Smutná vizitka Talibanu. Dve tretiny Afgancov žijú v chudobe, milióny hladujú

Odkedy sa v Afganistane vrátilo k moci radikálne islamské hnutie, o krajine sa už veľa nehovorí. Pritom sa tam odohráva jedna z najväčších humanitárnych kríz na svete.  

„Asi polovica zo 43,8 milióna obyvateľov je odkázaná na humanitárnu pomoc… Milióny detí ohrozuje ťažká podvýživa a nebezpečné ochorenia,“ uviedlo nemecké ministerstvo, odvolávajúc sa na údaje OSN.

Odhaduje sa, že len na podporu základných potrieb najzraniteľnejších ľudí v Afganistane, ako sú chorí, malé deti, tehotné ženy a starší ľudia, bude potrebných až 1,71 miliardy dolárov.

Krajina patrí medzi najchudobnejšie štáty na svete. Na vidieku žije v biede až 75 percent populácie. Tri štvrtiny obyvateľov si nedokážu pokryť ani základné životné potreby a vyše 64 percent nemá dostatočný prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a zásobovaniu potravinami.

Situáciu zhoršil aj príchod Afgancov, ktorí po páde demokratickej vlády ušli do Pakistanu a Iránu. V týchto štátoch však silnejú snahy o ich vyhostenie, čo spôsobilo, že vlani sa do Afganistanu vrátilo až 2,9 milióna utečencov a tohto roku ďalších takmer 150-tisíc (od októbra 2023 ich prišlo zhruba 5,4 milióna). Títo ľudia žijú teraz v katastrofálnych podmienkach.

Čítajte viac Afganská Mona Lisa už nemusí utekať

Podľa prieskumu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) sa asi len polovici z nich podarilo nájsť si zamestnanie, zo žien dokonca iba menej ako štvrtine.

Majú problém aj s ubytovaním, pretože ceny prenájmov sa strojnásobili, a až 90 percent z nich musí prežiť s menej ako piatimi dolármi na deň.

Chudoba a zlé životné podmienky napodiv podporujú radikalizáciu obyvateľstva. Keďže štát nefunguje, ako by mal, nahrádzajú ho iné štruktúry.

Mladí ľudia napríklad vstupujú do madrasy (náboženskej islamskej školy), pretože tam dostanú jedlo a strechu nad hlavou. Nerobia to z náboženských dôvodov, ale jednoducho preto, aby prežili.

Čítajte viac Pakistan ohlásil dočasné pozastavenie útokov na susedný Afganistan

Tým sa však dostávajú do pasce, lebo v madrase sa stávajú súčasťou systému riadeného Talibanom. Vystavujú sa tam islamskej ideológii, ktorá z nich vychováva náboženských fanatikov a oddaných sluhov režimu.

Taliban, ktorý po odchode amerických vojsk v auguste 2021 znova prevzal vládu v krajine, ju prakticky uvrhol späť do minulosti.

Mnohí Afganci nepoznajú iné jedlo ako chlieb a vodu alebo zomierajú na choroby, ktoré by sa v Európe dali ľahko vyliečiť. Rodiny sú také chudobné, že predávajú svoje deti alebo ich už vo veku desať rokov zosobášia.

„V niektorých oblastiach sú ľudia takí zúfalí, že aby získali peniaze na jedlo, nepredávajú len svoj nábytok, ale aj svoje dcéry alebo orgány,“ priblížil nedávno pre švajčiarsku televíziu SRF John Aylieff, riaditeľ Svetového potravinového programu OSN v Afganistane.

Čítajte viac Paktuje Rakúsko s teroristami? Viedeň začala s deportáciami Afgancov

Postavenie žien a dievčat sa po návrate Talibanu veľmi zhoršilo. Stratili šance na zrovnoprávnenie i na dobré vzdelanie. Štúdium na strednej škole či univerzite im zakázali, z verejného života ich prakticky vylúčili.

Podľa správy Detského fondu OSN (UNICEF) to bude mať dosah aj na infraštruktúru. Do roku 2030 bude v krajine chýbať viac ako 25-tisíc učiteliek a zdravotníčok – teda až štvrtina týchto zamestnancov.