Miriam Šramová je platená úradom vlády, ministerstvom pôdohospodárstva a ďalšími štátnymi inštitúciami. Upozornil na to denník SME. V rozhovore tvrdí, že nie je konflikt záujmov, keď robí rozhovory s politikmi, ktorí jej podpisujú faktúry, lebo nie je novinárka a tak sa na ňu etické pravidlá nevzťahujú. Služby poskytovala aj Marianovi Kotlebovi a stranám Republika a Sme rodina.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo odmieta naratív, že má konflikt záujmov;
- koľko peňazí mesačne inkasuje od štátu na základe svojich dohôd;
- aké konkrétne PR služby poskytovala pred voľbami stranám Mariana Kotlebu či Borisa Kollára;
- ako reaguje na obvinenia, že vo svojich príspevkoch na Instagrame používa jednostranný a útočný slovník;
- aké ponuky zo štátnej sféry dostala na základe svojej súčasnej mediálnej kampane;
- či by bola ochotná na dohodu profesijne spolupracovať aj s Igorom Matovičom.
Tento rozhovor si môžete pozrieť ako reláciu NA ROVINU s Petrom Hanákom, alebo nižšie prečítať ako editovaný a krátený prepis.
V minulosti ste boli asistentkou koaličného poslanca. To už nie ste. Denník SME o vás napísal, že máte dohody na úrade vlády a dve pod ministerstvom pôdohospodárstva. Predtým ste mali dohodu na MIRRI a ministerstve dopravy. Je to všetko, alebo máte ešte nejaké ďalšie dohody?
Je to všetko.
Čiže ďalšie dohody s ministerstvami už nemáte?
So štátnymi nie, ale ďalšie ponuky chodia aj na základe tejto kampane.
Model toho, že si štát platí influencera, nesledujeme až tak často. Zaujíma ma, čo vlastne robíte pre štát a prečo ste pre ministerstvá taká cenná?
Keď som v minulosti študovala medzinárodné vzťahy, MBA a jazyky, nevedela som, že raz skončím ako influencerka. Ďakujem za tento názov, pretože keď som si pozrela rešerše u vás v redakcii, popísali ste o mne všeličo – dezinformátorka, dezinfluencerka a tak ďalej.
Doba informovanosti sa vyvinula tak, že v dnešnej dobe to už nie sú len tlačové správy, ale obsah sa posunul do úplne inej roviny. Do videoroviny, do 90-sekundových reels videí, ktoré ľudia vnímajú, pretože nechcú čítať, ale chcú obsah saturovaný do krátkeho času počúvať alebo vidieť.
Prinášame spravodajstvo, krátke reels videá, streamujeme tlačové konferencie, dianie v parlamente a na úrade vlády. Na základe týchto skúseností a dvadsaťročnej praxe v PR, marketingu a reklame mám čo ponúknuť nielen štátu a štátnym inštitúciám, ale aj rôznym iným spoločnostiam či individuálnym klientom. Nemyslím si však, že je namieste hovoriť o tom ako o bombastickej informácii typu: „Zatajila, prevalilo sa, potvrdila.“ Sú to verejne dostupné informácie.
Ja som nevedel o tom, že by to bolo verejne dostupné. Nie je to v žiadnych zmluvných registroch ani nič podobné, lebo sú to dohody a tie sú chránené GDPR. Keď nejaké médium píše o svojom majiteľovi alebo o niekom, kto ho priamo platí, je tam aspoň oznam: Tento rozhovor je natívny alebo v spolupráci s tým a tým. Na konflikt záujmov sa vyslovene upozorní. Keď bola Penta čiastočný vlastník novín, ktoré písali o Pente, transparentne to zdôraznili. Ale u vás to pri rozhovoroch tak nie je. Nevidel som tam upozornenie, že za rozhovor vám niekto platí. Alebo že pán minister Takáč vás platí nejakým iným spôsobom.
Kde ste videli medzi mojimi rozhovormi súvislosť s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym?
Videl som súvislosť medzi tým, že vás platí Úrad vlády SR a vaším obsahom, kde dávate veľkolepú hudbu za nástup Roberta Fica do lietadla. Je to vlastne akési promo Robertovi Ficovi?
Ale tam chodia na služobné cesty aj vaši kolegovia. V tom článku bolo hyperbolizované a simplifikované, že som platená za rozhovory. Moja práca pre tieto inštitúcie je odborná, súvisí s ministerstvami a je kvalifikovaná.
„Nie som novinárka.“
Som zvedavý, čo tam vlastne robíte.
Absolútne to nesúvisí s rozhovormi, ktoré robím. Keď si pozriete mojich posledných dvadsať rozhovorov, nebol tam nikto z vlády. Boli to mimoparlamentní ľudia zo spoločenského diania. Je to normálna odborná práca – rešerše, tvorba a distribúcia videokontentu. Určite viete, že práca na ministerstvách je iná vec. Aj vaše vydavateľstvo berie peniaze alebo má zmluvy so štátom a s ministerstvami.
Pokiaľ viem, momentálne ich nemá.
Ale mali ste v minulosti a aj nedávno ste dostali peniaze.
Keď nejaké vydavateľstvo dostáva peniaze za reklamu, sú to oddelené veci. Ako jedna z prvých vecí na žurnalistike sa učí, že obchod a redakcia musia byť oddelené. Ja neviem, kto si u nás platí reklamu. Nemám sa do toho čo starať a oni sa nestarajú do mňa. Za dvadsať rokov praxe mi nikto nikdy nepovedal: „Toto je náš inzerent, o tom budeš informovať len pozitívne,“ alebo: „S týmto urobíš rozhovor, s týmto máš zakázané.“ Keď si niekoho pozvem, neviem, či si ten človek zaplatil inzerciu u švajčiarskeho vydavateľa nášho webu.
A keď o tom niekto z vašej redakcie píše, to tiež neviete?
Jedným z najväčších inzerentov na slovenskom trhu je stále štátny Tipos. Mal by transparentne a férovo rozdeľovať reklamu. Nerobí to, vidíme, že ju rozdeľuje aj politicky. My v Aktualitách sme mali od Tiposu zrejme nejakú reklamu v minulosti, predsa len máme aj športový portál. Zastavilo sa to, keď sa tam zmenili nominanti. Pointa však je, že keď bol v Tipose problém a korupčná kauza, Aktuality o tom písali bez ohľadu na to, či je Tipos inzerent alebo nie. Naši redaktori zrejme ani netušili, kam Tipos distribuuje štátnu reklamu. U vás je to inak. Robíte rozhovory s ministrom Takáčom a on vám zároveň podpisuje faktúry, lebo vám vypláca peniaze. Pokiaľ mám správne informácie, dohodu máte aj priamo na ministerstve pôdohospodárstva, nielen na ÚKSÚP.
Áno. Ale prečo by som sa za to mala hanbiť? Tá práca je vyslovene pre ministerstvo a absolútne nesúvisí s mojimi rozhovormi. V článku to bolo simplifikované a hyperbolizované a ja tento naratív odmietam. Ako sa potom postavíte k Jakubovi Godovi, ktorý bol predtým v kancelárii prezidentky, píše pre Denník N, zároveň bol na ministerstve zdravotníctva a teraz je asistent poslankyne za Progresívne Slovensko Simony Petrík?
Jakub Goda sa nepasuje do úlohy novinára. Neviem, či píše ako externista alebo inak (pozn.red.: Je bloger.), ale v každom prípade o ňom všetci vieme, že pracoval pre prezidentku, pre ministerstvo zdravotníctva a že teraz je asistent. Ale o vás sme sa to museli dozvedieť z článku, pretože vy sama ste to nepriznali.
Kde som to mala priznať?
Napríklad pod videom môže byť uvedené: „Tento rozhovor je v spolupráci s ministerstvom.“
Vy dávate do súvisu dve veci, ktoré nesúvisia. Moja práca pre ministerstvo je veľmi prísne evidovaná po hodinách, je tam minútovník o tom, čo denne robím. Absolútne to nesúvisí s tými rozhovormi. Vy to spájate, ale tá spojitosť tam bohužiaľ nie je.
Tá spojitosť je v konflikte záujmov.
Tak ja mám konflikt záujmov a Jakub Goda ho nemá?
Ja tu nie som obhajca Jakuba Godu a vôbec ho neriešim. Predpokladám, že keď píše pre Denník N, je tam niekde poznámka, že je asistentom poslankyne.
Nenašla som ju.
Môžeme si to dohľadať. Začnime však týmto: ako profesionálne definujete sama seba? Kto ste?
Nedefinujem sa ako novinárka. Viem, že ste mi poslali okruhy týkajúce sa novinárskej etiky. Tým, že fungujem na verejne dostupnej platforme YouTube, sú tam pravidlá oveľa prísnejšie, ak narážate na novinársku etiku.
Miriam Šramová v relácii Na rovinu s Petrom Hanákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Ako som spomínala, keď som študovala a dvadsať rokov robila v PR, komunikácii a marketingu, netušila som, že skončím pri robení rozhovorov vo voľnom čase. Zdôrazňujem, že som súkromná osoba, ktorá si vytvorila platformu na YouTube, čo si môže spraviť hocikto. Nie je to platené. A k tomu, že politici ku mne radi chodia – nedávno som mala opozičných politikov a tí mi povedali, že to sa im ešte nestalo, aby mohli dokončiť myšlienku.
Áno, lebo novinársky rozhovor vyzerá inak. Vy vlastne robíte to, čo obvykle robia novinári – rozhovory s politikmi – ale neriadite sa tými istými pravidlami.
Mám oveľa prísnejšie pravidlá. Keby ste v diskusii na YouTube zverejnili nenávistné prejavy alebo hanobenie rasy, zablokujú vám to a zrušia video.
Hanobenie rasy je trestný čin. Za to by novinári skončili vo väzení, dokonca pán Rostas je za to odsúdený.
Pravidlá na YouTube sú oveľa prísnejšie.
Nie sú prísnejšie. Poznáte Etický kódex novinára a viete, ako je tam upravený konflikt záujmov?
Nie.
Je tam upravený tak, že všetci profesionálni novinári musia dodržiavať tie isté pravidlá.
Ale ja nie som novinárka.
To je presne pointa. Robíte prácu novinárov, ale nemusíte dodržiavať ich pravidlá.
Ja za to nemôžem, že sa trh posunul. Vidíte, ako prebiehala kampaň v Čechách? Na základe influencerov.
My teraz hovoríme o dvoch rôznych veciach, pretože kampaň a žurnalistika sú odlišné kategórie.
Ja nie som žurnalistka.
Čiže vy ste vlastne PR profesionálka?
Som PR profesionálka, influencerka, dezinfluencerka, držiak na mikrofón – ako ma hanlivo vaši kolegovia nazývajú. Vyberte si.
Robíte PR politikom a nemáte s tým žiadny problém.
Nerobím PR politikom. Robím PR ministerstvám, čo je normálne rozpísané a nesúvisí to s mojimi rozhovormi.
Stále mi podsúvate, že som novinárka, ale mňa sa to bohužiaľ netýka.
Poviem vám, ako to máme my – nesmieme byť platení ľuďmi, s ktorými robíme rozhovor.
Samozrejme, veď vy ste zamestnaný vo vydavateľstve. Ja nie som vydavateľstvo, som súkromná osoba.
Aký je v tom reálny rozdiel, keď de facto robíte to isté a vediete rozhovor s politikom? Prečo ja musím dodržiavať pravidlá a nesmiem byť platený politikom?
Vy ste zamestnaní vo vydavateľstve, ale môžete si spraviť vlastný kanál na YouTube. Z čoho ste vydedukovali, že som platená politikmi?
Pretože tú faktúru na ministerstve podpisuje minister a ten je politik.
Vy si myslíte, že keď pracujem pre nejaký úrad, súvisí to s ministerstvom? Je tam kopec inej odbornej práce – videokontent, distribúcia kontentu, rešerše.
Keď vás platí minister Takáč a vy s ním potom robíte rozhovor, cítite sa dostatočne nezávislá?
Samozrejme, lebo on mi podpisuje faktúry za niečo úplne iné. S mojou kariérou v PR, marketingu a komunikácii nepochybujem o tom, že si ma môže objednať niekto z ministerstva.
Mali by ste o tom byť transparentná. Zatiaľ ste to nikde nekomunikovali, okrem toho článku, kde sa vás na to pýtali.
To nie je tajné. Autorka článku, ktorá o mne tri roky píše ako o dezinformátorke, nespadá do kategórie inteligentných a motivujúcich ľudí. Preto som sa s ňou nebavila. Stojím tu, oslovili ste ma a prišla som. Ďalšia vec: na Slovensku sú státisíce dohodárov. Chcete povedať, že každý, kto má dohodu, robí niečo zlé a nekalé? Prečo ľudí dehonestujeme a vytvárame naratív, že dohoda je niečo nekalé?
Zlé je iba to, že robíte rozhovory s politikmi, ktorí vás iným kanálom platia, hoci aj za niečo iné. Z pohľadu profesionálnych pravidiel v tom vidím etický problém.
To je váš názor a názor autorky článku. Ja nie som novinárka ani zamestnankyňa vydavateľstva. V akom zmysle je to neetické? Že súkromná osoba nemôže pracovať pre ministerstvo?
Môžete pracovať pre ministerstvo, ale ak svojim divákom nehovoríte, že vás ten istý minister platí, nie je to v poriadku. Ja bežne na začiatku rozhovoru upozorním na konflikt záujmov, aj keď nie je finančný. Divák má právo to vedieť. Vaši diváci sa však nedozvedeli, že vás platí Úrad vlády SR.
Vytvárate naratív, že je neetické robiť na dohodu. Som súkromná osoba a môžem robiť pre koho chcem. Nevytvárajme tu dojem, že je to trestné alebo neetické.
Nie je to trestné, ale je neetické neupozorniť svojich divákov. Ak niekto robí rozhovor s politikom, ktorý ho platí, je slušné divákom povedať, že ten človek je jeho nadriadený.
To počujem prvýkrát. Ja sa nepovažujem za novinárku. Vy hovoríte o novinároch a žurnalistoch. Ja fungujem s prísnymi pravidlami platformy YouTube a diskusií na sociálnych sieťach.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň, keď máte viacero dohôd, robíte rozhovory a spravujete sociálne siete?
Vstávam o piatej ráno. Urobím si rešerše na internete a na telegramový kanál pridávam postrehy alebo monitoring tlače. Potom idem do parlamentu alebo urobím nejaký rozhovor.
Máte spočítané, koľko hodín odpracujete na týchto dohodách, keď tvrdíte, že to robíte vo voľnom čase?
Je tam limit 180 hodín mesačne, a v rámci týchto mantinelov sa pohybujem. Niekde je to vyčerpané naplno, niekde nie.
Viete povedať, koľko na tom zarobíte?
Pohybujeme sa v stovkách až do tisíc eur od jednej inštitúcie.
Koľko máte takýchto zmlúv?
Tri a pol.
Vychádza mi to okolo 3-tisíc eur orientačne od štátu.
Dajme tomu. Vy koľko zarábate tu?
Ja nepracujem pre štát a v zmluve mám, že nesmiem hovoriť o svojom plate. Pracujem pre súkromnú firmu. Viete aj o iných influenceroch, ktorých takto platí štát?
Neriešim ostatných ľudí, riešim seba. Ale dopriala by som im to. V zahraničí je to úplne bežná prax, videli sme to aj v kampani v Čechách, kde sú na ministerstvách ľudia zameraní vyslovene na videokontent.
Je to bežná prax, ale o tých ľuďoch vieme, že sú platení štátom a netvária sa ako nezávislí ľudia robiaci rozhovory s politikmi z rôzneho spektra.
Po voľbách v roku 2023 nám z alternatívy prišlo z ICJK množstvo otázok o tom, kto nás platí a koľko platia politické strany za príspevok na Telegrame. Odpovedala som, no vyšiel z toho paškvil vytrhnutý z kontextu. Odvtedy som neposkytovala žiaden rozhovor a nikto sa ma na to nepýtal. Naratív, že som niečo zatajila a bolo to bombasticky odhalené, je zbulvarizovaný. Kde som na to mala upozorniť?
Tak, ako sa na to bežne upozorňuje.
Vážení diváci, mám zmluvu s ministerstvom, robím pre nich rešerše. Takto ste si to predstavovali?
Áno. Napríklad, keď robíte rozhovor s ministrom Takáčom alebo Robertom Ficom.
Ale ja predsa nerobím rozhovory s ministrom Takáčom alebo Robertom Ficom pravidelne. Kedy ste ma s ním naposledy videli robiť rozhovor?
Videl som minimálne jeden. Je možné, že s Ficom bol iba jeden, ale pána Takáča máte opakovane napriek tomu, že vás ministerstvo pôdohospodárstva platí.
Áno, ale to nijako nesúvisí.
Platia vám aj politické strany alebo konkrétni politici okrem ministerstiev?
Aktuálne nie, ale pred voľbami áno. Však to je úplne bežné. Boli to Sme rodina, Republika a ĽSNS.
Za čo vám zaplatili?
Za PR služby.
V čom spočívali tieto služby?
PR služby zahŕňajú široké spektrum. Patria tam rešerše, návrhy tém na komunikáciu a podobne. Nie je to len mediálny priestor.
Čo ste v tomto robili napríklad pre Mariána Kotlebu?
To, čo som vám povedala. Boli to konzultácie. Nehovorím, že som to robila konkrétne Marianovi Kotlebovi, bol to tuším jeden rozhovor. PR služby toto bežne zahŕňajú.
Miriam Šramová v relácii Na rovinu s Petrom Hanákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Sú to aj tie rozhovory, za ktoré ste platená?
Nie som platená za rozhovory. Keď mi prinesiete jedného politika, ktorý mi zaplatil za rozhovor, zatlieskam vám.
Nikto to tak konkrétne nepovedal, ale keď išlo o platbu za mediálny priestor, koreluje to s reláciou, ktorú ste mali s Borisom Kollárom.
Boris Kollár povedal, že to boli dobre využité peniaze, pretože tam dostal priestor.
Nenaznačuje to, že predávate rozhovory?
V zmluvách pred voľbami boli PR služby. Môže tam byť rozhovor, ale aj distribúcia či výroba kontentu a návrh tém.
Pýtam sa na to preto, lebo rozhovor s Borisom Kollárom berú ľudia ako seriózny rozhovor a nie ako reklamu. Ak mu to poskytujete ako PR priestor, nie je nefér voči divákom nepovedať, že za to platí?
Ja som preňho robila iné veci, napríklad rešerše pre stranu. Som súkromná osoba. Pred voľbami ma oslovujú strany, pretože vidia, akú máme viralitu a chcú to využiť. Čo je na tom zlé?
Ja by som neurobil rozhovor s politikom, keby zaplatil môjmu vydavateľstvu. U nás je obchod a redakcia oddelená a naši redaktori nemôžu robiť platené spolupráce s politikmi.
Koľko máte žalôb na vaše vydavateľstvo?
V tomto rozhovore sa pýtam ja.
Ja viem, ale hovoríme o cenzúre.
Nemáme tu žiadnu cenzúru a sme naladení tak, že informujeme o faktoch.
Prečo máte respondentov len z jedného spektra?
Pozývam široké spektrum, ale mnohí nechcú chodiť. Prekáža im komentár alebo si radšej nahrajú nekritické video s vami alebo na sociálnych sieťach, kde im nikto neodporuje.
Divák si môže vybrať, čo chce pozerať. Moje videá majú dvadsaťosem miliónov videní, takže to ľudí zrejme zaujíma. Ešte k autocenzúre – koľko žalôb majú jednotliví redaktori v Aktualitách, v Denníku N či SME? Ja nemám žiadnu žalobu. Vy sa oháňate etickými kódexmi novinára, ktoré pre mňa neplatia.
Viete, čo je SLAPP?
Neviem.
Je to skratka pre strategické žaloby proti verejnej účasti. Používa sa to na umlčanie kritických novinárov a mimovládok.
A mne keď niekto znepríjemňuje život, to je tiež SLAPP?
Keby na vás podal účelovú žalobu, aby vás umlčal, vtedy by to bol SLAPP.
A keď o mne píše dehonestujúce články za účelom nahádzania špiny?
Čo je dehonestujúce na tom, keď o vás niekto napíše fakty, že máte dohody na ministerstve?
Mne nevadí informácia o dohodách, pretože nie je tajná. Vadí mi podsúvaný naratív, že som držiak na mikrofón, mám exkluzívny prístup k politikom a lietam sama s premiérom na služobné cesty. Na tých cestách sú predsa aj vaši kolegovia a ďalšie redakcie.
K Dušanovi Kováčikovi neviem, či mal prístup niekto zo serióznych médií.
Poviem vám zaujímavú príhodu. Viete, kedy vaša kolegyňa Laura Kellö Kalinská oslovila Dušana Kováčika alebo jeho advokátov so žiadosťou o rozhovor?
Aktuality oslovujú advokátov týchto ľudí pravidelne.
Viete, kedy ho oslovila? Včera, tesne pred naším rozhovorom.
Toto napríklad neviem. Odkiaľ to viete?
Viem to. Ale novinári, influenceri neprezrádzajú svoje zdroje.
Ale vy tvrdíte, že nie ste novinárka.
Influenceri, hneď som sa opravila.
Aká časť vašich verejných aktivít je sponzorovaná a akú robíte vo voľnom čase?
Až 99 percent robím zadarmo. Môj kanál vznikol z náhody ako voľnočasová platforma.
Nenapadlo vám, že politici vás na dohody zamestnávajú preto, aby si s vami budovali vzťah a aby ste ich pozývali do kanála?
Určite nie. Keď si pozriete posledných dvadsať rozhovorov, nie je tam nikto z politikov. Ani jeden z mojich rozhovorov nie je sponzorovaný.
Ako je možné robiť 99 percent vecí zadarmo? Z čoho žijete?
Chcela by som sa ešte vrátiť k novinárom. Spomínali ste Dušana Kováčika a na mňa sa tu poukazuje vaša kolegyňa Laura Kellö Kalinská. Viete o tom, že natočila o mne reels ohľadom pána Kočnera a jemu písala žiadosť o rozhovor, ktorú odmietol? Keď mne dá Kočner rozhovor cez svojho advokáta, čo je schválené cez všetky procesy, tak je to zlé?
Neodpovedáte mi na to, čo som sa pýtal, ale hovoríte o nesúvisiacich veciach.
Nie, pretože sme sa rozprávali o novinárskej etike.
Povedali ste, že 99 percent vecí robíte zadarmo. Ako je to možné?
Z príjmov z PR, z Instagramu a z Telegramu, kde to nie je len platená záležitosť. Mám aj príjmy z YouTube, ktoré sú riadne zdanené.
Hlavné správy a Eduard Chmelár vás označujú za novinárku.
Nepovažujem sa za ňu. Keď ma niekde vidia s politikom, automaticky ma označujú za redaktorku. Nevytváram však žiadne analýzy ani syntézy, robím rozhovory vo voľnom čase. Keď organizácia Zinc Network platila influencerov zo zahraničia, alebo keď americká ambasáda platila newsfilter redaktorke Denníka N, to bolo v poriadku?
Ja hovorím iba to, že je fér to priznať.
Ja to netajím.
Ale ani to nepriznávate.
Toto je môj prvý rozhovor, odkedy sa ma na to pýtali v roku 2023 z ICJK. Problém nie je v tom, že vyšli informácie o mojich dohodách. Problém je, že tam zazneli dehumanizačné veci. Moje osobné údaje a bydlisko kolovali po internete v diskusiách pod článkami, za ktoré sú tie denníky zodpovedné, a sú tam doteraz.
Videl som screenshot z príspevku o pánovi Gyimesim, kde ste boli uvedená ako objednávateľka reklamy vo volebnej kampani, čo je ako pre tretiu stranu zakázané. Hrozí za to pokuta od 3-tisíc do 100-tisíc eur.
Fakt? Ja si nemyslím, že tam prišlo k pochybeniu.
Pokiaľ zákon zakazuje, aby ste boli objednávateľom reklamy pre politika, tak to nie je pochybenie?
Nie.
Nie je to porušenie zákona?
Nie. V tomto prípade tam nebolo pochybenie. Keď si objednáte reklamu v časopise, tak to nie je pochybenie.
Vy ste si objednali reklamu na pána Gyimesiho.
A teraz, keby som si objednala pre niekoho reklamu?
Vo volebnej kampani je to zakázané. Toto sa dialo pred voľbami v roku 2023, čiže počas volebnej kampane.
Od kedy sa počíta volebná kampaň?
Na to je zákon.
Odklonili ste pozornosť od dôležitej veci – od mojich osobných údajov. Autorka článku v SME mala veľký problém s tým, že jej osobné údaje kolovali po internete, a riešila to trestnoprávne. Aj ja som sa obrátila na políciu, pretože moje osobné údaje sú tam dodnes a za diskusiu pod článkami daných denníkov je zodpovedný ten-ktorý denník. Tieto údaje tam stále sú a mne chodia tisíce výhražných správ a komentárov, takže som mala vážne obavy o svoje zdravie. Nehovorím o sídle firmy, ale o iných údajoch.
Osoba, ktorá na týchto blogoch zverejnila moje údaje, vytvorila elaborát vykazujúci analytické črty fulltextového vyhľadávania. Keď som si pozrela, kto tá osoba je, zistila som, že vystupovala pod rôznymi nickmi. Keď som si to zadala do Googlu, zistila som, že tá osoba je nezvestná od roku 2022, respektíve už nežije.
Čiže niekto pod falošným profilom.
Áno.
Uznávam, že to je problém.
Táto mŕtva osoba mi pred tromi dňami písala mail.
Ja nehovorím, že je to správne. Nech sa to vyšetrí. Ale keď sa to dialo iným ľuďom, nezastali ste sa ich. Keď Daniel Bombic, ktorý je odsúdený za nebezpečné prenasledovanie, robil toto isté, boli ste skôr na jeho strane.
Veľmi zle ste to načítali. Asi ste nevideli môj rozhovor s advokátom Marekom Parom, kde sme sa venovali presne Zuzane Kovačič Hanzelovej.
V každom prípade, nezastali ste sa ani iných žien, ktoré mali zverejňované osobné údaje.
Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá tak bojovala za ochranu žien a prezidentku, spustila tento lynč na mňa. Zastala sa ma ona? Veď ona ten lynč spôsobila.
Tým, že zverejnila fakty?
Nie. Ale tým naratívom, ktorý podsúvala.
To, že niekto iný urobí niečo iné, neospravedlňuje nevyberaný slovník. Vy ste napríklad zdieľali príspevok o ušiach redaktorky, čo vyvoláva lavínu hejtu.
To bolo prezdieľané z Telegramu, ja nie som pôvodná autorka. Nepovažujem za hejt to, keď niekto skonštatuje, že sa pozerá na ucho redaktorky z boku kamery. Týkalo sa to Barbory Šišolákovej z portálu 360°, ktorý vlastní manžel pani Kovačičovej. Títo ľudia sú mnou doslova posadnutí. Keď vám niekto každých dvanásť hodín píše či volá, nie je vami posadnutý?
Potrebovala odpovede na otázky, o ktorých ste hovorili, že sa ich vás nikto nepýta, a vy ste neodpovedali.
Prečo by som sa mala baviť sa autorkou toho článku? S vami sa bavím v pohode.
Pretože je to normálna vec.
Ja si tiež môžem vybrať, s kým sa bavím.
Dala vám priestor na vyjadrenie. Nemôžete sa potom čudovať, že v článku nezaznel váš argument alebo sa vám nepáčil, keďže ste sa nevyjadrili.
Aký mal byť podľa vás cieľ toho článku v SME?
Demaskovať, že influencerka, ktorá robí rozhovory s politikmi, je platená politikmi.
Ale ja nie som platená za rozhovory s politikmi. Som platená za odbornú prácu pre ministerstvá. Ak malo byť cieľom znížiť môj dosah, za päť dní mi na YouTube narástli videnia o pol milióna.
Robert Fico je dobrý politik
Chcem sa ešte opýtať na vašu hodnotovú a politickú orientáciu. Robíte to z presvedčenia?
Vytvorila som platformu pre politikov opozície z rokov 2020 až 2023, ktorí vtedy nemali priestor vyjadrovať sa. Paradoxne, tí politici, ktorí vtedy vypínali weby a označovali nás za dezinformátorov, dnes tento priestor vedia využiť.
Prečo ste si vybrali práve túto stranu?
Nepáčilo sa mi, čo sa tu vtedy dialo.
Nepáčilo sa to možno 90 percentám občanov, videli sme nepopularitu Igora Matoviča. Nie každý na to reaguje tak, že ide robiť rozhovory s advokátmi obžalovaných nominantov Smeru.
Čo je na tom zlé? Zuzane Kovačič Hanzelovej napríklad písal Martin Ribár sedemkrát po tom, čo ho po osemnástich mesiacoch pustili z nezákonnej väzby s tromi nálezmi Ústavného súdu. Myslíte, že mu niekedy odpovedala?
Prečo ste si vybrali práve týchto advokátov?
Pretože sledujem exponované kauzy. Oslovila som aj druhú stranu, no nesúhlasila s rozhovormi.
Ste osobne presvedčená, že táto strana má pravdu?
Na to sú súdy, aby rozhodli.
Nemyslím len v trestných konaniach. Prídu vám Robert Fico, pán Eštok či pán Takáč ako inšpirujúci politici?
Veľmi zle čítate alternatívu. Alternatívna scéna je veľmi kritická aj voči tejto vláde. Ani raz som nepovedala, že Smer je úžasný a nerobí chyby. Aj táto vláda robí veľa chýb.
Čiže nie ste presvedčená o tom, že Robert Fico je super politik?
Myslím si, že je dobrý politik. Ale nehovorím, že nerobí chyby.
Kto ešte je dobrý politik? Kto urobil niečo dobré pre Slovensko?
Tým, že je tridsať rokov v politike, považujem za dobrého politika Roberta Fica. Naživo je úplne iná osoba, než ako ho dehumanizujú médiá.
Snažím sa len úprimne zistiť, aká je vaša hodnotová orientácia. Keď som si dohľadal váš životopis, pracovali ste na americkej ambasáde či podporovali prezidentku Čaputovú.
Presne tak, ženy do politiky patria.
Kde nastal ten obrat?
Dlhé roky som bola voličkou SaS. Zlom nastal práve v rokoch 2020 až 2023. Prečo by som sa za to mala hanbiť? Keď som sa začala ponárať do káuz prezentovaných v médiách, ktoré som dovtedy sledovala, zistila som, že nie všetko je tak, ako sa tam píše.
Neprípuštate, že vás pri totmto ponáraní sa mohli ovplyvniť advokáti pána Bödöra či Marek Para, a to nad mieru únosnú pre kriticky mysliaceho človeka?
Vidím, čo vypovedajú svedkovia a kajúcnici. Zistila som, že realita je inde, než ju prezentujú médiá. Presvedčila ma o tom moja empirická skúsenosť.
Toto svoje presvedčenie neskrývate. Na Instagrame ste napísali o Jurajovi Šeligovi a jeho kolegovi z Demokratov, že sa pohybujú pred ministerstvom ako dvaja zmätení kolchozníci v košeliach z Lidla. Keď používate takýto kritický slovník len voči jednej strane, pôsobí to jednostranne.
A čo robí stránka Zomri?
A vy ste tiež humoristka?
Pozrite si môj včerajší príspevok o tom, že premiérovi mohli zapnúť bezpečnostnú vestičku, lebo ju mal nakrivo.
Aj módny guru?
Na Instagrame a našom kanáli streamujeme tlačovky koalície aj opozície a kritika je rozdelená férovo.
Keby sa zmenila vláda a ministrom by bol napríklad Igor Matovič, nemali by ste problém pracovať na dohodu aj pre neho?
Prečo nie? Beriem to profesionálne a informačne. Tak ako by som išla na služobku s Matovičom, pokrývala by som aj tlačovky strany Smer, ak by bola v opozícii. Som nezávislá a taká budem aj naďalej. Moja práca pre ministerstvá nemá vplyv na moju nezávislosť pri tvorbe rozhovorov.