20 rokov ste nás nepočúvali. Estónsky minister a bývalá prezidentka pre Aktuality, tvrdo o Ficovi, Putinovi aj Rusku

Pobaltské štáty roky varovali Európu pred Ruskom, no podľa Estóncov ich Západ začal brať vážne až po invázii na Ukrajinu. Súčasný estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna aj bývalá prezidentka Kersti Kaljulaidová v rozhovore pre Aktuality.sk hovoria o ruskej hrozbe, Ficovej ceste do Moskvy aj o tom, prečo mu nepovolili prelet cez Estónsko.

Na hrozbu Ruska v Európe upozorňovali roky, no EÚ sa snažila s Vladimirom Putinom robiť kompromisy aj po invázii do Gruzínska v roku 2008 či po ruskej okupácii Krymu o šesť rokov neskôr. „Mali sme pravdu viac ako 20 rokov, no nikto nás nepočúval. Teraz je čas nám dôverovať,“ hovorí pre Aktuality.sk estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Reč je o pobaltských štátoch, Litve, Lotyšsku a Estónsku, ktoré tvoria hranicu s Ruskom a Bieloruskom a v posledných mesiacoch čelia čoraz silnejším dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu, od hybridnej vojny až po drony dopadajúce na ich územie. V Lotyšsku dokonca neznáme objekty narúšajúce vzdušný priestor spôsobili pád vlády. Litva zas čelí bieloruským balónom.

„Putin sa nepýta len na územie Ukrajiny. Pýta sa na bezpečnostnú architektúru celej Európy,“ tvrdí Tsahkna. Podľa neho teraz Európa nesmie ustupovať tlaku na rýchle rokovania, pretože Rusko nezmenilo svoje ciele. „Sankcie fungujú a Rusko je slabšie, než bolo pred niekoľkými rokmi,“ dodáva.

„Ukrajina je dnes potrebná pre Európu viac než kedykoľvek predtým,“ hovorí pre Aktuality.sk bývalá estónska prezidentka Kersti Kaljulaid. Tvrdí, že práve odpor Ukrajiny zastavil Rusko pred ďalšou expanziou v regióne.

Aktuality sa rozprávali s predstaviteľmi estónskej politickej scény aj o tom, prečo Estónsko nepovolilo prelet vládneho špeciálu premiéra Roberta Fica do Moskvy a či by mala Európa akceptovať podobné gestá voči Kremľu.

Minister zahraničných vecí Estónska – Margus Tsahkna
Zdroj: reuters

Pobaltie už vojnu necíti len politicky

Kým ešte pred niekoľkými rokmi boli bezpečnostné varovania pobaltských krajín pre mnohých západoeurópskych politikov príliš radikálne, dnes sa situácia podľa estónskych predstaviteľov zásadne zmenila. Vojna na Ukrajine sa podľa nich už dávno netýka len Kyjeva či frontovej línie na východe krajiny.

„Putin sa nepýta len na územie Ukrajiny. Pýta sa na bezpečnostnú architektúru celej Európy,“ tvrdí estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna. Podľa neho je dnes chybou myslieť si, že Rusko predstavuje hrozbu iba pre krajiny susediace s jeho hranicami.

V Estónsku či Lotyšsku sa pritom vojna prejavuje aj fyzicky. Drony smerujúce z Ukrajiny na ruské územie sa po zásahoch ruského elektronického boja dostávajú nebezpečne blízko vzdušného priestoru NATO. Bývalá estónska prezidentka Kersti Kaljulaid však upozorňuje, že napriek rastúcemu napätiu je bezpečnostná situácia v regióne paradoxne stabilnejšia než pred začiatkom invázie. Dôvodom je vstup Fínska a Švédska do NATO či výraznejšia prítomnosť spojencov na severovýchodnom krídle Aliancie.

„Pred štyrmi rokmi si mnohí neboli istí, či je Rusko skutočnou hrozbou. Dnes už tieto otázky nepočuť,“ hovorí Kaljulaid. Zároveň tvrdí, že práve odpor Ukrajiny zabránil tomu, aby Rusko rozšírilo svoj vplyv ďalej v postsovietskom priestore.

Podľa Tsahknu je teraz najväčšou chybou snaha o unáhlené rokovania s Moskvou. „Putin svoje ciele nezmenil,“ tvrdí.

Kersti Kaljulaidová
Zdroj: Facebook/Kersti Kaljulai

Ostré slová k Ficovej návšteve Moskvy

Pobaltie sa jednotne postavilo aj proti ceste premiéra Roberta Fica do Moskvy na oslavy konca Veľkej vlasteneckej vojny, ako 9. máj nazýva Rusko. Všetky tri štáty nepovolili prelet premiéra cez svoje územie, čím dali jasne najavo, že takéto správanie neakceptujú, zatiaľ čo viaceré krajiny EÚ Ficovu cestu verejne komentovať nechceli.

Bývalá prezidentka Estónska Kersti Kaljulaidová však Vladimira Putina navštívila tiež, a to v roku 2019, teda tri roky pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Išlo o návštevu, ktorou sa preslávila a vyvolala silné reakcie nielen v Estónsku, ale aj v Európe. „Moja návšteva u Putina bola preto, že sa s Putinom stretávali všetci a pobaltské štáty boli kritizované, že s Ruskom nekomunikujú,“ povedala pre Aktuality.sk.

„Chceli sme ukázať, že Rusku rozumieme a že naše varovania treba brať vážne. To bolo to, čo som išla hľadať do Moskvy, nie nejaké veľké dohody,“ dodala Kaljulaidová.

Ostrejšie a jasnejšie sa k Ficovej ceste do Moskvy vyjadril estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna, ktorý bol jedným z hlavných predstaviteľov odmietajúcich povoliť Ficovi prelet nad Estónskom.

„Nepodporujeme nikoho, kto preletí nad Estónskom, aby išiel do Moskvy šíriť ruské naratívy a Putinovu propagandu. Urobili sme to principiálne. Nie je to len o Slovensku, ale o komkoľvek,“ povedal pre Aktuality.sk.

Tsahkna zároveň pripomenul historickú skúsenosť pobaltských krajín so Sovietskym zväzom a symboliku osláv 9. mája v Rusku. „Boli sme pod okupáciou Sovietskeho zväzu a presne vieme, aký význam má vojenská prehliadka 9. mája pre ruskú ideológiu,“ tvrdí. Podľa neho bolo symbolické aj to, že Putin tento rok podľa estónskeho ministra prvýkrát po desaťročiach nedokázal zorganizovať oslavy v plnom rozsahu.

Na otázku, či by mala Európa podobné cesty európskych lídrov do Moskvy akceptovať, reagoval odmietavo. „Nie, neprijímame toto správanie. Nikto v Európe neprijíma toto správanie,“ povedal Tsahkna. Následne adresoval aj odkaz slovenským voličom. „Je to len moja otázka pre slovenských ľudí. Súhlasia s týmto správaním?“

Vladimir Putin a Robert Fico v Moskve
Zdroj: reuters

„Putin nechce len Ukrajinu“

Podľa estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Tsahknu je chybou vnímať vojnu na Ukrajine iba ako spor o okupované územia. „Putin sa nepýta len na územie Ukrajiny. Pýta sa na bezpečnostnú architektúru celej Európy,“ povedal pre Aktuality.sk.

Tsahkna zároveň varuje pred tlakom na rýchle rokovania s Moskvou. Podľa neho Rusko svoje ciele nezmenilo a Európa by nemala opakovať chyby z minulosti po okupácii Gruzínska či Krymu. „Kompromis je pre Putina len nová príležitosť,“ tvrdí estónsky minister.

Podľa neho sa však situácia oproti prvým rokom vojny zmenila. Tvrdí, že sankcie a ekonomický tlak na Rusko fungujú a Kremeľ postupne slabne. „Vidíme prvé znaky, že Putin stráca ekonomickú aj politickú moc doma,“ myslí si. Európa podľa neho teraz potrebuje „strategickú trpezlivosť“ a pokračovanie podpory Ukrajiny.

Zničený obchodný dom Kvadrat v kyjevskej mestskej časti Lukianivka.

Prečítajte si tiež:

Bývalá estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová tvrdí, že práve odpor Ukrajiny zabránil tomu, aby Rusko rozšírilo svoj vplyv ďalej v regióne. „Ak by bola Ukrajina pre Rusko jednoduchým sústom, už dávno by sme videli dôsledky aj v Moldavsku alebo Gruzínsku,“ povedala pre Aktuality.sk.

Podľa Kaljulaidovej dnes Rusko nemá kapacitu rozšíriť vojnu mimo Ukrajiny, no Európa sa napriek tomu musí pripraviť aj na nepredvídateľné scenáre. „Činy zúfalstva sa nedajú predpovedať,“ upozorňuje.

Následky nočného útoku na Kyjev. Požiar nákupného centra pri jednej zo staníc kyjevského metra.
Zdroj: Reuters, Stringer

Európa sa podľa Estóncov príliš spoliehala na USA

Podľa bývalej estónskej prezidentky Kersti Kaljulaidovej Európa roky žila v presvedčení, že jej bezpečnosť automaticky zabezpečia Spojené štáty. Zmena postoja Washingtonu preto podľa nej nie je šokom. „Už Barack Obama hovoril, že Európania musia robiť viac pre vlastnú obranu. Teraz sa to len mení na praktické kroky,“ povedala pre Aktuality.sk.

Kaljulaidová si však nemyslí, že by Európa bez Ameriky zostala bezbranná. Tvrdí, že NATO funguje aj preto, že európske štáty sa po ruskej invázii začali konečne pripravovať na scenár, ktorý ešte pred pár rokmi mnohí odmietali. „Pred štyrmi rokmi sa ešte mnohí pýtali, či je Rusko vôbec hrozbou. Dnes už tieto otázky nepočuť,“ tvrdí.

Podľa nej je paradoxné, že hoci vojna prišla bližšie k hraniciam Pobaltia, bezpečnostná situácia je dnes pre Estónsko lepšia než pred inváziou. Dôvodom je vstup Fínska a Švédska do NATO či silnejšia prítomnosť spojencov v regióne.

Bývalá prezidentka zároveň upozorňuje, že Európa dnes potrebuje Ukrajinu viac než kedykoľvek predtým. Nielen kvôli armáde, ale aj kvôli vojenskému priemyslu. „Ukrajina má dnes technologicky najrýchlejšie sa rozvíjajúci obranný sektor v Európe,“ povedala.

Podľa Kaljulaidovej sa Európa musí pripraviť na to, že v budúcnosti bude niesť za svoju obranu väčšiu zodpovednosť sama. „Američania sa viac sústredia na Áziu a Európa si musí zvyknúť, že sa postaví na vlastné nohy,“ dodala.