Sme ako bez rozumu, inak by politici nemali šancu, tvrdí politológ Štefančík (videopodcast)

„Neriešime skutočné, akútne problémy, ktoré budú mať vplyv na ďalšie generácie – stabilitu dôchodkového systému, demografickú krízu či ochranu životného prostredia,“ hovorí v rozhovore politológ Radoslav Štefančík. Kým ekonomika upadá a hrozí nám grécka cesta, politici nás podľa neho len strašia bubákmi, hľadajú vymyslených nepriateľov a riešia zástupné témy. „Nemáme politikov, ktorí by tieto témy dokázali odborne uchopiť. Jedni sa musia brániť za minulé prešľapy, druhí to donekonečna využívajú. Bolo by najlepšie, keby mnohí politici, ktorým ide len o vyvolávanie strachu a kriku a nedokážu riadiť krajinu, z verejných funkcií konečne odišli,“ dodáva.  

Opäť na križovatke konfliktov. Zastavila sa na nej domáca politika u nás.

Andrej Danko testuje hranice svojej lojality voči koalícii, no i hranice trpezlivosti premiéra. Zatiaľ čo Európsky parlament kritizuje Slovensko za stav právneho štátu.

Opozícia sa zas nevie zbaviť kauzy Šimečkovej mamy a namiesto udávania tém musí riešiť tie, ktoré jej nastoľuje premiér.

Novou frontovou líniou sa stáva aj spor o registráciu cirkví, po ktorom ombudsman Róbert Dobrovodský požiadal o policajnú ochranu v obave z vyhrážok. Pre hrozbu islamu a mešít na Slovensku, o ktorých ani nehovoril.

Je Slovensko v období bežnej politickej súťaže, alebo sa posúva do fázy, keď sa motorom politiky stávajú zástupné témy? Na prorastové opatrenia a reštart ekonomicky mocným akoby nezostával čas.

Na Slovensko aktuálnej chvíle sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Radoslav Štefančík v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Vnímate to rovnako, keď hovorím o aktuálnej križovatke konfliktov? Zastavila sa na nej krajina a jej politická reprezentácia?

Naznačili ste viacero tém, no prioritne by sme sa mali baviť o naštartovaní ekonomiky. Už máme za sebou trojročnú konsolidáciu a mysleli by sme si, že tri roky sú dostatočný čas na to, aby sme ekonomiku naštartovali a aby táto vláda posunula krajinu v dobrom a zdravom stave, keď bude odovzdávať kľúče od miešačky. Vyzerá to však tak, že riešime skutočne zástupné témy. Bavíme sa o hlúpostiach a nezmysloch namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, ako ľudia žijú a či existuje ekonomická alternatíva k tomu, aby len živorili z roka na rok.

Danko ako vydierač bez reálneho vplyvu

Za takouto dramaturgiou tém je však vládna väčšina. Ekonomiku radí na chvost priorít. Aktuálne horia koaličné vzťahy. Tie sú medzi SNS a Smerom opäť napäté. Andrej Danko v posledných týždňoch verejne kritizuje Roberta Fica, za komunikáciu s Volodymyrom Zelenským, ale aj za celkové vedenie vlády. Ako čítate tieto útoky? Ide len o prejav bazálnej nespokojnosti, alebo už o predvolebnú stratégiu?

Komunikácia Andreja Danka mi pripomína graf EKG – raz je napätie väčšie, inokedy menšie. Niekedy je nabudený, inokedy o ňom niekoľko dní či týždňov nepočujeme. V každom prípade platí, že v koalícii je takým nešťastníkom. Je šéfom vládnej strany, ktorá má podľa koaličnej zmluvy na starosti tri ministerstvá, no problém je v tom, že ani na jedno nemá konkrétny stranícky či mocenský vplyv. Blížia sa voľby a kampaň sa už pomaly začína. Smer sa už chváli, no čím sa pochváli Andrej Danko? V minulosti presadil rekreačné poukazy, čo bolo jeho “dieťa” a často to pripomínal, no dnes sa nemá čím prezentovať. Rezort životného prostredia neriadi v prospech ľudí a vysnívané ministerstvo cestovného ruchu a športu spravuje niekto iný, kto funguje nezávisle od Danka. Danko má teraz fázu radikálnejšej a agresívnejšej komunikácie, ale myslím si, že tam sa to aj končí.

O vládnej kríze teda nemožno hovoriť, možno o napätí. Pri svojej tlačovke bol síce kritický k premiérovi, no začal ju tým, že nechce potopiť koalíciu. Až to by bolo na krízu?

Vládna kríza začne vtedy, keď vláde nebudú prechádzať zákony v parlamente. Vtedy to bude úplne jasné – ak niekto z poslancov okolo pána Huliaka alebo Andreja Danka začne blokovať vládne návrhy. Radikálnejšia komunikácia z jeho strany nie je nič nové. V minulosti dokonca z večera do rána vypovedal koaličnú zmluvu, diskutovalo sa o predčasných voľbách, a nakoniec nič nebolo, vládli až do konca. Myslím si, že Andrej Danko je jeden z posledných, kto by si skutočne želal predčasné voľby.

Premiér Robert Fico zvolal sériu stretnutí: s najvyššími ústavnými činiteľmi, s Andrejom Dankom i ministrom Tarabom. Aké má premiér možnosti na riešenie situácie a čo tieto stretnutia naznačujú?

Môžu argumentovať tým, že ide o bežné a pravidelné stretnutia. Je to signál, že vládna koalícia funguje, a keďže predseda parlamentu Peter Pellegrini reprezentuje Hlas, nevznikne žiadna druhá frontová línia, na ktorej by musel Fico bojovať. Možno je to len odkaz pre Andreja Danka, že hoci veľmi kričí pred zasadnutím parlamentu, nakoniec nedosiahne nič.

Čiže Andrej Danko je len „vydierač“, ktorý kričí, no nemá reálnu váhu?

Vydieračský potenciál je legitímny politologický pojem a Andrej Danko ho momentálne využíva. Chce pre seba a svoju stranu získať výhody. My sa možno ani nedozvieme, čo konkrétne dosiahol, pretože k dohode dôjde za zatvorenými dverami. Bez ohľadu na to pán Taraba zatiaľ vo vláde ostáva a muselo by sa stať niečo mimoriadne vážne, aby premiér navrhol jeho odvolanie.

Európska únia ako bankomat aj fiktívny nepriateľ

Posuňme sa k Európskemu parlamentu, ktorý schválil bezprecedentnú rezolúciu kritizujúcu stav právneho štátu na Slovensku. Vyzval Európsku komisiu, aby preverila nakladanie s európskymi peniazmi. Koalícia to označuje za útok, zatiaľ čo opozícia hovorí o medzinárodnej izolácii. Nemôže táto kritika paradoxne Robertovi Ficovi u jeho voličov pomôcť?

Áno, môže. Komunikácia radikálnych a populistických strán naprieč Európou je založená na neustálom hľadaní nepriateľa, ktorý údajne škodí národu. Robert Fico si týchto nepriateľov počas svojej kariéry pomenoval už mnoho – od Rómov a Maďarov cez slobodné médiá a LGBTI komunitu až po mimovládne organizácie. Európska únia je tiež veľmi vďačným nepriateľom. Hoci platí, že keď nám je ťažko, práve Únia nám finančne pomáha a vnímajú ju prakticky ako bankomat, pre voličov z nej ľahko urobia hrozbu.

Ako by ste pomenovali postoj politikov, ktorí na jednej strane s radosťou čerpajú peniaze z tohto európskeho „bankomatu“, no na druhej strane Úniu ostro kritizujú?

Je to jednoducho pokrytectvo. Voliči by si mali uvedomiť, že Európska únia dohliada na to, aby peniaze – na ktoré sa skladajú aj daňoví poplatníci iných štátov – išli do správnych rúk a využívali sa efektívne. Keď sa prejdete po Slovensku, takmer každá opravená škola či pekný univerzitný kampus nesie tabuľku s informáciou, že rekonštrukcia bola financovaná z európskych peňazí.

Únia je však nielen peňaženka, ale aj spoločenstvo hodnôt a pravidiel. Ide o napĺňanie týchto pravidiel – ak ich splníte, dostanete financie.

Presne tak, na to sa veľmi často zabúda. My od Únie chceme peniaze, no mali by sme aspoň zdieľať hodnoty, na ktorých stoja liberálne demokracie. Medzi kľúčové hodnoty patrí predvídateľnosť rozhodnutí, zákaz svojvôle a fungujúci právny štát. Skutočne nechceme, aby európske peniaze končili na účtoch súkromníkov niekde vo vilách na chorvátskom alebo francúzskom pobreží. Mimochodom, je veľmi zvláštne, keď Robert Fico kritizuje Brusel, pričom on sám ako predseda vlády sedí v jeho najvyššom orgáne a priamo formuje európsku politiku.

Kauza Šimečkovcov a defenzíva Progresívneho Slovenska

R. Fico „má k dispozícii“ aj kauzu Šimečkovej matky a to už pár mesiacov. PS a jej lídrovi sa jej stále nedarí zbaviť – prečo? Zo strany premiéra pritom vôbec nemožno očakávať, že by ju pustil z rúk.

Vôbec to nepustí. Pre neho je táto téma ako „pečený holub“, ktorý mu padol priamo do úst. Túto kauzu nepochybne niekto zo štátnych inštitúcií pod vplyvom koalície zámerne vyhľadal a vyniesol na stôl. Dôležité však je, že to nie je vymyslené klamstvo. Pre časť voličov PS, na ktorých sa strana odvoláva, môžu byť takéto nuansy a kšefty prekážkou. Aj keď nejde o obrovské podvody na úrovni haciend, pre týchto voličov platí, že podvod je proste podvod.

Michal Šimečka sa pasuje do roly lídra opozície s ambíciou nahrádiť premiéra Fica. Ako veľmi mu táto kauza škodí? Na preferenciách strany to zatiaľ nevidieť.

Uškodila mu tým, že sa zastavil rast strany. Progresívne Slovensko malo predtým schopnosť pôsobiť ako snehová guľa a nabaľovať na seba nových voličov. To sa teraz nedeje. Strana je momentálne v defenzíve, pretože namiesto otvárania kľúčových tém – ako je konsolidácia, rozpadávajúce sa stĺpy v prešovskej nemocnici či politická zodpovednosť vládnych predstaviteľov – musia riešiť kauzu Šimečkovej rodiny.

Ako by ku kauze mali postaviť v PS? Nemali by premýšľať aj o výmene svojho lídra? Nebol by to ale prejav slabosti?

Naopak, myslím si, že by to bol prejav sily. Keby chceli získať novú energiu a vyfúknuť Ficovi vietor z plachiet – alebo, inak povedané, zobrať mu toho pečeného holuba – bola by to dobrá cesta. Kým strany ako Smer alebo niekdajšie HZDS sú bytostne závislé od jedného lídra a bez neho sa rozpadnú, v Progresívnom Slovensku to tak nie je. Majú tam množstvo šikovných ľudí, ktorí by to zvládli rovnako dobre. Zatiaľ sa k tomu však nemajú a Michala Šimečku nedávno potvrdili vo funkcii.

Zástupné témy, bubáci a ekonomika na vedľajšej koľaji

Novou frontovou líniou sa stáva aj spor o registráciu cirkví, po ktorom ombudsman Róbert Dobrovodský požiadal o policajnú ochranu pred vyhrážkami. Pre hrozbu islamu a mešít na Slovensku, o ktorých ani nehovoril. Tými strašia R. Kaliňák či M. Šutaj Eštok. Jeho podanie spojili s možnou islamizáciou Slovenska. Čo to vypovedá o kvalite verejnej debaty na Slovensku?

Svedčí to o úpadkovej a dekadentnej debate. Politici opäť vyťahujú tému migrantov, aby v ľuďoch vyvolali strach. Islamizácia Slovensku vôbec nehrozí; máme tu len malú, plne integrovanú menšinu, ktorá nám neprináša žiadne nekompatibilné kultúrne vzorce. Je to to isté divadlo, aké sme tu mali počas takzvanej migračnej krízy, keď sa politici tvárili ako spasitelia, ktorí nás ochránia pred imaginárnou hrozbou. Pripomína to situáciu, keď rodičia kedysi strašili deti bubákom alebo smetiarmi, aby si upratali izbu. Populisti pristupujú k voličom rovnako – vyvolávajú obavy a strach.

Verejnosť medzitým stále nevie, aká je predstava koalície o reštarte ekonomiky a prorastových opatreniach. Minister práce odkázal, že o tom najprv musí diskutovať so sociálnymi partnermi…

Nevedia to ani oni sami. Tak ako nezvládli konsolidáciu, nezvládli ani túto tému. Prorastové opatrenia sa mali riešiť hneď od začiatku, súbežne s ozdravovaním verejných financií. Namiesto toho sa o naštartovaní ekonomiky ideme s partnermi rozprávať len rok pred voľbami. Výsledkom je, že ľudia sú chudobnejší a ekonómovia otvorene hovoria, že sme na gréckej ceste. Nechodia k nám už ani zahraniční investori; ak sem odmieta prísť nemecký kancelár, pravdepodobne sem nepríde ani žiadna nemecká firma.

Človek by mal byť rozumná bytosť, no pri pohľade na výsledky našich politikov a toleranciu voličov sa zdá, že na Slovensku to nefunguje. Prečo voliči túto politiku stále akceptujú?

Politici veľmi dobre vedia, že emócie fungujú na ľudí omnoho lepšie ako racionálne informácie. Algoritmy sociálnych sietí tieto emócie ešte stupňujú, čo občas úplne zatemní mozog. Keď politik ukradne milióny alebo postaví zlú nemocnicu, často to nikoho nezaujíma, pretože je to veľmi abstraktné. Ale keď bežný človek dostane likvidačnú pokutu 1500 eur pre drobnú byrokratickú chybu na daňovom doklade, ako sme to videli v „langošovej“ kauze, to ľudí úprimne nahnevá. Robert Fico to rýchlo pochopil a začal to okamžite riešiť, pretože to je tá pravá chlebová téma, ktorá sa bytostne dotýka bežnej domácnosti.

Spojme si to všetko – Dankove útoky, kauzy, boj s Bruselom a nejasné ekonomické kroky. Stávajú sa motorom našej politiky namiesto riešení už iba zástupné témy a vymyslení nepriatelia?

Nachádzame sa v období politickej „hantírky“. Neriešime skutočné, akútne problémy, ktoré budú mať vplyv na ďalšie generácie – stabilitu dôchodkového systému, demografickú krízu či ochranu životného prostredia. Nemáme politikov, ktorí by tieto témy dokázali odborne uchopiť. Jedni sa musia brániť za minulé prešľapy, druhí to donekonečna využívajú. Bolo by najlepšie, keby mnohí politici, ktorým ide len o vyvolávanie strachu a kriku a nedokážu riadiť krajinu, z verejných funkcií konečne odišli.

(Rozhovor je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť)

Radoslav Štefančík v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.