News

Veľké zmeny v EÚ: Na stole sú nové dane. Pocítiť ich môžeme pri nákupoch aj v domácom odpade

obchodnyregister 2026.05.18.

Účet za bruselské megaplány dostaneme do schránok všetci. Kým Európska únia plánuje nafúknuť svoj budúci rozpočet na astronomické dva bilióny eur, domáci aj zahraniční analytici dvíhajú varovný prst pred kontroverznými novými daňami, ktoré zasiahnu slovenské firmy aj peňaženky bežných ľudí.  

Európska únia sa pripravuje na výrazné nafúknutie svojho rozpočtu, no účet za ambiciózne plány europolitikov môžeme v peňaženkách pocítiť všetci. Brusel totiž čoraz intenzívnejšie presadzuje nové dane, ktoré priamo postihnú aj Slovákov – či už prostredníctvom drahších nikotínových alternatív, nových poplatkov za elektroodpad alebo dodatočného zaťaženia stoviek domácich firiem.

Proti tomuto trendu sa však ostro stavajú mnohí ekonómovia v rámci medzinárodnej sieti think-tankov Epicenter. Jej členom je aj slovenský inštitút INESS. Vo svojej najnovšej štúdii s názvom Alternatívny rozpočet EÚ, jasne dokazujú, že európsky megaprojekt sa dá riadiť oveľa štíhlejšie. Nový európsky rozpočet by mal podľa nich naopak míňať menej a nezavádzať nové príspevky, pričom otvorene poukazujú na vážne nedostatky v oficiálnom fiškálnom pláne Únie.

Rozpočet Európskej únie na nadchádzajúce programové obdobie, teda roky 2028 až 2034, má narásť z jedného percenta hrubého národného dôchodku (HND) na 1,26 percenta HND. V absolútnom vyjadrení to znamená, že EÚ bude hospodáriť takmer s dvoma biliónmi eur.

„Náš návrh je zhruba o 220 až 230 miliárd nižší, ako je návrh Európskej komisie,“ uviedol Radovan Ďurana, analytik INESS. Podľa alternatívneho rozpočtu totiž stačí, keď sa veľkosť rozpočtu zachová na úrovni jedného percenta HND. Analytik vyčíslil, že Slovensko by na základe návrhu nového rozpočtu platilo o 150 až 200 miliónov eur ročne navyše oproti tomuto rozpočtovému obdobiu.

„Dostatočne efektívny rozpočet, ktorý bude vykonávať to, čo nedokážu robiť členské štáty, a bude podporovať jednotný trh, je možné zostaviť aj pri jednom percente HND,“ tvrdí Ďurana.

Napriek možnému zvýšeniu odvodov do rozpočtu EÚ bude Slovensko patriť k čistým príjemcom, teda viac peňazí dostane, ako zaplatí. Celková alokácia pre Slovensko by v rokoch 2028 až 2034 mala dosiahnuť takmer 20 miliárd eur.

Samotná Európska komisia ani Európsky parlament nemajú kompetenciu prijímať vlastné dane. Daňová politika je výlučne v rukách členských štátov a prípadne zmeny na celoeurópskej úrovni musia byť odsúhlasené jednohlasne.

Momentálne sa rozpočet EÚ prerokováva na úrovni predstaviteľov štátov v Rade EÚ. Na jeho prijatie ho musia podporiť všetky členské štáty. Tento proces aktuálne prebieha.

Korporácie by (ne)mali platiť viac

Ďurana s kolegami kritizujú predovšetkým zavedenie takzvaného korporátneho zdroja pre Európu alebo firemnej dane pre korporácie s obratom nad 100 miliónov eur. Únia odhaduje, že vďaka tomuto nástroju prostredníctvom členských štátov vyberie ročne asi 6,8 miliardy eur.

Na Slovensku by túto podmienku splnilo približne 350 firiem, pričom by do únijného rozpočtu odviedli 74 miliónov eur.

Za problematické označuje Ďurana fakt, že daň sa nevyberá z hospodárskeho výsledku. „Ak je to napríklad maloobchodný reťazec, ktorý má prirodzene veľké tržby, ale nemá zisk, tak bude zaťažený dodatočnou daňou,“ hovorí. „Je to daň zo straty, čiže nepostihuje to firmy, ktorým sa darí, ako v prípade dane z príjmov právnických osôb, ale postihuje to firmy, ktoré majú väčšie tržby,“ dodáva.

Minimálna daň na nikotín

Za problematické označuje tiež vyššie odvody do únijného rozpočtu z tabakových daní. Európska komisia momentálne diskutuje o zavedení minimálnych daní na nikotínové výrobky. Okrem klasických tabakových výrobkov by sem teda mali patriť aj nové alternatívy, ako sú nikotínové vrecúška či nedymové tabakové výrobky, teda elektronické cigarety.

„Je to podivný nástroj, pretože niektoré krajiny napríklad elektronické cigarety alebo nikotínové vrecúška nezdaňujú vôbec, a nezdaňujú ich z dobrých dôvodov. Tieto výrobky predstavujú menšie riziko poškodenia zdravia,“ uvádza Ďurana.

Štáty by po prípadnom zavedení minimálnych daní na nikotínové produkty odviedli do rozpočtu EÚ 15 percent z vybraných daní.

„Všetky otázky spojené s fajčením riešia členské štáty, takže nevidíme žiadny dôvod, prečo by mala mať Európska komisia podiel na tejto dani,“ vysvetľuje analytik.

Poplatok za nerecyklovaný elektroodpad

Približne 15 miliárd eur chce Únia získať poplatkami za skládkovanie odpadu z elektroniky. Za každý kilogram nevyzbieraného elektroodpadu sa majú platiť dve eurá v podobe poplatku, navrhuje Komisia.

Štáty majú povinnosť vyzberať najmenej 65 percent elektroodpadu, ktorý bol uvedený na trh. Slovensko podľa najnovších údajov za rok 2023 túto podmienku splnilo a dosiahlo podiel 69 percent.

„Cieľom je, aby sa vyzbieralo čo najviac elektroodpadu. A čím efektívnejšie štáty budú, tým nižší bude tento príjem do rozpočtu EÚ,“ poukazuje Ďurana. Podľa neho by sa s týmto problémom, podobne ako v prípade fajčenia, mali vyrovnať členské štáty.

„Európska komisia tam nemá žiadnu pridanú hodnotu, pretože povinnosť zabezpečiť recykláciu elektroodpadu leží na členských štátoch a je zbytočné tieto peniaze posielať do európskeho rozpočtu,“ dodáva analytik.

Výdavková strana: škrty v agropolitike či Erasme

Hoci samotná Komisia navrhla výdavky na spoločnú poľnohospodársku politiku, teda dotácie pre farmárov, znížiť, Európsky parlament počas prípravného procesu navrhol navýšenie o 10 percent, poukazuje analýza think-tankov.

„Poľnohospodárska politika je obrovský problém už desiatky rokov a malo by dôjsť k postupnému znižovaniu týchto výdavkov,“ uvádza Ďurana. „Poľnohospodárstvo, to sú národné problémy. Európska únia tam nemá žiadnu pridanú hodnotu. Ona len udržiava trh dotačnými schémami a snaží sa zabrániť tomu, aby národné štáty excesívne nedotovali vlastné poľnohospodárstva,“ vysvetľuje.

Problémy vidí analytik aj v programe Horizon, ktorý má slúžiť na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ. Do projektov sa totiž podľa Ďuranu zapája málo subjektov zo súkromného sektora.

„Na jedno euro verejných zdrojov, ktoré boli použité cez Horizon, je súkromný sektor ochotný pridať deväť centov. Takže ten pákový efekt je minimálny. Je to, akoby Horizon produkoval produkty, ktoré nie sú kompetitívne alebo nie sú zaujímavé pre súkromný sektor,“ hovorí.

Podľa Ďuranu by Únia nemala poskytovať dotácie, ale podporovať výskum v úvodnej fáze. Dôležité je podľa neho zapojiť do rozvoja peniaze z penzijných fondov. „Tie priebežné systémy dôchodkového zabezpečenia sú vlastne tou zásadnou prekážkou, kvôli ktorej chýbajú peniaze na trhu,“ hovorí.

Ani v prípade obranných výdavkov by členské štáty nemali Únii vystaviť bianko šeky, hovorí Ďurana. Poukazuje na to, že štáty prispievajú do rozpočtu obrannej aliancie NATO. „Výdavky z európskeho rozpočtu by mali byť také, aby neduplikovali to, čo sa už deje v prostredí NATO,“ myslí si.

Analytici, ktorí pripravovali alternatívny rozpočet, by tiež radi videli nižšie výdavky pre študijný program Erasmus. Komisia navrhuje navýšenie o 40 percent na 36 miliárd eur.

Podľa Ďuranu sa tento program zmenil z dlhodobých študijných pobytov na krátkodobé, pri ktorých je pochybná pridaná hodnota. „Erasmus sa v prípade krátkodobých výmen stáva akýmsi ekvivalentom platenej turistiky,“ uvádza analytik.

„Toto by malo byť eliminované a Erasmus by mal svoje poslanie jasne definovať merateľnými cieľmi a pridanou hodnotou. Mal by sa sústrediť na dlhodobé pobyty, ktorých cieľom je dosiahnutie zručností a vedomostí, a nemala by to byť len mobilita ako taká,“ myslí si.