Expert varuje: „Ak vám radia klamať vlastnej banke, ide o podvod“

Donedávna to boli najmä phishingové správy alebo emaily, dnes 90 % finančných strát klientov bánk tvoria podvody zamerané na manipuláciu klienta.  

O tom, ako sa pred transakčnými podvodmi aktívne chrániť sme sa rozprávali s Radomírom Adamkovičom, koordinátorom prevencie podvodov vo VÚB banke.

Aké online finančné podvody sú aktuálne najviac „in“?

V posledných dvoch rokoch sledujeme jednoznačný posun od phishingových útokov k podvodom využívajúcim manipuláciu klienta a deepfake. Hovoríme najmä o investičných podvodoch a telefonátoch od falošného policajta či bankára. Práve tieto dva typy dnes spôsobujú najvyššie finančné straty. Klient síce platbu zadá sám, ale podľa presných inštrukcií útočníkov.

Ako takýto investičný podvod v praxi prebieha?

Často to začína reklamou na sociálnej sieti, ktorá sľubuje rýchle zhodnotenie peňazí, napríklad prostredníctvom investovania do kryptomien alebo akcií. Niekedy je podporená deepfake videom známej osobnosti, ktoré pôsobí veľmi dôveryhodne, a reklama môže vyzerať ako článok zo štandardného média. Zaujímavé je, že najčastejšou „vstupnou investíciou“ je suma 250 eur, ktorá sa opakuje už roky.

Klient na reklamu klikne, vyplní kontakt a následne mu zavolá „investičný poradca“. Podvodník sa snaží klienta presvedčiť, aby začal “investovať”, teda v skutočnosti posielať peniaze na účet podvodníkov.

3fotky v galérii
Ilustračná foto
Zdroj: Shutterstock

Niekedy podvodníci volajú s tým, že klient má u nich investované peniaze, ktoré sa zhodnocujú a potrebujú mu vyplatiť výnos. Cieľom je naviesť klienta na inštaláciu aplikácie na vzdialený prístup. Podvodník tak získa prakticky plnú kontrolu nad zariadením a môže realizovať platby.

Inou stratégiou je manipulácia klienta, aby prevádzal peniaze dobrovoľne. Podvodníci svoju obeť nalákajú na vidinu výhodnej ponuky, na falošnej platforme vidí „rastúci zisk“, ale v skutočnosti peniaze odchádzajú priamo na účty podvodníkov.

Ako dokážem čo najrýchlejšie zistiť, že nejde o investíciu, ale o podvod?

Niekedy si všimnete cudzí prízvuk, ale ani to už nie je pravidlom. Podvodníci sa zároveň snažia pôsobiť dôveryhodne rôznymi trikmi – môžu vás prepojiť na fiktívneho nadriadeného alebo posielať informácie o hodnote údajnej investície.

Dôležité je zaujímať sa o samotnú „investíciu“. Mám nejakú zmluvu s touto spoločnosťou? Čo o mne vedia? Často podvodníci nedisponujú ani menom klienta, majú iba telefónne číslo. Ak neviete, o čo ide, aký je názov spoločnosti alebo nemáte žiadnu zmluvu, ide o vážny varovný signál. V praxi sa stretávame s tým, že ľudia posielajú peniaze na cudzie účty bez toho, aby vedeli, komu vlastne platia.

Pomôcť môžu aj jednoduché kontrolné otázky, napríklad či volajúci pozná vaše meno. Podvodníci často len skúšajú, kto sa „chytí“. Úplnou „stopkou“ by malo byť, ak požadujú inštaláciu aplikácie alebo chcú od klienta, aby priložil kartu k telefónu.

Dokáže banka pri týchto podvodoch ešte zachrániť nejaké peniaze?

Ak klient posiela „investíciu“ postupne, dokonca pri overovaní transakcií bankou často na pokyn podvodníkov uvedie, že sa nejedná o investovanie, ale napríklad o prevod známemu a podobne. Ozve sa až po niekoľkých týždňoch, keď podvodníci s ním prestanú komunikovať, a to sa už vo väčšine prípadov nedá veľa robiť.

Základom je reagovať ihneď po realizovaní platby a kontaktovať banku. Na našich call centrách pracujú vyškolení operátori, ktorí okamžite vedia, ako v takýchto situáciách postupovať. Vieme zablokovať účet, internet banking aj platobné karty. Ak sú niektoré platby ešte v spracovaní, dokážeme ich zastaviť, no pri dnešných okamžitých platbách je to čoraz náročnejšie. Podvodníci peniaze ihneď vyberú alebo ich presunú ďalej.

Pri zistení podvodu sa snažíme čo najrýchlejšie kontaktovať banku príjemcu. Ak sa podarí peniaze na účte príjemcu zablokovať a klient podá trestné oznámenie, je šanca, že sa mu aspoň časť peňazí vráti. Takto aspoň zabránime ďalším škodám.

Sledujete v investičných podvodoch aj nejaké inovácie alebo trendy?

Novinkou je NFC tunelling. Podvodníci presvedčia klienta, aby si stiahol aplikáciu, cez ktorú mu chcú poslať výnos. Povedia mu napríklad, že používajú platformu Národnej banky Slovenska, a keď klient uvidí jej logo vo falošnej aplikácii, zdá sa mu to dôveryhodné. Následne zmanipulujú klienta, aby priložil k svojmu mobilu platobnú kartu. Tak sa vytvorí spojenie tzv. NFC tunel, čím sa karta akoby online preniesla do ich zariadenia a podvodníci môžu vyberať peniaze z bankomatu.

Veľkou skupinou podvodov sú aj telefonáty od falošných policajtov. Ako vyzerajú tieto prípady?

Tieto podvody sú jednoznačne na vzostupe. Podvodník sa predstaví ako policajt alebo pracovník Národnej banky, uvedie meno, služobné číslo, niekedy pre zvýšenie dôveryhodnosti aj ďalšie údaje, dokonca pošle aj fotografiu preukazu. Tvrdí, že účet klienta je ohrozený, pretože niekto zneužil jeho osobné údaje alebo sa pokúša zobrať úver na jeho meno. Cieľom je naviesť klienta, aby previedol peniaze na tzv. „bezpečný účet“, ktorý v skutočnosti patrí podvodníkom. Falošný policajt často tvrdí, že ide o živý prípad, o ktorom klient nesmie nikoho informovať, ani banku.

3fotky v galérii
Radomír Adamkovič, koordinátor prevencie podvodov vo VÚB banke
Zdroj: VÚB/Peter Brichta

Ako môže banka pracovať s klientom, ak je zrejmé, že ide o podvod, ale klient sa bráni?

Toto je veľmi náročné. Ak klienti realizujú podozrivé platby a naše systémy ich vyhodnotia ako neobvyklé, snažíme sa ich kontaktovať. Pýtame sa ich, či nereagovali na nejakú reklamu alebo výhodnú investičnú ponuku. Podvodníci ich však na tieto otázky pripravia – hovoria im, že banka sa ich bude snažiť od investovania odradiť, a že platbu majú vysvetliť ako úhradu faktúry alebo presun peňazí na vlastný účet v zahraničí. Podobne je to aj pri prevodoch na „bezpečný účet“, ak má klient na linke falošného policajta alebo falošného zamestnanca banky či NBS. Úzko spolupracujeme s políciou, ktorá môže napríklad seniorov navštíviť aj osobne a pokúsiť sa situáciu vysvetliť.

Spomenuli ste seniorov, sú najčastejšou obeťou týchto podvodov práve oni?

Najviac ohrozenou skupinou sú dnes ľudia vo veku približne od 50 do 75 rokov. Ide o ľudí, ktorí sú aktívni online, používajú smartfóny a sociálne siete a zároveň majú úspory, môžu získať aj úver. Preto sú atraktívni pre podvodníkov a niekedy ich finančné straty dosiahnu desiatky tisíc eur. V zahraničí sú náchylné na podvody aj mladšie ročníky, reagujú najmä na rôzne online scamy, napríklad v súvislosti s online hernými platformami, no u nás to zatiaľ nepozorujeme v takej miere.

Okrem falošných telefonátov, aké ďalšie typy podvodov sú dnes ešte rozšírené?

Veľmi časté sú podvody realizované cez WhatsApp, napríklad správy o „stratenom alebo pokazenom mobile“ od syna či dcéry. Stačí si uložiť nové telefónne číslo a podvodníci rýchlo prejdú k naliehavej žiadosti o zaplatenie nájmu alebo inej urgentnej platby. Vtedy vždy odporúčame zavolať na pôvodné číslo a informáciu si overiť.

Populárny je podvod s hlasovaním v online súťaži. Príde vám správa, aby ste zahlasovali cez priložený link, po kliknutí zadáte telefónne číslo a potvrdíte svoj „hlas“ SMS kódom. Takto podvodníci získajú prístup k vášmu WhatsApp účtu a z neho rozpošlú správy s prosbou o peniaze vašim kontaktom. Pozor teda na správy od známych s požiadavkou na poslanie peňazí. Odporúčam zavolať na pôvodné telefónne číslo alebo to riešiť osobne. Najmä ak ide o prevod na účet, ktorý nepoznáte.

Evergreenom zostávajú aj podvody na inzertných portáloch typu bazoš. Podvodník presmeruje klienta na falošnú stránku kuriérskej spoločnosti a od predávajúceho žiada prihlásenie do internet bankingu alebo údaje o platobnej karte, aby mu mohol „poslať peniaze“. Vo všeobecnosti platí, že platobná karta slúži len na platenie, nie na prijímanie peňazí. Ak niekto požaduje jej použitie pod zámienkou, že vám chce poslať peniaze alebo vyplatiť zisk z investovania, je to podvod.

Objavujú sa aj falošné pracovné ponuky, ktoré sa neskôr preklopia do investičných podvodov, prípadne správy od falošných kuriérov, ktorí tvrdia, že nemajú správnu adresu a žiadajú jej doplnenie cez podvodný link. Toto sa deje väčšinou sezónne, napríklad pred Vianocami.

Obeťou podvodu sa však môžu stať aj firmy. Čo je podstatou korporátnych podvodov?

Podvodníci sa dokážu dostať do e-mailovej komunikácie obchodných spoločností a pošlú firemnému klientovi falošnú faktúru od dodávateľa s informáciou, že došlo k zmene bankového účtu. Informácie o zmene účtu je preto vždy najlepšie overiť telefonicky priamo u dodávateľa.

Z pohľadu výšky škôd sú však ešte nebezpečnejšie tzv. CEO scamy. Zamestnanec dostane e-mail alebo telefonát od riaditeľa, prípadne iného nadriadeného s pokynom na okamžitú úhradu. Vďaka umelej inteligencii môže ísť aj o videohovor či dokonca falošný online meeting. Preto je mimoriadne dôležité mať nastavené limity úhrad pre jednotlivé pozície a tiež viacnásobnú autorizáciu, takzvanú kontrolu štyroch očí. Firemní klienti majú široké spektrum platieb a pre banku je veľmi zložité identifikovať anomálie.

Môžete na záver zhrnúť najdôležitejšie odporúčania, ako sa nestať obeťou transakčného podvodu?

Úplným základom je zapojiť kritické myslenie. Ak akákoľvek ponuka znie príliš výhodne, sľubuje rýchly, garantovaný alebo nadštandardný výnos, s veľkou pravdepodobnosťou ide o podvod. Nikdy neposkytujte vzdialený prístup k telefónu alebo počítaču, neodovzdávajte citlivé údaje po telefóne, neklikajte na neoverené odkazy a v žiadnom prípade si do mobilu neinštalujte neznáme aplikácie.

Ak vás ktokoľvek presviedča, aby ste previedli peniaze na údajný „bezpečný účet“, treba vedieť, že nič také neexistuje. A ak na vás niekto vyvíja nátlak na rýchle konanie alebo prikazuje zatajovať informácie či klamať banke, je už prakticky isté, že máte do činenia s podvodníkmi.