Nielenže nám nič neschválili, všetko nám zobrali. Reforma ministerstva práce berie ľuďom aj poslednú nádej

Kvôli ním má Juraj slabšiu pravú časť tela. Hlavne ráno má problém s pohybom a Martina mu musí umývať zuby či obliekať ponožky. Podľa nového posudku však nemá nárok na celodenné opatrovanie, na príspevok na auto ani na počítač. Jediný príspevok, o ktorý si môže jeho rodina žiadať, slúži na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených s hygienou a opotrebovaním oblečenia. Zostal im len preukaz ŤZP a parkovací preukaz.

Prečítajte si tiež:

Podľa posudku Juraj potrebuje opateru len štyri až šesť hodín denne, čo Martina považuje za nezmysel. Hoci intelekt jej syna je v poriadku, má svoj svet, ktorý funguje podľa jeho vlastných pravidiel, ktoré sú bežnému človeku neznáme. Jeho matka mu zabezpečuje, aby mu prostredie, v ktorom žije, dávalo zmysel. Všetko v ich domácnosti má presný systém.

„Má svoje misky, presne vie, kedy čo jeme. Jedlo v chladničke musí mať svoje miesto na konkrétnej poličke, aby ho nemusel hľadať. Ak sa pomýlim a dám misku inam, dostane afekt. Kričí aj 40 minút, že mu to robím naschvál,“ vysvetľuje.

Jedinou možnosťou je súd

Roky starostlivosti ju navyše naučili, že v ranných hodinách sa radšej synovi nemá prihovárať. Musí počkať, kým mu zaberú psychiatrické lieky. Ak dostane afekt ešte ráno, znamená to celodenný problém, lebo by nezvládol školu.

Pre Martinu je najťažšie zniesť, že nevie, ako budú fungovať, keď príde o opatrovateľský príspevok, ktorý je v prípade, že je opatrovanou osobou dieťa, 863 eur. Momentálne tŕpne, ako dopadne odvolanie. Kým sa definitívne nerozhodlo, dostáva opatrovateľský, keďže podanie odvolania má odkladný účinok a príspevok je vyplácaný až do právoplatného rozhodnutia.

Martina sa o syna stará celodenne a jej manžel má tiež ťažké zdravotné postihnutie. Darí sa mu však pracovať, chodí na týždňovky. Čo by robila, keby naozaj spadli do druhej kategórie, nevie.

„To si vôbec neviem predstaviť a úprimne, ani si to nechcem predstavovať,“ hovorí. Jediná cesta, ktorú majú ľudia, ktorým po odvolaní potvrdia pôvodné rozhodnutie, je totiž súd so štátom.

Martina sa už spojila s ďalšími rodičmi na sociálnych sieťach a rozhodli sa štát hromadne žalovať. Kontaktovala tiež Úrad komisára pre zdravotne znevýhodnených a dúfa, že veci sa pohnú dobrým smerom.

Nemajú z čoho žiť

Pred reformou odkázanosť a potreby človeka posudzovali rôzne orgány. Časť posudkov riešili úrady práce, časť samosprávy. Od 1. septembra 2025 sa nové posudzovanie sústreďuje na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Najväčšou zmenou, ktorú ministerstvo v súvislosti s integrovanými posudkami sľubovalo, je teda to, že sa bude menej zohľadňovať len diagnóza a viac to, ako zdravotný stav človeka reálne obmedzuje v živote a akú pomoc potrebuje v konkrétnom prostredí. Ministerstvo to opisovalo ako prechod k posudzovaniu funkčných dôsledkov zdravotného stavu a sociálnej situácie človeka.

Prečítajte si tiež:

Realita je však iná. „V praxi sa stáva, že osoba s ŤZP, ktorá bola predtým zaradená v šiestom stupni odkázanosti, po novom posúdení prepadne do druhého stupňa,“ približuje Belinová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

Hovorí, že sa snažia apelovať na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože vidia dôsledky reformy v praktickom živote. Jedno spoločné stretnutie už prebehlo a ministerstvo deklarovalo záujem situáciu ďalej sledovať a zaoberať sa podnetmi z praxe.

„Veríme, že sa nám spoločne podarí hľadať konštruktívne riešenia, pretože denne vidíme, v akom zúfalstve sa mnohé rodiny, ktorých sa to týka, ocitajú. Sú rodiny, ktoré sa nám ozývajú s tým, že kvôli stopnutiu príspevkov im vznikli vážne finančné problémy a obávajú sa, ako zabezpečia bežné fungovanie domácnosti.“

Mesiace plné neistoty

Mnohí opatrovatelia pritom čakajú na posudok celé mesiace, napriek tomu, že reforma mala proces posudzovania vo všeobecnosti zjednodušiť a urýchliť. V súčasnosti prebieha rozhodovanie v dvoch kolách.

„Prvé kolo, vypracovanie integrovaného posudku, trvá 60 dní, pričom v odôvodnených prípadoch môže byť lehota predĺžená o ďalších 60 dní. Druhé kolo trvá 30 dní a rozhoduje sa v ňom o kompenzáciách alebo sociálnych službách, o ktoré si človek požiada na základe integrovaného posudku,“ vysvetľuje Belinová.

Podľa nej sa v praxi stáva, že celý proces trvá dlhšie, a rodiny tak môžu na výsledok čakať aj päť či šesť mesiacov, počas ktorých žijú v neistote. Za problém považuje aj nedostatok zrozumiteľných informácií pre žiadateľov.

Mnohí nevedia, aké lekárske správy potrebujú, ako správne vyplniť sebahodnotiaci dotazník, aké informácie uviesť do dotazníka pri sociálnom posudzovaní alebo ako v procese postupovať. Rodiny konštatujú, že na úradoch chýbajú ľudia, ktorí by žiadateľom poradili. Platforma rodín preto začala vysvetľovať postup na svojom webovom sídle a na sociálnych sieťach, aby rodinám pomohla lepšie sa v novom systéme zorientovať.

Štát nerozumie diagnóze autizmus

Tému integrovaného posudku intenzívne vníma aj bývalá poslankyňa Národnej rady a dlhoročná expertka na sociálne témy Jana Žitňanská. Denne sa jej ozývajú mnohí ľudia, ktorí sa v dôsledku nového posudku ocitli v zlej životnej situácii. Napriek tomu veľká časť z nich nechce verejne prehovoriť. „Niekoľkým samotní sociálni pracovníci na úradoch povedali, že dúfajú, že to nepôjdu rozmazávať do médií. Boja sa, aby si ešte viac neuškodili.“

Za problémami s integrovaným posudkom – meškaniami rozhodnutí či prepadmi ľudí v stupňoch odkázanosti Žitňanská vidí zlé nastavenie zákona, ktorý bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní. Schvaľovanie podľa nej prebehlo bez dostatočného vypočutia pripomienok odborníkov.

Prečítajte si tiež:

Na reformu neboli dostatočne pripravení posudkoví lekári ani kapacity na úradoch práce. Navyše sa stáva, že zo systému vypadávajú práve ľudia, ktorí majú poruchu autistického spektra či iné psychiatrické diagnózy. Podľa Žitňanskej za to môže aj fakt, že úradníci často netušia, čo sa za takýmito poruchami skrýva.

„Úradom sa len veľmi ťažko vysvetľuje, že autizmus je reálna neurovývinová porucha, nie niečo, čo si rodičia vymysleli. Vypočula som si však aj príbehy rodičov, ktorým posudkový lekár povedal, že je to iba výmysel rodičov a ich nezvládnutá výchova,” približuje.

Zobrali by mu nádej na normálny život

Ústredie práce tvrdí, že integrovaná posudková činnosť zjednocuje posudzovanie zdravotného postihnutia a odkázanosti podľa požiadaviek Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. „Osoby s psychiatrickou alebo duševnou poruchou musia spĺňať rovnaké podmienky ako osoby s iným druhom zdravotného postihnutia,“ uviedli v stanovisku.

Inak to však popisuje pani Martina. Zdá sa jej, že úradníci u nej doma videli len výsek reality a podstata diagnózy jej syna pred nimi zostala skrytá. Úradníčky podľa nej stav jej syna zľahčovali. „Povedali mi, že môj syn má v poriadku IQ. Uznala som im, že to je pravda a aj to je dôvod, prečo by som s ním rada zostala doma – aby dokončil školu,“ hovorí.

„Všetko komentovali slovami: ,to zvládneš’. Keby dostal záchvat, vnímali by to inak, no oni ho videli len v dobrej situácii, keď som zariadila všetko tak, aby zvládol ich prítomnosť. Hovorili napríklad o tom, že si dokáže preniesť tanier v kuchyni. Áno, dokáže, ale že stačí nachvíľu stratiť pozornosť a už u nás horí, to nikoho nezaujíma,“ konštatuje Martina.

Pripomína, že pre ňu je dôležité aj to, aby dosiahla, že jej syn doštuduje. „Robíme všetko pre to, aby bol samostatný, našiel si prácu a podobne. Potrebuje ma pri tom. Ak by som musela ísť do práce, on by zrejme musel ísť do nejakého zariadenia, zobrali by mu nádej na normálny život,“ hovorí Martina.

Niektorí sa radšej neodvolajú

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny začalo situáciu s integrovanými posudkami preverovať. Po dohode s komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanou Stavrovskou sa na úradoch práce vykonáva prieskum uplatňovania reformy v praxi.

„Je zhoda na tom, že nová posudková činnosť je krokom vpred, no ako každá väčšia reforma potrebuje určitý čas na doladenie. Ak z prieskumu vyplynie potreba meniť niektoré aspekty posudzovacej činnosti, tak budú pretavené do zmeny metodiky alebo do samotnej legislatívy,“ uvádza ministerstvo.

Rezort pripomenul, že reforma bola pripravovaná v širokom sociálnom dialógu so všetkými, ktorých sa týka a získala podporu všetkých poslancov v parlamente vrátane opozície. Návrh zákona na jeseň 2024 prešiel 129 hlasmi. Ruku zaň zdvihol aj celý klub KDH a takmer všetci poslanci SaS a Progresívneho Slovenska.

Do konca apríla ústredie práce evidovalo viac ako 41-tisíc integrovaných posudkov a 2 700 odvolaní, 1 700 už ukončili. Väčšinu posudkov po odvolaní len potvrdili, zvyšok zrušili, zmenili alebo vrátili na nové konanie. Žitňanská pripomína, že niektorí ľudia sa boja, že po odvolaní by klesli ešte do nižšej kategórie, a preto sa radšej neodvolajú.

„Zdá sa mi, že veľmi veľa vecí zlyhalo a veľa sa šetrí tam, kde by sa asi šetriť nemalo. Tiež rozmýšľam nad tým, že kde sa vlastne nastala tá chyba, že tá reforma dopadla takto,“ uzatvára Martina.