87. deň: Irán tvrdí, že zostrelil americký Reaper. V Perzskom zálive sa strieľalo aj na F-35

Trump sa na podpis dohody neponáhľa a žiada mimoriadne výhodné podmienky. Iránski vyjednávači takisto tlmia očakávania a odkazujú, že finálna dohoda sa tak skoro nepodpíše.  

Čítajte viac 86. deň: USA a Irán sa priblížili k prelomu. Dohoda o ukončení vojny však stále visí na vlásku

22:31 Izraelská armáda v utorok varovala obyvateľov 19 dedín v južnom Libanone, aby okamžite opustili svoje domovy. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

„V záujme vašej bezpečnosti musíte okamžite opustiť svoje domovy a presunúť sa na sever od rieky Zahrání,“ napísal na platforme X hovorca armády Avichaj Adrai, pričom vymenoval 14 dedín. O niekoľko minút neskôr vydal ďalšie varovanie, v ktorom o to isté vyzval obyvateľov ďalších piatich dedín.

Podľa stanice al-Džazíra sa zároveň militantné hnutie Hizballáh medzičasom prihlásilo k raketovému útoku na izraelských vojakov v blízkosti mesta Zautar aš-Šarkíja. Vo svojom vyhlásení tiež uviedla, že v blízkosti mesta zaútočilo pomocou bezpilotného lietadla na tank typu Merkava.

19:18 Izraelské ozbrojené sily (IDF) v uplynulých dňoch rozšírili svoje pozemné operácie v južnom Libanone aj za demarkačnú čiaru známu ako žltá línia. Cieľom je eliminovať hrozbu útokov bezpilotných lietadiel Hizballáhu na sever Izraela a vytlačiť jeho bojovníkov ďalej od izraelských hraníc. TASR o tom informuje na základe správ portálu Times of Israel a agentúry AFP.

Vojenskí predstavitelia potvrdili, že cielené útoky prebiehajú už aj severne od rieky Lítání, ktorej tok žltá línia z väčšej časti kopíruje, pričom sa zameriavajú na oblasti, kde má Hizballáh svoju infraštruktúru a operatívcov.

Pozemné operácie sú podporované zintenzívnenými leteckými útokmi v južnom Libanone, v rámci ktorých IDF v noci na pondelok zaútočili na viac ako 100 pozícií Hizballáhu.

Tzv. žltá línia siaha približne desať kilometrov do vnútrozemia Libanonu smerom od izraelskej hranice. IDF doteraz operovali primárne vnútri tohto pásma, kde útočili na pozície Hizballáhu napriek pôvodne desaťdňovému prímeriu medzi Izraelom a Libanonom, ktoré vstúpilo do platnosti 17. apríla.

16:57 Irán v utorok oznámil, že jeho protivzdušná obrana reagovala na vojenskú aktivitu USA po tom, ako Washington oznámil útoky na ciele na území krajiny napriek pretrvávajúcemu prímeriu a rokovaniam zameraným na ukončenie vojny. Teherán obvinil Spojené štáty z hrubého porušenia prímeria a hovorí o práve na odvetu.

Oznámenie Teheránu nasledovalo po tom, ako Ústredné velenie americkej armády (Centcom) informovalo, že vojsko v pondelok podniklo „sebaobranné útoky“ na juhu Iránu v blízkosti Hormuzského prielivu zamerané na iránske zariadenia na odpaľovanie rakiet a lode, ktoré údajne kládli míny v Perzskom zálive.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí obvinilo USA z „hrubého“ porušenia prímeria, uviedla agentúra Tasním. (AFP, DPA, BBC, TASR)

15:38 V Iráne v utorok popravili muža, ktorého súd uznal vinným zo špionáže pre izraelskú spravodajskú službu Mosad, uviedla justícia. „Gholámrezá Chání Šakaráb bol popravený na základe odsúdenia za spoluprácu so spravodajskými službami a špionáže v prospech sionistického režimu,“ uviedla oficiálna webová stránka iránskej justície Mizan. Upresnila, že rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd. (AFP, TASR)

11:35 Najvyšší iránsky vodca Modžtabá Chameneí v utorok vyhlásil v písomnom stanovisku, že štáty Perzského zálivu už viac nebudú slúžiť ako štít pre americké základne a Spojené štáty už viac nebudú mať v regióne bezpečné zázemie. Vyjadril sa tak v utorok na sociálnej sieti Telegram.

„Isté je v tejto súvislosti to, že čas sa nedá vrátiť späť a národy a krajiny tohto regiónu už nebudú slúžiť ako štít pre americké základne,“ uviedol Chameneí vo svojom posolstve pri príležitosti sviatku íd al-adhá (sviatok obetovania). „Spojené štáty už nielenže nebudú mať v regióne bezpečné zázemie pre svoje nekalé praktiky a zriaďovanie vojenských základní, ale zo dňa na deň sa čoraz viac vzďaľujú od svojho niekdajšieho postavenia,“ napísal iránsky vodca.

Chameneí zverejnil vyjadrenie v čase pokračujúcich rokovaní medzi USA a Iránom o mierovej dohode. Irán počas vojny pravidelne útočil na americké základne, ktoré sa nachádzajú vo viacerých štátoch Perzského zálivu vrátane Kataru, Saudskej Arábie alebo Kuvajtu. (Times of Israel, AFP, TASR)

11:11 Iránske Islamské revolučné gardy v utorok vyhlásil, že zostrelili americký dron MQ-9 Reaper a zaútočili aj na ďalšie lietadlá v iránskom vzdušnom priestore. „Americké bezpilotné vojenské lietadlo typu MQ-9 vstúpilo do iránskeho vzdušného priestoru v oblasti Perzského zálivu a jednotky protivzdušnej obrany Islamských revolučných gárd ho identifikovali a zostrelili,“ uviedli uviedli gardy vo vyhlásení. Iránske sily vystrelili aj na dron RQ-4 Global Hawk a a stíhačku F-35.

K iránskej paľbe došlo v rovnaký deň, keď americká armáda podnikla „sebaobranné útoky“ na iránske zariadenia na odpaľovanie rakiet a lode kladúce míny v Hormuzskom prielive. (AFP, TASR)

9:24 Spojené štáty a Irán diskutujú o pláne otvoriť Hormuzský prieliv približne 30 dní po uzavretí dohody o ukončení vzájomných nepriateľských akcií. S odvolaním na diplomatický zdroj z Blízkeho východu o tom v pondelok informoval denník Nikkei.

Irán bude počas týchto 30 dní pokračovať v odstraňovaní mín zo strategického prielivu. Po uplynutí tejto lehoty budú môcť lode zo všetkých krajín voľne a bezpečne prejsť cez prieliv a islamská republika od nich prestane vyberať tranzitné poplatky, tvrdí denník.

Prímerie, na ktorom sa strany dohodli v apríli, by bolo predĺžené o 60 dní, pričom počas tejto dvojmesačnej prestávky sa podľa diplomatického zdroja plánujú rokovania o iránskom jadrovom programe.

Zrušenie amerických sankcií na Irán a uvoľnenie zmrazených iránskych aktív by sa uskutočňovalo postupne.

Boje by sa na základe dohody zastavili aj v Libanone. Nikkei pripomína, že Irán žiada, aby Izrael zastavil svoje útoky na libanonské militantné hnutie Hizballáh ako podmienku pre ukončenie vojny. Izrael žiada odzbrojenie tohto Iránom podporovaného hnutia.

Televízia Fox News s odvolaním sa na svoje zdroje v nedeľu informovala, že rámcová dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom je „na 95 percent hotová“. Podľa slov nemenovaného zástupcu administratívy USA chce americký prezident Donald Trump „dať (Iránu) ešte päť, šesť alebo sedem dní“, aby boli rokovania úspešne dokončené.

Portál Axios uviedol, že možná zmluva by predĺžila prímerie o 60 dní, počas ktorých by bol znovu otvorený Hormuzský prieliv, Irán by mohol predávať ropu a obe strany by viedli rokovania o jeho jadrovom programe.

8:25 Iránsky obohatený urán bude podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa odovzdaný Spojeným štátom a zničený alebo zlikvidovaný na inom „prijateľnom“ mieste. Trump to uviedol v príspevku na jeho platforme Truth Social.

„Obohatený urán (jadrový prach!) bude buď okamžite odovzdaný Spojeným štátom, aby bol dovezený späť domov a zničený, alebo – čo by bolo najlepšie – v spolupráci a koordinácii s islamskou republikou zničený na mieste, prípadne na inom prijateľnom mieste, pričom tento proces a udalosť bude sledovať komisia pre atómovú energiu alebo jej ekvivalent ako svedok,“ napísal Trump.

Šéf Bieleho domu sa minulý týždeň zaviazal, že USA získajú iránske zásoby obohateného uránu napriek vyjadreniam Teheránu, že tento rádioaktívny obohatený materiál nikomu neodovzdá. „Dostaneme ho. Nepotrebujeme ho a ani ho nechceme. Pravdepodobne ho zničíme po tom, čo ho získame, no nemôžeme dovoliť, aby si ho nechali,“ povedal Trump reportérom v Bielom dome.

Predpokladá sa, že Irán vlastní približne 408 kilogramov vysoko obohateného uránu. Šéf Bieleho domu ešte v apríli uviedol, že presun materiálu nebude jednoduchý, keďže americké sily minulý rok zbombardovali a zničili iránske jadrové zariadenia. Získanie uránu ale patrí k hlavným cieľom Trumpovho plánu vo vojne proti Iránu, keďže USA sa snažia zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane, čo krajina popiera.

6:50 Libanonské militantné hnutie Hizballáh oznámilo, že v reakcii na porušenie prímeria zo strany Izraela v pondelok podniklo niekoľko útokov na tri kasárne a vojenské stanovište na severe židovského štátu, píše AFP.

Táto Iránom podporovaná skupina sa k zodpovednosti za útoky prihlásila v čase, keď izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil ozbrojeným silám ešte viac zintenzívniť útoky v Libanone s cieľom „zlikvidovať“ Hizballáh.

Medzi Izraelom a Libanonom oficiálne platí prímerie od 16. apríla. V polovici mája bolo po rokovaniach predstaviteľov oboch krajín vo Washingtone predĺžené o ďalších 45 dní. Priame rokovania majú za cieľ zabezpečiť trvalý mier medzi Libanonom a Izraelom.

Izrael napriek prímeriu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Šiitské militantné hnutie zas naďalej sporadicky odpaľuje na územie židovského štátu a útočí na izraelské ciele v Libanone.

Podľa libanonských úradov si izraelské útoky od začiatku marca vyžiadali viac ako 3100 mŕtvych. Izrael tvrdí, že za rovnaké obdobie zahynulo 23 izraelských vojakov a jeden civilista.

6:20 Americká armáda podľa oblastného veliteľstva amerických síl na Blízkom východe CENTCOM zaútočila v južnom Iráne na ciele, medzi ktorými boli lode pokúšajúce sa klásť míny a odpaľovacie rampy. Informovala o tom dnes agentúra Reuters. Veliteľstvo vo vyhlásení označilo pondelkové útoky za sebaobranu a doplnilo, že si pri pokračujúcom prímerí zachováva zdržanlivosť.

„Americké sily vykonali v južnom Iráne údery v sebaobrane, aby ochránili našich vojakov pred hrozbami zo strany iránskych síl,“ oznámil serveru CNN hovorca CENTCOM Timothy Hawkins. „Veliteľstvo naďalej chráni naše jednotky, pričom počas prebiehajúceho prímeria si zachováva zdržanlivosť,“ doplnil podľa Reuters Hawkins.

Hovorca oblastného veliteľstva podľa servera BBC uviedol, že útoky cielili na oblasť pri juhoiránskom prístave Bandar Abbás, kde sa nachádza iránska námorná základňa v Hormuzskom prielive. Iránske štátne médiá už skôr informovali, že miestne úrady v meste Bandar Abbás začali vyšetrovanie po tom, ako bolo počuť výbuchy.

Zatiaľ nie je jasné, ako na útoky reaguje Irán ani ako ovplyvnia prebiehajúce rokovania o mierovej dohode. Washington aj Teherán podľa agentúry AFP v posledných dňoch informovali o pokroku, neskôr však nádej na skoré uzavretie dohody zmiernili. Americký prezident Donald Trump uviedol, že nechce rokovania uponáhľať, a varoval, že podpíše iba vynikajúcu dohodu. Podľa Teheránu, ktorého vyjednávači v pondelok odcestovali na rokovania do Dauhy, zase „nikto nemôže tvrdiť, že podpis dohody je na spadnutie“.

CNN pripomína, že americké a iránske sily na seba počas prímeria útočili už skôr. Na začiatku mája Spojené štáty vykonali vzdušné údery na iránsky ostrov Kešm a tiež na prístav Bandar Abbás, podľa americkej armády tým reagovali na iránske útoky. Trump podľa servera už skôr poveril americké sily, aby reagovali na iránske provokácie v okolí Hormuzského prielivu.

Spojené štáty začali spolu s Izraelom vojnu proti Iránu koncom februára. Teherán odpovedal útokmi na krajiny na Blízkom východe a na americké základne v regióne. Prímerie platí od 8. apríla.