov. Ruské útoky na východnej Ukrajine zranili najmenej deväť ľudí, ukrajinské údery na ruskú Belgorodskú oblasť štyroch.

V Dnipropetrovskej oblasti zranili ruské drony trojročné dievča a 23 ročného záchranára, ktorého vozidlo bolo zasiahnuté počas výjazdu. V Chersonskej oblasti utrpeli zranenia štyria ľudia, v Mykolajivskej oblasti boli zranené dve osoby pri útoku na civilné auto a ďalší muž bol zranený v Záporožskej oblasti.

Obidve stany sa zároveň obvinili z porušovania prímeria aj na bojovej línii. Rusko obvinilo Ukrajinu z 16 071 porušení prímeria za 24 hodín vrátane tisícov útokov dronmi. Kyjev naopak tvrdí, že Moskva pokračuje v pozemných operáciách. „Ruská armáda prímerie nedodržiava a ani sa o to nesnaží,“ povedal Zelenskyj vo večernom prejave.

8:46 Podľa šéfky úniovej diplomacie Kaji Kallasovej sa ukázalo, že prímerie na Ukrajine, ktoré chcel ruský prezident Vladimir Putin, bolo len cynické a určené na to, aby ochránilo ruskú vojenskú prehliadku. Kallasová zároveň odmietla Putinov návrh, aby sa sprostredkovateľom rozhovorov o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine stal bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

Čítajte viac Putin chce exkancelára za mediátora vojny. Kallasová reagovala tvrdým odmietnutím

8:28 Nemecký minister obrany Boris Pistorius dnes prišiel na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny. V Kyjeve bude rokovať o spolupráci medzi oboma krajinami, najmä čo sa týka vývoja najmodernejších bezpilotných systémov.

„Nemecko a Ukrajina sú strategickí partneri, zo spolupráce profitujú obe krajiny,“ povedal Pistorius. Najdôležitejší je podľa neho spoločný vývoj moderných bezposádkových systémov rôzneho dosahu, vrátane tých schopných zasiahnuť dôležité ciele hlboko na území nepriateľa. Európski členovia NATO majú v takejto výzbroji medzery, a preto je podľa Pistoriusa potrebné to čo najrýchlejšie zmeniť.

Nemecko má tiež záujem na ďalšej spolupráci nemeckých a ukrajinských firiem vo forme joint venture. „Vďaka nim profitujeme z ukrajinských skúseností na bojisku,“ uviedol Pistorius. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii a platí za popredného výrobcu dronových systémov.

Nemecko v poslednom čase podporu Ukrajine rozšírilo. Spolková vláda ale chce pre investície do ukrajinských zbrojárskych podnikov a spoločných projektov získať viac súkromných firiem.

Nemecko a ďalšie krajiny podporujúce Ukrajinu dávajú najavo, že im ide o to, aby krajina bola v čo najsilnejšej pozícii pred prípadnými mierovými rokovaniami s Ruskom. Nechcú, aby si Moskva mohla diktovať podmienky ukončenia bojov, vrátane územných nárokov.

Vláda v Berlíne nedávno uviedla, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vydala alebo pre budúce roky vyčlenila na civilnú pomoc pre napadnutú krajinu asi 41 miliárd eur a na vojenskú pomoc približne 55,5 miliardy eur. (dpa, čtk)

6:56 Únioví ministri zahraničia budú dnes v Bruseli rokovať o ruskej agresii proti Ukrajine či situácii na Blízkom východe. Po skončení stretnutia sa uskutoční ešte stretnutie Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí.

Ministri si na úvod rokovaní o Ukrajine vypočujú šéfa ukrajinskej diplomacie Andrija Sybihu, ktorý bude tentoraz v Bruseli osobne. Diskusia by sa mala zamerať na podporu Ukrajiny: finančnú, vojenskú aj energetickú.

Očakáva sa, že ministri schvália nový rozšírený mandát pre únijnú civilnú poradnú misiu na Ukrajine (EUAM), ktorá má krajine pomôcť s reformou bezpečnostných služieb. Ministri by mali tiež schváliť nové sankcie proti osobám a subjektom zodpovedným za nezákonné deportácie ukrajinských detí. (čtk)

6:51 Boje medzi ruskými a ukrajinskými silami pokračovali aj počas druhého dňa trojdňového prímeria vyhláseného pri príležitosti osláv Dňa víťazstva. Vo svojej najnovšej analýze na to upozornil americký Inštitút pre štúdium vojny.

Podľa analytikov obe strany pokračovali v obmedzených útočných operáciách naprieč frontovou líniou. Ukrajinské sily mali zároveň postúpiť v smeroch Borova, Slovjansk, pri oblasti Kosťantynivka-Družkivka a v západnej časti Záporožskej oblasti.

Ruský prezident Vladimir Putin medzitým podľa inštitútu neurčito naznačil, že vojna na Ukrajine by sa mohla čoskoro skončiť. Analytici však upozornili, že Moskva nepredstavila žiadne konkrétne náznaky ochoty ukončiť konflikt.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ruské tvrdenia, podľa ktorých Kyjev sabotuje plánovanú výmenu vojnových zajatcov v rámci trojdňového prímeria.

Inštitút zároveň uviedol, že Rusko zrejme zvyšuje sofistikovanosť svojej informačnej vojny a pokračuje aj v tlaku na proruských komentátorov či vojnových blogerov kritických voči vedeniu krajiny a armády.

Čítajte viac Putin chce ukázať silu, no odhaľuje krvácajúce Rusko. Zúria už aj vojenskí blogeri