
Premiér môže kalkulovať len s jedným. Predseda SNS i minister životného prostredia ho potrebujú príliš na to, aby riskovali svoju budúcnosť a robili neuvážené rozhodnutia.
Po tom, čo sa Andrej Danko minulý týždeň chválil šalamúnskym listom, ktorý mal byť výstražným prstom namiereným na Tomáša Tarabu, a Robert Fico jeho hry s čakaním na rekonštrukciu vlády odmietol, sa v pondelok úlohy obrátili. Predseda SNS sa prestal vykrúcať, vytiahol „ostrú variantu“ a oficiálne žiada o odvolanie ministra životného prostredia.
Teraz sa na prefíkaného biblického kráľa hrá premiér. Chce rešpektovať koaličnú zmluvu, brať do úvahy, že Taraba je nominantom SNS a odvolať ho, no zároveň sa chce zachovať ako predseda vlády, ktorý dodržiava svoje ústavné právomoci, a ministra, ktorý má jeho dôveru, by si vo vláde najradšej nechal.
Preto sa rozhodol hrať o čas. Vláda nebude počas parlamentných prázdnin až tak akútne potrebovať väčšinu v Národnej rade a dáva Tarabovi s Dankom termín do konca septembra, aby si svoje problémy vyriešili medzi sebou. Pokiaľ možno tak, aby Taraba zostal vo vláde a SNS v koalícii.
Fico sa správa neférovo
„Bol by som najradšej, keby sa opätovne obnovila politická dôvera medzi nominantom Slovenskej národnej strany a Slovenskou národnou stranou. A toto želám tejto politickej strane, pretože my potrebujeme vnútorne stabilného partnera vo vládnej koalícii,“ vyhlásil premiér včera.
Ak sa to nestane, návrh na odvolanie Tarabu voľky-nevoľky zanesie do Prezidentského paláca. Fico sa však správa k Andrejovi Dankovi politicky trochu neférovo. Ústavne má plné právo odmietnuť jeho požiadavku, no bez toho, aby bol za neho ochotný prevziať politickú zodpovednosť. V tomto má šéf SNS pravdu: ak Fico Tarabu chce, nech si ho zoberie.
„Je evidentné, že byť ministrom financií bez podpory vlastnej politickej strany jednoducho nie je možné,“ povedala Brigita Schmögnerová, keď 23. januára 2002 oznamovala, že podá demisiu. Predseda SDĽ Pavel Koncoš ju o abdikáciu požiadal v piatok 18. januára. O deň neskôr ju na odstúpenie vyzval aj Republikový výbor strany.
V oboch prípadoch odmietla. V pondelok SDĽ vybrala už aj jej nástupcu. V utorok ju premiér Mikuláš Dzurinda odmietol odvolať, pretože na to nevidel dôvody. Na koaličnej rade však SDĽ oznámila, že sa až do vyriešenia prípadu necíti viazaná koaličnou zmluvou a nebude chodiť na koaličné rady. Na druhý deň ministerka oznámila, že podá demisiu.
Skúša trik, ktorý pozná z vlády
Schmögnerovej trvalo päť dní, kým prišla na to, že bez dôvery vlastnej strany sa nedá byť vo vláde. Tomáš Taraba chce demisiu podať tiež, ale až vtedy, ak sa nepodarí nájsť „súzvuk“ medzi ním a SNS. SDĽ však mala silnejšiu pozíciu ako SNS, pretože do volieb zostávalo iba osem mesiacov. V roku 2002 navyše nepísané pravidlá v politike platili viac ako dnes.
Hoci minulý týždeň sme špekulovali, že povinnosť odvolať nominanta strany na návrh jej predsedu sa na Fica vzťahovať nemusí, premiér viackrát zopakoval, že podľa koaličnej zmluvy musí Dankovi vyhovieť. Skúša však rovnaký ťah ako pri povinnosti vlády požiadať podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti parlament o vyslovenie dôvery.
Zákon nestanovil žiadnu lehotu, dokedy to musí vláda urobiť, a podľa toho sa k tej povinnosti správa. K najprísnejšej sankcii na dodržiavanie rozpočtovej zodpovednosti pristupuje až tak ležérne, že v skutočnosti mala o vyslovenie dôvery požiadať už dvakrát, ale zatiaľ to neurobila ani raz. Aj teraz si Fico vymýšľa akúsi dilemu, ako sa k tomu „časovo postaví“.
Za ignorovanie ústavného zákona vláde nehrozí žiadna sankcia. Andrej Danko má v tomto však silnejšiu pozíciu. Od jeho šiestich poslancov závisí existencia koalície. Na rozdiel od predsedu SDĽ Pavla Koncoša, ktorý v utorok večer buchol po stole a v stredu bolo vybavené, Danko postupuje veľmi zmierlivo a hovorí, že nechce prehlbovať spor a zvyšovať napätie.
Poníženie pre Danka
Ak by chcel pritlačiť, mohol by Ficovi oznámiť, že SNS v parlamente končí s podporou vlády, a návrh na odvolanie Tomáša Tarabu by bol v paláci už dnes. No známkou krízy nie je ani tak to, že SNS sa chce zbaviť vlastného ministra, ale to, že pri tom Danko musí mávať podpismi šiestich poslancov, ktorí sú na jeho strane.
Nie je to len nástroj nátlaku na Fica. Danko mu tým ukazuje aj to, že keď odvolá Tarabu, nevnesie to do koalície žiadny rozkol ako v prípade Rudolfa Huliaka, ktorý sa takisto nepohodol s Dankom, zo SNS si so sebou zobral dvoch poslancov a jej klub musel ratovať požičaný poslanec Smeru Dušan Muňko.
Je to zároveň známka akejsi podmienečnej dôvery premiéra v predsedu SNS, ktorého neuvážená personálna politika už raz koalíciu takmer rozbila, a tak musí Ficovi dokazovať, že má situáciu pevne v rukách. Je to dosť ponižujúce, keď musí Danko dosvedčovať, že je naozaj predsedom strany vždy, keď chce „realizovať moc“.
„Disponujeme momentálne 78 poslancami a bolo by obrovským rizikom hazardovať s akýmkoľvek ďalším človekom, ktorý by rozmýšľal nad tým, že sa vydá inou cestou ako cestou podpory vládnej koalície,“ opakuje Fico. To je zvláštne vyjadrenie. Ak Fico naozaj Tarabovi sľúbil, že sa o neho postará, ako tvrdí Danko, nemal by mať dôvod pochybovať o jeho lojalite ku koalícii. Snáď nechváli toho Tarabu nadarmo.
Fico sa preriekol a povedal pravdu
Fico teda môže kalkulovať len s jedným. Andrej Danko i Tomáš Taraba ho potrebujú príliš na to, aby riskovali svoju budúcnosť a robili neuvážené rozhodnutia. Taraba je hrozbou pre Danka, nie pre Fica. Najmä ak platí, že mu premiér sľúbil miesto na kandidátke Smeru. Danko však tiež vládu nerozbije, lebo stále dúfa v nejakú formu predvolebnej spolupráce.
Hoci si premiér možno verí, že Danka presvedčí, aby Tarabu vo vláde nechal, tento problém sa nedá donekonečna odsúvať ako dodržiavanie zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Andrej Danko chce, aby sa vyriešil už tento týždeň. Robertovi Ficovi sa možno lepšie spolupracuje s Tomášom Tarabom. No politická logika i základná matematika velí, že ak si bude musieť vybrať, vyberie si predsedu SNS. Šesť je viac ako jeden. No je to otrava takto vládnuť.
„A myslím, že môžem teraz povedať, že pokiaľ sa táto politická dôvera neobnoví do 30. septembra 2027 dôjde k personálnej výmene na úrovni ministra životného prostredia a podpredsedu vlády,“ povedal Fico. O rok sa preriekol. No zároveň povedal pravdu. Tejto koalície má dosť. Bol by najradšej, aby bol rok 2027 a svoju štvrtú vládu by mal za sebou.