Robert Fico a Boris Susko si skoro zaslúžia pochvalu. Konečne poslúchajú Ústavný súd (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.05.12.
Ministerstvo chystá zmenu ústavy, ktorá dá opozícii motiváciu snažiť sa o predčasné voľby častejšie. Takúto úpravu má okrem miniatúrneho Lichtenštajnska iba jediná európska krajina.
Slovensko je znova európskym unikátom. Výnimočne nejde o to, že Robert Fico ako jediný líder členského štátu Únie cestoval v sobotu do Moskvy a zúčastnil sa v Kremli na recepcii pri príležitosti Dňa víťazstva po boku takých medzinárodne neuznávaných kapacít, ako sú prezidenti separatistického Abcházska a Južného Osetska.
Ak nerátame Alexandra Lukašenka, z Európy tam boli len predstavitelia Republiky srbskej, ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny, ale zato až traja. No nehovoríme ani o našom jedinečnom obžalovanom podpredsedovi parlamentu. Tibor Gašpar si včera chvíľu posedel na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici, ale na pokračovanie Očistca si počká minimálne do júna.
Vláda konečne rešpektuje Ústavný súd
Opäť je v hre ústava. Boris Susko ju chce meniť tak, ako takmer nikde inde v Európe, pretože to vraj sľúbil premiér. „Návrh ústavného zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál, ktorého cieľom je naplnenie verejného prísľubu predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica občanom Slovenskej republiky,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu ústavného zákona.
Ministerstvo spravodlivosti chce ľuďom dať možnosť ukončiť volebné obdobie Národnej rady a vyvolať predčasné voľby. Aj Fico v januári 2023 predsa vravel, že ústava by mala obsahovať možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. Ale pozor, Boris Susko žiadne referendum o predčasných voľbách do ústavy nepíše. Navrhuje ľudové hlasovanie o odvolaní Národnej rady.
Vyzerá to ako zbytočné slovičkarenie, rozdiely sú však celkom podstatné. Nielen terminologické, ale aj faktické. A môžu mať zásadné následky. Ľudové hlasovanie sa ministerstvu javí ako ústavne najprijateľnejšia alternatíva k referendu. Hoci by sa mohlo zdať, že minister spravodlivosti robí v ústave neporiadok a vymýšľa teplú vodu, to by sme mu krivdili. V skutočnosti je to dobrá správa.
Znamená to, že vláda konečne aspoň v niečom rešpektuje Ústavný súd. Keďže podľa jeho judikatúry je platne prijatý výsledok referenda právnou normou so silou ústavného zákona, ktorá je priamo záväzná pre všetkých, jednorazové skrátenie volebného obdobia konkrétnej Národnej rady by bolo v rozpore s jedným z hlavných princípov právneho štátu – všeobecnosťou právnych noriem.
Referendum chráni demokraciu
„Referendum však nemôže vyústiť do pravidla, ktorého regulačná podstata spočíva v krátkodobom a dočasnom suspendovaní všeobecnej normy ústavy tvoriacej súčasť materiálneho jadra, a to pre individuálny prípad,“ skonštatovalo plénum v roku 2021. Takéto porušenie princípu generality práva by tak bolo neprípustným prelamovaním ústavy.
Hoci Ústavný súd v tom istom rozhodnutí uviedol, že ak by sa ústava upravila tak, aby výslovne umožnila konať referendum o skrátení už prebiehajúceho volebného obdobia, už by to neodporovalo princípom právneho štátu a materiálnemu jadru ústavy, sudca Peter Straka i niektorí ďalší ústavní právnici túto argumentáciu oprávnene kritizovali.
Prečítajte si tiež:
Materiálne jadro ústavy by malo byť nezmeniteľné, a tak ho Ústavný súd svojím rozhodnutím zrejme skôr oslabil, ako ochránil. Je preto ústavne čistejšie, že ministerstvo spravodlivosti vymyslelo na skracovanie volebného obdobia Národnej rady osobitný inštitút. Na rozdiel od referenda nie je univerzálny, nezavádza všeobecné pravidlo, a tak nenaráža na materiálne jadro.
„Ako bude republika fungovať, ak sa z presvedčeného demokrata stane bezmedzný autokrat? Práve v tomto vidím potrebu nástroja, ako možno nenásilnou a ústavne konformnou cestou povedať, že toto si ľud neprial,“ napísal sudca Straka v odlišnom stanovisku. Referendum o predčasných voľbách podľa neho chráni demokraciu. Nie je len jej kľúčovým inštitútom. Samo je demokraciou.
V Európe by sme boli výnimka
Občan hladný po priamej demokracii bude po ľudovom hlasovaní sýty, aj materiálne jadro zostane celé. Prečo potom tento komentár nesrší nadšením z toho, ako dobre to ministerstvo vymyslelo? Nuž, napríklad preto, lebo podľa Benátskej komisie je skrátenie volebného obdobia parlamentu hlasovaním ľudu z jeho iniciatívy západnému konceptu zastupiteľskej demokracie cudzie.
Ako však správne poznamenal sudca Straka, toto stanovisko vydala komisia už v roku 2000 a týkalo sa Ukrajiny, kde bola kvalita demokracie nižšia ako na Slovensku, a platí to dodnes. Ak má byť takéto ľudové hlasovanie prípustné, musí byť takáto možnosť výslovne zakotvená v ústave, dodáva Benátska komisia.
Hoci odvtedy prešlo vyše štvrťstoročie, takéto štáty nájdeme medzi 46 členmi Rady Európy stále iba dva – Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Pre nás je zaujímavý najmä lotyšský model. Parlament je tam odvolaný vtedy, keď za to hlasovala väčšina zúčastnených voličov a zároveň aspoň dve tretiny z celkového počtu voličov, ktorí sa zúčastnili na posledných parlamentných voľbách.
Lotyšská úprava zároveň obsahuje aj ďalšie pomerne prísne ochranné opatrenia. Takéto hlasovanie nemožno iniciovať rok po ustanovujúcej schôdzi parlamentu, ani rok pred skončením jeho riadneho štvorročného volebného obdobia. Takisto sa nemôže konať počas posledných šiestich mesiacov funkčného obdobia prezidenta alebo skôr ako šesť mesiacov od posledného takéhoto hlasovania.
Rozhodovať môže menšina
Hoci sa naše ministerstvo spravodlivosti zrejme inšpirovalo práve lotyšským modelom, slovenská verzia je benevolentnejšia, ústretovejšia k voličom, alebo ak chcete, nezodpovednejšia. Pred stabilitou politického systému a riadnym chodom ústavných orgánov uprednostňuje vôľu ľudu. V porovnaní s Lotyšskom možno až príliš.
Hlavným rozdielom medzi klasickým referendom, ako ho u nás poznáme roky, a novým ľudovým hlasovaním je totiž kvórum. Kým referendum býva často kritizované, že podmienka, aby sa ho zúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, z neho robí prakticky nepoužiteľný inštitút, pre úspech ľudového hlasovania by stačilo omnoho menej.
Prečítajte si tiež:
Národná rada je odvolaná, ak za to bude hlasovať najmenej trojpätinová väčšina z počtu voličov, ktorý sa zúčastnil posledných parlamentných volieb. Ak vychádzame z volieb 2023, na odvolanie parlamentu by stačilo zhruba 1,8 milióna hlasov. Keby sme však postupovali podľa lotyšského modelu, boli by to až viac ako dva milióny.
Slovenský návrh však so žiadnou hranicou platnosti na základe účasti nepočíta. Ako upozornil komentátor denníka Sme Peter Tkačenko, pri vysokej účasti sa môže stať, že o odvolaní Národnej rady v skutočnosti rozhodne menšina zúčastnených. Pri voľbách 2020 účasť prekročila 65 percent, o tri roky neskôr sa blížila dokonca k 70 percentám, inak však býva o dosť nižšia.
Exotika nehodná vyspelej demokracie
Na hypotetické odvolanie Národnej rady počas prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010 by tak za týchto podmienok stačilo 1,4 milióna hlasov. A k predčasnému koncu druhej Dzurindovej vlády by počas referenda 2004, ktoré sa aj skutočne konalo, chýbalo iba necelých 250-tisíc hlasov. Suskov návrh navyše obsahuje o polovicu kratšie ochranné doby ako v Lotyšsku.
Ľudové hlasovanie sa nesmie konať počas prvých a posledných šiestich mesiacov volebného obdobia Národnej rady. Navyše nijako neobmedzuje jeho opakovanie počas týchto štyroch rokov. V kombinácii s neexistujúcim kvórom pre účasť by to mohlo znamenať nadužívanie tohto inštitútu a potenciálne ohrozenie stability politického systému. Minimálne by politikom dodalo motiváciu.
Prečítajte si tiež:
„Nič by nebránilo tomu, aby kandidujúce subjekty pred riadnymi parlamentnými voľbami zhromažďovali na mítingoch petičné hárky (‚pre istotu‘), a podľa výsledkov riadnych parlamentných volieb a následného skladania vlády by sa rozhodli, či podajú 350 000 podpisov hlave štátu,“ varoval pred príliš uvoľnenými pravidlami v roku 2021 ústavný právnik Vincent Bujňák.
„Referendum o predčasných parlamentných voľbách je v európskom kontexte niečím cudzorodým. V tom lepšom prípade ho môžeme považovať za výnimku z jasného pravidla, v tom horšom za exotiku nehodnú vyspelej demokracie,“ napísal Bujňák spolu s ďalším ústavným právnikom Marianom Gibom pred piatimi rokmi v odbornom článku.
O čo ide Robertovi Ficovi?
Bujňák s Gibom pripomenuli, že napríklad v Maďarsku je konanie takéhoto referenda výslovne vylúčené priamo ústavou. Dodajme, že Orbánovou ústavou z roku 2011. Nuž, aspoň v tomto nie je niekdajší maďarský vládca vzorom Ficovej vlády. A možno je to dobre. To, že ste ojedinelí v Európe, nemusí znamenať, že sa nevyhnutne mýlite.
Hoci Vincent Bujňák argumentoval, že referendum o predčasných voľbách by bolo protiústavné ešte predtým, než o tom rozhodol Ústavný súd, dnes priznáva, že tento inštitút je kvôli vysokému kvóru pokazený, ale netreba ho zrušiť, iba opraviť. Jednou z možností je presne také plávajúce kvórum, aké navrhuje ministerstvo spravodlivosti.
Prečítajte si tiež:
„Je legitímne to nadväzovať na tých, ktorí chodia voliť. Áno, keď bude chodiť voliť málo ľudí, tak aj to kvórum bude nižšie. Keď sa ľudia budú zaujímať o voľby do Národnej rady, potom aj kvórum bude náročnejšie dosiahnuť,“ vysvetľuje Bujňák. Stačí doladiť pár detailov, napríklad obmedziť opakovanie hlasovaní, či dodať, že tie tri pätiny musia tvoriť nadpolovičnú väčšinu účastníkov.
Po pripomienkovom konaní to nemusí byť márny návrh. Kto by bol na začiatku komentára povedal, že Borisa Suska na konci skoro pochválime? „Považujem za dôležité, aby vládca bol v neistote, lebo len to ho udržuje v strehu a v snahe robiť všetko a čo najlepšie pre ľud,“ argumentoval sudca Peter Straka, prečo je dôležité, aby sa politici referenda o predčasných voľbách obávali.
Zostáva len otázka, prečo by si ho vládca, ktorý sa ho má báť, dobrovoľne napísal do ústavy a vlastne tak do nej zaviedol poistku pred nedemokratickým vládnutím, hoci ho podozrievame, že presne tak by chcel vládnuť. Je to naozaj iba preto, že to Robert Fico sľúbil? Alebo skôr preto, lebo ráta s tým, že sa mu to môže hodiť, keď bude po voľbách 2027 v opozícii?